Rudolf Repák,
bývalý žiak a kolega

Rudolf Strinka (19.6.1927 Mokrá Lúka – 11.7.2011 Revúca) – učiteľ, spisovateľ. Študoval na PF v Banskej Bystrici, pôsobil v Revúčke, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky (od roku 1958) bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Príroda si ho svojou nádherou podmanila, zážitky, ktoré prežil, zaznamenal a literárne pretvoril, a potom uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. Zbierky poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšli knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Prvé poviedky vyšli v r. 1997 pod názvom Zelený svet pod Kohútom, potom nasledovali zbierky Pod Muránskou planinou (1998), Listy pre Devanu (2000), V Šivetickom háji (2002), Kozia dolina (2003), Na okraji lesa (2005), Chata v Striebornom (2006). Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči.
Posledná kniha poľovníckych poviedok Rudolfa Strinku Katarínsky diviak vyšla iba pred pár týždňami. Priblížuje čitateľovi nevšednú krásu prírody okolo nás. Stačí vstať ráno zavčasu, pozrieť sa na zarosenú trávu. Prvé lúče slnka tam rozdávajú tisícky zlatom žiariacich perál... Aj s takýmto rozprávačským talentom o krásach prírody a poľovníckych zážitkoch sa môžete stretnúť pri čítaní 40 poľovníckych príbehov v knihe Rudolfa Strinku Katarínsky diviak. Aj v tejto knihe autor pozýva čitateľov do lona prekrásnej prírody našej Muránskej doliny. Kniha bola pokrstená starostom obce Mokrá Lúka, ktorá je rodiskom autora, začiatkom júla 2011. Škoda, že jeho úprimné slová už nestačil doručiť adresátom.
{gallery}obsah/mluka/strinka{/gallery}
{jcomments on}

































V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že môžu prísť, a predsa nás ich príchod prekvapí. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď sme sa vo štvrtok 11. augusta 2011 dozvedeli, že nás opustil pán učiteľ Rudolf Strinka vo veku 84 rokov. Jeho život bol spojený s prírodou a školou. Ako učiteľ pôsobil na mnohých školách v revúckom okrese a naposledy v revúckych základných školách. Na jeho hodiny prírodopisu, chémie, biológie si jeho žiaci dodnes pamätajú. Jeho rozprávačský talent zaujal nielen tematikou jednotlivých hodín, ale aj pútavým rozprávaním o krásach prírody, o poľovačkách, i o stále obľúbenom Tarzanovi. Po dlhšej dobe sme sa spolu stretli ako kolegovia. Svojou každodennou 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a