Celonárodné oslavy 150. výročia založenia Prvého slovenského gymnázia sa začali 13.9.2012 vo štvrtok podvečer v Revúcej. Na miestnom cintoríne položil spomienkový veniec prezident SR Ivan Gašparovič. Ako povedal, výročie gymnázia a dnešný štrajk učiteľov sa nedá dať úplne do súvislosti. Zachovanie jazyka a vzdelanosti je pre národ mimoriadne dôležité. V súčasnej globálnej ekonomickej kríze učiteľov podporuje, ale iba v snahách, ktoré rešpektujú realitu.Pri spomienkovom venci sa poklonili zástupcovia evanjelickej a katolíckej cirkvi, či zástupcovia samosprávy z regiónu. Medzi účastníkmi nechýbali študenti oboch revúckych gymnázií, ktoré sa dnes nezapojili do štrajku učiteľov práve pre oslavy.
"Sám som učiteľ, preto pedagógov podporujem, ale iba v snahách, ktoré rešpektujú realitu. Ekonomická kríza zasiahla nielen Európu, ale dá sa povedať, že celý svet. Vzdelanie zohráva tu najdôležitejšiu úlohu pri zachovaní národa ako takého a aj jazyk," povedal prezident.
Ako doplnil, učitelia majú určite zásluhu na tom, že sme sa ako národ zachovali."Som presvedčený, že vláda bude hľadať riešenia, ktoré by čo najviac pomohli učiteľom. Treba si však uvedomiť, aké sú reálne možnosti," povedal ďalej pán prezident Gašparovič.Po položení vencov sa prezident s hosťami presunul do historickej budovy Prvého slovenského gymnázia, aby na jeho pôde zasadil spomienkovú lipku. Následne sa zúčastnil vernisáže výstavy rezbára Pavla Ferdinandyho. Túto výstavu si môžete od piatka pozrieť osobne v priestoroch Prvého slovenského gymnázia.
Na záver svojej návštevy v Revúcej sa prezident zúčastnil literárno-dramatického pásma divadelného súboru Z.N.A.K, ktoré režíroval Marián Lacko. So scenárom a záležitosťami okolo mu pomáhal študent Prvého slovenského literárneho gymnázia Miroslav Lukačovič.
Prezident sa v krátkom príhovore poďakoval za pozvanie na oslavy a vyjadril sa, že je mu potešením a cťou, že si môže spolu s nami pripomenúť túto časť histórie slovenského národa."Možno si ani neuvedomujeme, akú významnú rolu zohralo pred 150timi rokmi založenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Možno toto zrnko v historickej mozaike Slovákov zapadlo v poslednú chvíľu, aby sme si zachovali náš jazyk. Lebo národ, ktorý stratí svoj jazyk, stratí aj svoju identitu," dodal prezident.
Predstavenie malo názov Mozaika zo života Janka Francisciho. Herecký talent v ňom predviedli študenti - gymnazisti nielen z Revúcej, ale aj z Hnúšte a Rimavskej Soboty. Predstavenie malo mimoriadny úspech a na konci si vyslúžilo aj "standing ovation".
(Zdroj: revuca24.sk)
{gallery}skola/psg{/gallery}
{jcomments off}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.