V pôvodnom rozdelení postáv sme určili na rolu Zuzy Javorovej chlapa... Niežeby sme nemali dosť vhodných žien na túto rolu, ale tento chlap by sa na postavu Zuzy veľmi hodil a pripadalo nám to aj komické, predpokladám, že by to ocenili aj diváci. Bohužiaľ, kvôli zdravotným problémom vybraného herca sme od tohto plánu museli odstúpiť a hľadať „novú Zuzu“, čo sa podarilo celkom rýchlo a mohli sme začať.
Herecké obsadenie teda vyzerá nasledovne:
- Mara Malecká – Dominika Pelleová (23 r., Revúčka): tvrdohlavá, chamtivá, priebojná matka, ktorej nejde o šťastie jediného syna, ale o peniaze a majetok
- Jano Malecký – Pavel Šepík (34 r., Revúca): Marin manžel, rozvážny, rozumný, obraňuje šťastie syna, nemá rád rodinné hádky a štvanice
- Miško Malecký – Ján Johan (24 r., Revúčka): syn Mary a Jana, slušný, dobrý a verný mládenec, ľúbi Aničku, ale musí odísť na vojnu
- Zuza Javorová – Anna Bombová (18 r., Revúčka): vdova, hrdá, tvrdohlavá, neústupčivá
- Anička Javorová – Nikola Kederová (15 r., Revúčka): Zuzina dcéra, skromné, poslušné, dobre vychované dievča, ľúbi Miška a je mu verná
- Števko – Milan Kubej (31 r., Revúčka): paholok u Javorov, mladý a veselý mládenec s podrezaným jazykom, rád sa zabáva
- Dora – Martina Rusnáková (26 r., Revúca): stará miestna klebetnica, dohadzovačka, príživníčka, všade kradne, vyrába rozbroje medzi rodinami Javorovou a Maleckou.
Schádzali sme sa viac – menej pravidelne v miestnej „kultúre“, začali sme čítaním textov, aby si každý zvykol na svoju postavu. Popravde, už len čítať tento scenár v nárečí bolo náročné, nieto si ho ešte aj natisnúť do hlavy, ale pomaly to šlo a rozbiehali sme sa. Postupne sme k čítaniu dopĺňali aj pohyb po scéne. Aby sme sa vedeli lepšie vžiť do svojej postavy a presnejšie si predstavili, ako to má celé vyzerať, každý si povinne musel pozrieť inscenáciu Ženského zákona a priznávam, že potom to šlo už oveľa lepšie.
Spočiatku sme trénovali len v klubovni, až neskôr sme šli na pódium – dosky, ktoré znamenajú svet J Všetci sme totálni amatéri, len naša „režisérka“ a herečka v jednom sa tejto činnosti venuje v rámci štúdia, inak nik nemá o divadle ani šajnu. Spočiatku to vyzeralo jednoducho, veď čo? Naučíme sa texty, kto má kde stáť, čo robiť, ktorým smerom sa dívať... Ha, no to sa povie, ale keď už stojí človek na javisku, je to úplne o niečom inom. Zrazu všetko zabudne, čo povedať, kam ísť, čo chytiť do ruky, je to nové prostredie, na ktoré si treba tiež zvyknúť.
Na to však bolo potrebné vytvoriť aj kulisy. Dali sme sa teda do roboty, veď ruky máme zdravé, všetko sme si vyrobili a postavili sami. Chlapi pozháňali materiál a náradie, z ktorého pozbíjali základné kulisy. Vyrobili drevenú konštrukciu, na ktorú ženy pribíjali kartóny, následne ich natreli na bielo a oblepili bielym papierom. Ponatierali dvere a okná, ktoré sa dozdobili záclonkami a kvetmi. Scéna sa bude opakovať vo všetkých dejstvách, akurát že dôjde k malým úpravám, nakoľko dej sa odohráva raz u Maleckých, raz u Javorov. Jednoducho sa izba zrkadlovo obráti, zmenia sa malé detaily a hrá sa ďalej. Ešte je potrebné pozháňať niekoľko vecí na dekoráciu a zariadenie izby, ale to už zvládneme hravo, to najťažšie zo stavby máme za sebou.
Pred sebou však máme najvážnejšiu vec – vyskúšať si hranie s hotovými kulisami a bez textov v ruke. Čas do premiéry sa kráti a práce ešte máme vyše hlavy, aby bolo všetko tak, ako má byť, aby každý ovládal svoju postavu a texty, aby vedel, kedy sa kam pohnúť, komunikovať navzájom a vnímať aj diváka. Termín premiéry je zatiaľ aj nám tajomstvom, ale s končiacim sa letom určite príde aj prvé predstavenie. O tom budeme samozrejme všetkých informovať a budeme veľmi radi, keď nás prídete podporiť aj osobne. Ak bude mať predstavenie úspech a bude o neho záujem, nebránime sa ani „kočovaniu“ a radi zahráme aj v okolitých obciach, nie len na Revúčke. Tak nám držte palce.
12.8.2010
Martina Rusnáková, Revúca
FOTOGRAFIE Z PRÍPRAVY
{gallery}kultura/revuca/revucka{/gallery}
{jcomments on}
































S prichádzajúcou jarou sa pomaly začal rozbiehať aj ochotnícky divadelný súbor na Revúčke - mestskej časti okresného mesta Revúca. Nevymysleli sme mu ešte žiadne meno, ale medzi sebou ho pracovne voláme „ďivaďeľní gang“. Rozhodli sme sa, že zahráme veselohru v štyroch dejstvách od Jozefa Gregora Tajovského Ženský zákon, ktorú sme si sami preložili do „kočorhénčiny“, resp. „švákacého jezika“, pretože presne v tom je ten vtip – spraviť divadlo tak trochu inak, teda v nárečí.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-