Po vysvätení predseda OV DPO v Revúcej Ing. Milan Brdársky odovzdal plakety pri príležitosti 100. výročia založenia DHZ v Revúčke Jánovi Šepíkovi – predsedovi DHZ a Jánovi Kilíkovi – tajomníkovi DHZ. Na túto udalosť bol pozvaný aj prezident DPO SR JUDr. Minárik, ktorý sa nemohol zúčastniť tejto oslavy, poveril však viceprezidenta prof. Ing. Antona Osvalda, CSc., aby mimoriadne povýšil Ing. Milana Brdárskeho, predsedu OV DPO na vrchného inšpektora a Bc. Pavla Zapletala, podpredsedu – riaditeľa OV DPO.
Po oceneniach začala samotná súťaž, ktorej sa zúčastnilo 28 družstiev z okresov Revúca, Rožňava a Rimavská Sobota. Súťažilo sa v kategóriách: dorastenky, dorastenci, ženy a muži.
Výsledky súťaže „O gemerský pohár“:
- dorastenky
1. miesto: Rimavské Brezovo 24,34 sek.
2. miesto: Štítnik 29,82 sek.
3. miesto: Muráň NP
- dorastenci
1. miesto: Čerenčany 17,84 sek.
2. miesto: Nižná Slaná 23,76 sek.
3. miesto: Jelšava 57,64 sek.
- ženy
1. miesto: Čerenčany 21,86 sek.
2. miesto: Čierna Lehota 31,48 sek.
3. miesto: Muráň NP
- muži
1. miesto: Rimavské Brezovo 16,66 sek.
2. miesto: Revúčka 17,24 sek.
3. miesto: Stratená 17,73 sek.
Gemerský pohár za rok 2010 vyhrali DHZ z okresu Rimavská Sobota.
Muži z Jelšavy sa umiestnili na 9. mieste.
Výsledky súťaže „O pohár primátorky Mesta Revúca“:
1. miesto: Rimavské Brezovo – muži 19,66 sek.
2. miesto: Teplý Vrch – muži 17,01 sek.
3. miesto: Revúčka – muži 17,24 sek.
Muži z Jelšavy sa umiestnili na 14. mieste a dorastenci na 24. mieste.
Konečné výsledky Okresnej hasičskej ligy:
dorastenci: 1. miesto: Jelšava – 195 bodov
2. miesto: Nandraž – 185 bodov
muži: 1. miesto: Revúčka – 200 bodov
2. miesto: Gemerská Ves – 180 bodov
Muži z DHZ Muráň sa zúčastnili iba 2 kôl ligy, a preto neboli hodnotení.
Po vyhodnotení súťaže a odovzdaní cien sa hostia a domáci členovia DHZ premiestnili v sprievode obcou spolu s venovanou zástavou a sochou svätého Floriána do Kultúrneho domu, kde bola slávnostná mimoriadna členská schôdza DHZ, na ktorej boli udelené ďakovné, pozdravné a pamätné listy, vyznamenania za príkladnú prácu, za zásluhy, za vernosť 10, 20, 30,
Bolo to veľmi pekné podujatie, ktorému prialo aj počasie. Poďakovanie v nemalej miere patrí fa Florián, s. r. o. z Martina, ktorá venovala poháre a všetkým sponzorom, ktorí prispeli na toto krásne podujatie.
G.J.
Fotografie: Gabika Jakubecová
{gallery}kultura/dhz{/gallery}
{jcomments on}
































Miestna časť mesta Revúca – Revúčka, Okresné výbory Dobrovoľnej požiarnej ochrany (OV DPO) v Revúcej, Rimavskej Sobote a Rožňave a Euroregión Slaná - Rimava zorganizovali dňa 18.9.2010 XIX. ročník súťaže dobrovoľných hasičských zborov „O gemerský pohár“. Súbežne sa výsledky započítali aj do súťaže „O pohár primátorky Mesta Revúca“ a vyvrcholila aj Okresná hasičská liga revúckeho okresu. Toto defilé hasičských zborov bolo organizované pri príležitosti stého výročia založenia DHZ v Revúčke. Oslava začala nástupom hasičských družstiev, pred ktorými vlajková čata DHZ Jelšava odovzdala primátorke Revúcej MVDr. Eve Cireňovej zástavu,
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-