Družná a priateľská atmosféra plná stretnutí, detských i dospelých usmiatych tvárí – tak by sa jednou vetou dal zhodnotiť Európsky deň rodičov a škôl, ktorý 19.10.2013 prebiehal v priestoroch ZŠ I.B.Zocha v Revúcej.Žiaci nižších ročníkov súťažili v rôznych disciplínach spolu so svojími rodičmi, vyrábali darčeky v tvorivých dielňach, veľký úspech malo aj penové pečiatkovanie, kde si z penových pečiatok vytvárali rôzne príbehy. Desiatky detí odchádzalo vďaka dvom šikovným výtvarníčkam z akcie pekne upravených – pod ich šikovnými rukami sa ich tváričky zmenili na mačičky, myšky, psíkov, ba mali sme aj Spidermana. Mnohým z nich sa podarilo vďaka Dinoburze a Šmolkoburze skompletizovať svoje zbierky nálepiek a domina. Veľa detí sa tešilo aj koníkom a možnosti povoziť sa na nich.
Starší žiaci spolu s rodičmi súťažili v Pevnosti Boyard, kde plnili náročné úlohy a postupne tak získavali kľúč rozlúšteniu hádanky. V tvrdej medzitriednej konkurencii nakoniec zvíťazilo družstvo V. A a odmenou bola veľká torta, ktorú si všetci žiaci triedy aj s rodičmi svorne rozdelili.
Mamičky uvítali možnosť skrášliť sa, stánky kozmetických firiem Oriflame a Mary Kay boli stále plné a veru, mnohé mamičky mohli ísť z Európskeho dňa rodičov a škôl rovno do televízneho štúdia.
Všetci účastníci mali možnosť občerstviť sa v bufete, kde k čaju, káve a malinovke za symbolickú cenu každý dostal aj koláčik zdarma.
Veľkému úspechu sa tešil vynikajúci guláš a tiež skvelé zemiakové placky, ktoré sme nestíhali dopekať :)
O dvanástej sa všetci zhromaždili pred moderátorským stanovišťom, kde sa postupne od poslednej losovalo 50 tombolových cien. Keďže cien bolo naozaj neúrekom, losovanie trvalo viac ako polhodinu. Niektorým sa pošťastilo a boli vylosovaní aj viackrát.
Záver akcie patril už tradičnej Šarkaniáde, kde si žiaci spolu s rodičmi a učiteľmi púšťali šarkanov. Niektorí si priniesli šarkanov z obchodu, bolo však aj veľa takých, ktorým nad hlavali lietali ich vlastné výtvory.
Veríme, že všetkým zúčastneným sa v sobotu páčilo a prídu opäť o rok.
Chceme sa poďakovať všetkým sponzorom, bez ktorých by sa nám nepodarilo zabezpečiť túto milú akciu na takej úrovni, ako sme si predstavovali. Svojími peňažnými a vecnými darmi pomohli splniť naše predstavy o Európskom dni rodičov a škôl, za čo im patrí veľká vďaka.
Sponzormi našej akcie boli: Rada rodičov pri ZŠ I.B.Zocha, SMZ Jelšava, Mestské Lesy Revúca, STROJKOV - p. Vladimír Beňo, MUDr. Jarmila Kapustová - pratický lekár pre deti a dorast, Upratovanie Grendel, Expres Servis - Dušan Holý, Elektro Ján Lopušek, PharmDr. Viera Špaldová, Aktiva - Vladimír Jankovič, Záložňa Ľubomír Piljan, Kadernícky salón Lenka, Kaderníctvo Lydka a Zdenka, DM Victory p. Bőhmerová, Oriflame - Monika Polubňáková a Zuzana Bokorová, Kontur Print - Mgr. Peter Kontúr, Lekáreň Lianela - PharmDr. Valéria Zobanová, Predajňa Billa Revúca - p. Molnárová, Kníhkupectvo Knihart - p. Kršková, internetový obchod so zdravou výživou www.bionatura.sk, Petshop Uško Revúca, Pizzéria Bátori Revúca, Papiernictvo Compact - p. Ivana Bodnárová, Majster A-D TEAM - Renáta Kuchtová, Obuv Kellich Revúca - Ľudovít Kellich, Stolárstvo a výroba nábytku Lubeník - p. Krága, Bižutéria a drogéria - p. Ferdinandyová, Prvá stavebná sporiteľna, pobočka Revúca, Pekáreň Belák Miroslav, Protovik - p. Edita Vodžáková, SINTRA Poprad, Adam a Eva, Chovprodukt Sylvia, pani Jozefína Kaššaiová.
Mgr. Andrea Tokárová
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.