00:10:56,5, 4. Dominik Petráň, Fan klub Banská Bystrica, 00:11:01,6, 5. Štefan Michalička, SKP Čadca-Sk, 00:11:53,7, 6. Matej Kováčik, ŠK Meteor DK, 00:12:19,0, 7. Samulel Šoch, ŠK Meteor DK, 00:12:26,2, 8. Dominik Halvoník, Vyhne, 00:12:43,9, 9. Adrian Ťažký, Čierny Balog, 00:03:53,2.
Žiaci 12 - 13 r. Dĺžka trate: 3 km: 1. Matej Lepeň, Vyhne, 00:20:50,8, 2. Dominik Číž, Fan klub BB, 00:21:02,0, 3. Miroslav Pavlák, Fan klub BB, 00:21:07,5, 4. Tomáš Kubas, Breza 00:21:36,2, 5. Juraj Riegel, MŠK L. Hrádok, 00:22:51,6, 6. Daniel Jacko, Revúca, 00:23:38,0 00:02:47,2, 7. Juraj Maxa, Breza, 00:24:33,0, 8. Adam Šoch, ŠK Meteor DK, 00:24:35,1, 9. Gabriel Nagypál, Revúca, 00:25:00,9, 10. Tomáš Caban, Fan klub BB, 00:25:16,4, 11. Tomáš Sklenárik, Revúca, 00:25:21,8.
Žiaci 14 - 15 r. Dĺžka trate: 4,5 km: 1. Michal Jurena, MŠK L. Hrádok, 00:20:41,6, 2. Marek Brezina, ŽP Šport Podbrezová, 00:21:17,5, 3. Šimon Bartko, Prešov, 00:21:54,3, ... 12. Marek Nosko, Revúca, 00:25:02,1.
Dorastenky 16 - 17 r. Dĺžka trate: 6 km: 1. Ivona Fialková, Osrblie, 00:29:41,1 2. Nikola Lapinová, VŠC DU BB, 00:29:51,0, 3. Martina Luptovská, Vyhne, 00:31:32,5, ... 5. Erika Nosková, Revúca, 00:34:40,1 ...
Dorastenci 18 - 19 r. Dĺžka trate: 10 km: 1. Henrich Lonský, VŠC Dukla Banská Bystrica, 00:35:34,2, 2. Peter Konupek, VŠC DU BB, 00:36:27,5, 3. Michal Kubaliak, Osrblie, 00:36:44, ... 9. Ján Majerčík, Revúca, 00:39:48,8, ...
Rýchlostné preteky
Žiaci 10 - 11 r. Dĺžka trate: 2 km: 1. Libor Mladší, Revúca, 00:11:53,2, 2. Adam Jurena, MŠK L. Hrádok, 00:12:03,9, 3. Dominik Petráň, Fan klub BB, 00:12:16,7, ...
Žiaci 12 - 13 r. Dĺžka trate: 1. Tomáš Caban, Fan klub BB, 00:22:48,6, 2. Matej Lepeň, Vyhne, 00:23:06,4, 3. Miroslav Pavlák, Fan klub BB, 00:24:03,5, ... 9. Gabriel Nagypál, Revúca, 00:26:34,7, 10. Daniel Jacko, Revúca, ... 15. Tomáš Sklenárik, Revúca, 00:31:30,1, ...
Žiaci 14-15 r. Dĺžka trate: 4,5 km: 1. Marek Brezina, ŽP Šport Podb., 00:23:17,5, 2. Patrik Šoch, ŠK Meteor DK 00:23:29,2, 3. Šimon Bartko, Prešov, 00:00:33,8 ...13. Marek Nosko, Revúca, 00:28:56,5, ...
Dorastenky 16-17 r. Dĺžka trate: 6 km: 1. Ivona Fialková, Osrblie, 00:27:52,0, 2. Nikola Lapinová, VŠC Dukla Banská Bystrica, 00:28:25,4, 3. Denisa Čunderlíková, Vyhne, 00:31:59,1, ... 5. Erika Nosková, Revúca, 00:35:31,9, ...
Dorastenci 18 - 19 r. Dĺžka trate: 7,5 km: 1. Michal Šima, Osrblie, 00:23:32,1. 2. Henrich Lonský, VŠC DU BB, 00:24:03,4, 3. Michal Kubaliak, Osrblie, 00:24:05,6, ... 11. Ján Majerčík, Revúca, 00:30:05,9...
{gallery}sport/biatlon{/gallery}
{jcomments on}
































V dňoch
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.