Minulý týždeň sme vás informovali o tom, že 8. júna 2010 odštartuje v Novej Sedlici na východnom Slovensku medzinárodná charitatívna cyklotour, pod názvom Na bicykli deťom. Cieľom tohto projektu je osloviť verejnosť na Slovensku i v Čechách a spojiť všetkých, ktorí chcú pomôcť onkologicky chorým pacientom a ich rodinám. Organizátorov vedie svetoznámy jazdec na vysokom bicykli Josef Zimovčák, ktorý je aj tvárou projektu. V priebehu akcie navštívia účastníci šesť nemocníc, kde sa liečia onkologicky choré deti, a odovzdaju im finančnú podporu. Dňa 9. júna jej druhá etapa prešla z Košíc až do Revúcej (dĺžka 115 kilometrov, 1380 metrov výškového prevýšenia a 7 hodín jazdy aj s prestávkami. Prestávky trvali spolu približne hodinu). V denníku cyklistickej jazdy sa k tomuto dňu uvádza: “Táto etapa patrila medzi tie kratšie, ale na strane druhej bola vrchársky náročnejšia. Peletón odštartoval ráno o 8.00 z pešej zóny pri Dolnej bráne v Košiciach. Na štart sa postavilo 38 účastníkov tejto cyklotúry, medzi nimi aj prvá žena v peletóne pani Mária aj s manželom. Ešte pred štartom ju oficiálne v peletóne privítal Miro Bílik a poprial jej šťastnú cestu. Ďalším oživením peletónu boli technické problémy s veľkým bicyklom Pepu Zimovčáka, ktorý v priebehu dvoch kilometrov musel meniť dva bicykle. Na jednom z nich zlomil hlavný rám a na druhom mu praskli riaditká. Stalo sa tak pri stúpaní na Sorošku, kedy je na riaditká vyvíjaný veľký tlak. Preto sme boli svedkami zvláštnej situácie, kedy líder peletónu neprišiel prvý, ale posledný na vrchol kopca Soroška. Tam ho už čakali všetci účastníci peletónu. Do cieľa sa nič zvláštne v peletóne neudialo. Až na to, že kopce poriadne preverili cyklistov a donútili ich, spolu so slnečným počasím, siahnuť si až na dno svojich síl. V priebehu etapy sa vypilo až 80 litrov jontových nápojov. Len pre názornosť v 1. etape, ktorá bola skoro o 50 kilometrov dlhšia sa vypilo len 30 litrov. Námaha však stála za to. Na námestí v Revúcej na cyklistov čakali občania, hudba a kultúrny program. Peletón privítala primátorka pani MVDr. Eva CIREŇOVÁ, ktorá poďakovala organizátorom, že si vybrali Revúcu za etapové mesto a odovzdala im symbolický šek na 200 eur, ktoré poputujú na detskú onkológiu v Banskej Bystrici. Okrem financií poputujú z dnešnej akcie na onkologické oddelenie banskobystrickej nemocnice aj 4 koberce na hranie pre malých pacientov. Sú na nich motívy dopravného ihriska a rozprávkových postáv. Koberce špeciálne pre tento účel vyrobila a venovala firma REKOS Revúca. Po skončení oficiálnej časti programu navštívili účastníci peletónu múzeum v budove Prvého slovenského gymnázia, založeného v Revúcej v roku 1862."
Trasa 3. etapy: Revúca - Muránska Dlhá Lúka - Muráň - Muránska Huta - Červená Skala - Valkovňa - Pohorelská Maša - Pohorelá - Heľpa - Závadka nad Hronom - Polomka, časť Hámor - Polomka - Beňuš - Beňuš, časť Gašparovo - Bujakovo, časť Brezno - Brezno zad. Halny - Brezno - Valaská - Podbrezová - Podbrezová, časť Skalica - Podbrezová, časť Lopej – Banská Bystrica.
Tretiu etapu odštartovala primátorka Revúcej
MVDr. Eva CIREŇOVÁ presne o ôsmej hodine 10. júna. Po niekoľkých kilometroch sa pelotón zastavil pred Obecným úradom v Muráni. Dôvodom bolo spoločné fotografovanie s malými cyklistami, ktorí sa potom pridali k pelotónu. Celkový počet účastníkov v pelotóne tak dosiahol zatiaľ najvyššie číslo – 48. Druhá prestávka bola na Prednej Hore, kde účastníci pelotónu si po „peknom stupáku“ oddýchli návštevou Odborného liečebného ústavu psychiatrie. V poradí tretiu zastávku pelotónu by sme mohli nazvať pietnou. Celý pelotón sa zastavil pri pamätníku obetí železničného nešťastia v Polomke, kde položením kytice a minútou ticha si uctili pamiatku tých, ktorí 21.2.2009 tragicky zahynuli len pár metrov od cieľa svojej cesty. V Brezne bola prestávka na občerstvenie, ktorú účastníkom pelotónu spríjemnilo trio hudobníkov spevom a hrou na akordeóne. Netrvalo dlho a trio sa zmenilo na kvarteto zásluhou operného speváka Martina BABJAKA, ktorý sa k pelotónu pridal v Revúcej. Onedlho sa niesla breznianskym námestím pieseň Tota Heľpa v jeho podaní. Potom pelotón pokračoval do krajského mesta Banskej Bystrice na Námestie SNP, kde dorazil o 15.42 hod. Vybraní členovia pelotónu potom navštívili detských pacientov hematologického oddelenia Detskej fakultnej nemocnice a odovzdali im darčeky.
Trasa 4. etapy: Banská Bystrica - Sliač - Zvolen - Krupina - Hontianske Nemce - Sebechleby - Žemberovce - Levice - Kalná nad Hronom - Vráble - Veľký Lapáš - Nitra, príjazd cca 15:00.
Viac nájdete na: www.cyklistidetom.sk
FOTOGALÉRIA z 2. ETAPY:
{gallery}kultura/revuca/mtc{/gallery}
FOTOGALÉRIA z 3 ETPAY:
{gallery}kultura/revuca/mtc/2{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.