Nový školský rok 2010/2011 na Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa už začal pod vedením novej riaditeľky Mgr. Adriany Kvetkovej. Do tejto funkcie bola vymenovaná dňom 1. augusta 2010, a to po rozhodnutí dovtedajšieho riaditeľa PaedDr. Jozefa Sabola odísť do starobného dôchodku a na základe výberového konania na uvoľnené miesto. Menovací dekrét pani Kvetkovej odovzdala primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Pri tejto príležitosti oslovili Revúcke listy novú riaditeľku, ktorá bola dosiaľ na tejto škole zástupkyňou riaditeľa, aby im ešte pred začiatkom školského roku odpovedala na jedinú otázku: sa Základná škola I. B. Zocha v Revúcej začala orientovať na tvorivo humanistickú koncepciu. Zmenil sa náhľad na prácu učiteľa a postavenie žiaka a aj tým sa Vaša škola odlišovala od iných základných škôl na území mesta. Budete pokračovať v duchu tejto koncepcie, alebo chystáte aj nejaké zmeny vo výchovno - vzdelávacom procese?"
- Škola by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti dobre. Kvalitné vzdelanie je možné zabezpečiť len vtedy, keď obsah vzdelávania bude zodpovedať rozvoju osobnosti žiaka, spoločenským požiadavkám, rozvoju vedy a kultúry. Táto premena tradičnej školy na modernú sa začala už pred niekoľkými rokmi práve pod vedením PaedDr. Jozefa Sabola, ktorý už vtedy cítil potrebu meniť zaužívané postupy práce so žiakmi. Víziou školy, ktorú sme si vyšpecifikovali, je: vytvorenie školy ako tvorivej dielne s možnosťou odborného a kreatívneho rastu žiaka a učiteľa. Základným cieľom bola a naďalej ostáva celková kultivácia osobnosti žiaka, poskytnutie dostatočného priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku. Podľa mňa má škola dať žiakovi základné nevyhnutné poznatky pre život, poskytnúť mu najnovšie informácie, aby ich vedel uplatniť v štúdiu a v praktickom živote. Aby sa žiak v škole mohol učiť, chcel učiť a aby sa vedel učiť, je potrebné vedieť vytvoriť príjemnú atmosféru a ponúkať kvalitné služby. Pre školu je základným problémom utvorenie názoru na to, ako by chcela byť videná. Vychádza sa pri nej z celkovej koncepcie, za akým účelom bola vytvorená a aké sú jej ciele. Pozornosť na seba môžeme pritiahnuť tým, že sme dobrí, ale aj tým, že sme iní. Naša odlišnosť od iných škôl v meste je naša silná stránka. Aj v budúcnosti budeme uprednostňovať výchovu, modelovať osobnosť, ktorá bude schopná prekonávať stresy, záťaže a konflikty dnešného sveta. V hodnotovom rebríčku budú na popredných miestach: múdrosť, dobro, krása. Program školy je postavený tak, aby umožňoval rozvíjať pozitívne ľudské stránky žiaka. Vychádza z toho, že v súčasných, extrémne zložitých sociálnych vzťahoch jedincovi nestačí iba množstvo informácií, poznatkov a vedomostí. Potrebuje vedieť riešiť problémy, vyrovnať sa so záťažovými situáciami, položiť si pred seba ciele, teda potrebuje poznať svoje možnosti a osobné predpoklady.
Zmyslom našej práce by malo byť, aby každý žiak bol úspešný. Optimalizovať svoju prácu tak, aby vedenie každého žiaka bolo zladené s jeho vývojom, s ohľadom na jeho rozumové, povahové a fyzické možnosti v súlade s učebnými osnovami pre ZŠ. Svoju pozornosť chcem sústrediť na osobnostný rozvoj žiaka. Postupne meniť prevahu vzdelávacej funkcie nad výchovnou.
Dominantnými sú a ostanú postoje a hodnoty - k sebe, ľuďom, prírode, zručnosti - práca s informáciami, komunikácia a spolupráca s ľuďmi, tvorivé riešenie problémov, a potom vedomosti - ich vyhľadávanie, objavovanie a tvorenie samotným žiakom. Už sa urobil závažný a zároveň odvážny krok smerom k modernej škole. Tým, že sa na prvé miesto dostali postoje a hodnoty, na druhé miesto zručnosti a potom vedomosti, priblížila sa škola k reálnemu životu, kde najdôležitejšie sú hodnoty a postoje. Ťažiskom vyučovania by mali byť ešte viac aktívne vyučovacie metódy – riešenie problémových úloh, tvorivé hry, dramatizácia, projekty, diskusia, využívanie najnovších informačných technológií.“
(Prevzaté z Revúckych listov č.14/2010 so súhlasom vedenia redakcie)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.