Pri spomienkovom venci sa poklonili zástupcovia evanjelickej a katolíckej cirkvi, či zástupcovia samosprávy z regiónu. Medzi účastníkmi nechýbali študenti oboch revúckych gymnázií, ktoré sa dnes nezapojili do štrajku učiteľov práve pre oslavy.
"Sám som učiteľ, preto pedagógov podporujem, ale iba v snahách, ktoré rešpektujú realitu. Ekonomická kríza zasiahla nielen Európu, ale dá sa povedať, že celý svet. Vzdelanie zohráva tu najdôležitejšiu úlohu pri zachovaní národa ako takého a aj jazyk," povedal prezident.
Ako doplnil, učitelia majú určite zásluhu na tom, že sme sa ako národ zachovali."Som presvedčený, že vláda bude hľadať riešenia, ktoré by čo najviac pomohli učiteľom. Treba si však uvedomiť, aké sú reálne možnosti," povedal ďalej pán prezident Gašparovič.Po položení vencov sa prezident s hosťami presunul do historickej budovy Prvého slovenského gymnázia, aby na jeho pôde zasadil spomienkovú lipku. Následne sa zúčastnil vernisáže výstavy rezbára Pavla Ferdinandyho. Túto výstavu si môžete od piatka pozrieť osobne v priestoroch Prvého slovenského gymnázia.
Na záver svojej návštevy v Revúcej sa prezident zúčastnil literárno-dramatického pásma divadelného súboru Z.N.A.K, ktoré režíroval Marián Lacko. So scenárom a záležitosťami okolo mu pomáhal študent Prvého slovenského literárneho gymnázia Miroslav Lukačovič.
Prezident sa v krátkom príhovore poďakoval za pozvanie na oslavy a vyjadril sa, že je mu potešením a cťou, že si môže spolu s nami pripomenúť túto časť histórie slovenského národa."Možno si ani neuvedomujeme, akú významnú rolu zohralo pred 150timi rokmi založenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Možno toto zrnko v historickej mozaike Slovákov zapadlo v poslednú chvíľu, aby sme si zachovali náš jazyk. Lebo národ, ktorý stratí svoj jazyk, stratí aj svoju identitu," dodal prezident.
Predstavenie malo názov Mozaika zo života Janka Francisciho. Herecký talent v ňom predviedli študenti - gymnazisti nielen z Revúcej, ale aj z Hnúšte a Rimavskej Soboty. Predstavenie malo mimoriadny úspech a na konci si vyslúžilo aj "standing ovation".
(Zdroj: revuca24.sk)
{gallery}skola/psg{/gallery}
{jcomments off}

































Celonárodné oslavy 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia sa začali 13.9.2012 vo štvrtok podvečer v Revúcej. Na miestnom cintoríne položil spomienkový veniec prezident SR Ivan Gašparovič. Ako povedal, výročie gymnázia a dnešný štrajk učiteľov sa nedá dať úplne do súvislosti. Zachovanie jazyka a vzdelanosti je pre národ mimoriadne dôležité. V súčasnej globálnej ekonomickej kríze učiteľov podporuje, ale iba v snahách, ktoré rešpektujú realitu.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a