“Táto etapa patrila medzi tie kratšie, ale na strane druhej bola vrchársky náročnejšia. Peletón odštartoval ráno o 8.00 z pešej zóny pri Dolnej bráne v Košiciach. Na štart sa postavilo 38 účastníkov tejto cyklotúry, medzi nimi aj prvá žena v peletóne pani Mária aj s manželom. Ešte pred štartom ju oficiálne v peletóne privítal Miro Bílik a poprial jej šťastnú cestu. Ďalším oživením peletónu boli technické problémy s veľkým bicyklom Pepu Zimovčáka, ktorý v priebehu dvoch kilometrov musel meniť dva bicykle. Na jednom z nich zlomil hlavný rám a na druhom mu praskli riaditká. Stalo sa tak pri stúpaní na Sorošku, kedy je na riaditká vyvíjaný veľký tlak. Preto sme boli svedkami zvláštnej situácie, kedy líder peletónu neprišiel prvý, ale posledný na vrchol kopca Soroška. Tam ho už čakali všetci účastníci peletónu. Do cieľa sa nič zvláštne v peletóne neudialo. Až na to, že kopce poriadne preverili cyklistov a donútili ich, spolu so slnečným počasím, siahnuť si až na dno svojich síl. V priebehu etapy sa vypilo až 80 litrov jontových nápojov. Len pre názornosť v 1. etape, ktorá bola skoro o 50 kilometrov dlhšia sa vypilo len 30 litrov. Námaha však stála za to. Na námestí v Revúcej na cyklistov čakali občania, hudba a kultúrny program. Peletón privítala primátorka pani MVDr. Eva CIREŇOVÁ, ktorá poďakovala organizátorom, že si vybrali Revúcu za etapové mesto a odovzdala im symbolický šek na 200 eur, ktoré poputujú na detskú onkológiu v Banskej Bystrici. Okrem financií poputujú z dnešnej akcie na onkologické oddelenie banskobystrickej nemocnice aj 4 koberce na hranie pre malých pacientov. Sú na nich motívy dopravného ihriska a rozprávkových postáv. Koberce špeciálne pre tento účel vyrobila a venovala firma REKOS Revúca. Po skončení oficiálnej časti programu navštívili účastníci peletónu múzeum v budove Prvého slovenského gymnázia, založeného v Revúcej v roku 1862."
Trasa 3. etapy: Revúca - Muránska Dlhá Lúka - Muráň - Muránska Huta - Červená Skala - Valkovňa - Pohorelská Maša - Pohorelá - Heľpa - Závadka nad Hronom - Polomka, časť Hámor - Polomka - Beňuš - Beňuš, časť Gašparovo - Bujakovo, časť Brezno - Brezno zad. Halny - Brezno - Valaská - Podbrezová - Podbrezová, časť Skalica - Podbrezová, časť Lopej – Banská Bystrica.
Tretiu etapu odštartovala primátorka Revúcej
MVDr. Eva CIREŇOVÁ presne o ôsmej hodine 10. júna. Po niekoľkých kilometroch sa pelotón zastavil pred Obecným úradom v Muráni. Dôvodom bolo spoločné fotografovanie s malými cyklistami, ktorí sa potom pridali k pelotónu. Celkový počet účastníkov v pelotóne tak dosiahol zatiaľ najvyššie číslo – 48. Druhá prestávka bola na Prednej Hore, kde účastníci pelotónu si po „peknom stupáku“ oddýchli návštevou Odborného liečebného ústavu psychiatrie. V poradí tretiu zastávku pelotónu by sme mohli nazvať pietnou. Celý pelotón sa zastavil pri pamätníku obetí železničného nešťastia v Polomke, kde položením kytice a minútou ticha si uctili pamiatku tých, ktorí 21.2.2009 tragicky zahynuli len pár metrov od cieľa svojej cesty. V Brezne bola prestávka na občerstvenie, ktorú účastníkom pelotónu spríjemnilo trio hudobníkov spevom a hrou na akordeóne. Netrvalo dlho a trio sa zmenilo na kvarteto zásluhou operného speváka Martina BABJAKA, ktorý sa k pelotónu pridal v Revúcej. Onedlho sa niesla breznianskym námestím pieseň Tota Heľpa v jeho podaní. Potom pelotón pokračoval do krajského mesta Banskej Bystrice na Námestie SNP, kde dorazil o 15.42 hod. Vybraní členovia pelotónu potom navštívili detských pacientov hematologického oddelenia Detskej fakultnej nemocnice a odovzdali im darčeky.
Trasa 4. etapy: Banská Bystrica - Sliač - Zvolen - Krupina - Hontianske Nemce - Sebechleby - Žemberovce - Levice - Kalná nad Hronom - Vráble - Veľký Lapáš - Nitra, príjazd cca 15:00.
Viac nájdete na: www.cyklistidetom.sk
FOTOGALÉRIA z 2. ETAPY:
{gallery}kultura/revuca/mtc{/gallery}
FOTOGALÉRIA z 3 ETPAY:
{gallery}kultura/revuca/mtc/2{/gallery}
{jcomments on}
































Minulý týždeň sme vás informovali o tom, že 8. júna 2010 odštartuje v Novej Sedlici na východnom Slovensku medzinárodná charitatívna cyklotour, pod názvom Na bicykli deťom. Cieľom tohto projektu je osloviť verejnosť na Slovensku i v Čechách a spojiť všetkých, ktorí chcú pomôcť onkologicky chorým pacientom a ich rodinám. Organizátorov vedie svetoznámy jazdec na vysokom bicykli Josef Zimovčák, ktorý je aj tvárou projektu. V priebehu akcie navštívia účastníci šesť nemocníc, kde sa liečia onkologicky choré deti, a odovzdaju im finančnú podporu. Dňa 9. júna jej druhá etapa prešla z Košíc až do Revúcej (dĺžka 115 kilometrov, 1380 metrov výškového prevýšenia a 7 hodín jazdy aj s prestávkami. Prestávky trvali spolu približne hodinu). V denníku cyklistickej jazdy sa k tomuto dňu uvádza:
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-