sa Základná škola I. B. Zocha v Revúcej začala orientovať na tvorivo humanistickú koncepciu. Zmenil sa náhľad na prácu učiteľa a postavenie žiaka a aj tým sa Vaša škola odlišovala od iných základných škôl na území mesta. Budete pokračovať v duchu tejto koncepcie, alebo chystáte aj nejaké zmeny vo výchovno - vzdelávacom procese?"
- Škola by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti dobre. Kvalitné vzdelanie je možné zabezpečiť len vtedy, keď obsah vzdelávania bude zodpovedať rozvoju osobnosti žiaka, spoločenským požiadavkám, rozvoju vedy a kultúry. Táto premena tradičnej školy na modernú sa začala už pred niekoľkými rokmi práve pod vedením PaedDr. Jozefa Sabola, ktorý už vtedy cítil potrebu meniť zaužívané postupy práce so žiakmi. Víziou školy, ktorú sme si vyšpecifikovali, je: vytvorenie školy ako tvorivej dielne s možnosťou odborného a kreatívneho rastu žiaka a učiteľa. Základným cieľom bola a naďalej ostáva celková kultivácia osobnosti žiaka, poskytnutie dostatočného priestoru na prejavenie potencie, ktorá je v každom človeku. Podľa mňa má škola dať žiakovi základné nevyhnutné poznatky pre život, poskytnúť mu najnovšie informácie, aby ich vedel uplatniť v štúdiu a v praktickom živote. Aby sa žiak v škole mohol učiť, chcel učiť a aby sa vedel učiť, je potrebné vedieť vytvoriť príjemnú atmosféru a ponúkať kvalitné služby. Pre školu je základným problémom utvorenie názoru na to, ako by chcela byť videná. Vychádza sa pri nej z celkovej koncepcie, za akým účelom bola vytvorená a aké sú jej ciele. Pozornosť na seba môžeme pritiahnuť tým, že sme dobrí, ale aj tým, že sme iní. Naša odlišnosť od iných škôl v meste je naša silná stránka. Aj v budúcnosti budeme uprednostňovať výchovu, modelovať osobnosť, ktorá bude schopná prekonávať stresy, záťaže a konflikty dnešného sveta. V hodnotovom rebríčku budú na popredných miestach: múdrosť, dobro, krása. Program školy je postavený tak, aby umožňoval rozvíjať pozitívne ľudské stránky žiaka. Vychádza z toho, že v súčasných, extrémne zložitých sociálnych vzťahoch jedincovi nestačí iba množstvo informácií, poznatkov a vedomostí. Potrebuje vedieť riešiť problémy, vyrovnať sa so záťažovými situáciami, položiť si pred seba ciele, teda potrebuje poznať svoje možnosti a osobné predpoklady.
Zmyslom našej práce by malo byť, aby každý žiak bol úspešný. Optimalizovať svoju prácu tak, aby vedenie každého žiaka bolo zladené s jeho vývojom, s ohľadom na jeho rozumové, povahové a fyzické možnosti v súlade s učebnými osnovami pre ZŠ. Svoju pozornosť chcem sústrediť na osobnostný rozvoj žiaka. Postupne meniť prevahu vzdelávacej funkcie nad výchovnou.
Dominantnými sú a ostanú postoje a hodnoty - k sebe, ľuďom, prírode, zručnosti - práca s informáciami, komunikácia a spolupráca s ľuďmi, tvorivé riešenie problémov, a potom vedomosti - ich vyhľadávanie, objavovanie a tvorenie samotným žiakom. Už sa urobil závažný a zároveň odvážny krok smerom k modernej škole. Tým, že sa na prvé miesto dostali postoje a hodnoty, na druhé miesto zručnosti a potom vedomosti, priblížila sa škola k reálnemu životu, kde najdôležitejšie sú hodnoty a postoje. Ťažiskom vyučovania by mali byť ešte viac aktívne vyučovacie metódy – riešenie problémových úloh, tvorivé hry, dramatizácia, projekty, diskusia, využívanie najnovších informačných technológií.“
(Prevzaté z Revúckych listov č.14/2010 so súhlasom vedenia redakcie)

































Nový školský rok 2010/2011 na Základnej škole Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa už začal pod vedením novej riaditeľky Mgr. Adriany Kvetkovej. Do tejto funkcie bola vymenovaná dňom 1. augusta 2010, a to po rozhodnutí dovtedajšieho riaditeľa PaedDr. Jozefa Sabola odísť do starobného dôchodku a na základe výberového konania na uvoľnené miesto. Menovací dekrét pani Kvetkovej odovzdala primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Pri tejto príležitosti oslovili Revúcke listy novú riaditeľku, ktorá bola dosiaľ na tejto škole zástupkyňou riaditeľa, aby im ešte pred začiatkom školského roku odpovedala na jedinú otázku: 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a