občianske združenie Kolektív mladých hasičov Rimavské Brezovo.
Významné športové výkony: por. Ondrej Hudák, OR HaZZ v Revúcej. Sút'ažné družstvo OR HaZZ v Lučenci - sút'až vo vyslobodzovaní. Sút'ažné družstvo, muži, DHZ Revučka kpt. Ing. Matej Peniak, oĺz HaZZ v Lučenci - KR HaZZ B. Bystrica Sút'ažné družstvo OR HaZZ vo Vel'kom Krtíši - M5 v has. športe ppor. Ľubomír Larinčík - OR HaZZ v Lučenci
Významný prínos v oblasti požiarnej ochrany: František Bučko - DHZ0 Polomka Okresný výbor DPO vo Vel'kom Krtíši.
| Z množstva nominácií bolo ocenenie v kategórii zásahová činnosť jednotlivca udelené Jaroslavovi Feriancovi z Dobrovoľného hasičského zboru Bzovská Lehôtka, ktorý 6. mája 2014 spozoroval a ohlásil požiar hospodárskej budovy pri rodinnom dome a okamžite z horiaceho objektu vyniesol štvorročné dieťa a ďalšie nechodiace päťročné dieťa. Následne ich spolu s ďalšími tromi deťmi a ich matkou odviedol do bezpečia. V kategórii zásahová činnosť kolektívu bolo ocenenie udelené príslušníkom Okresného riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za záchranu ľudského života v ťažko dostupnom teréne a členom Dobrovoľného hasičského zboru Brusno za rýchly a profesionálny zásah pri lokalizácii požiaru prízemnej drevenice v obci Brusno. Okrem zásahovej činnosti boli udelené aj ocenenia za preventívno-výchovne pôsobenie a to Jozefíne Očenášovej – výkonnej riaditeľke OV DPO riaditeľke OV DPO Rimavská Sobota a občianskemu združeniu Logi 707za realizáciu projektu Mladí záchranári, zameraného na výchovu detí v oblasti ochrany pred požiarmi a prípravu detí na súťaž podľa pravidiel CTIF. |
Nepovšimnuté neostali ani športové výkony, ktoré dosiahli príslušníci HaZZ a členovia DPO SR v roku 2014. V tejto kategórií boli ocenenia udelené poručíkovi Ondrejovi Hudákovi z Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej, ktorý sa stal majstrom sveta v silovom trojboji, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ v Lučenci za prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, súťažnému družstvu DHZ Revúčka za prvé miesto v disciplíne požiarny útok v Slovenskom Superpohári, kapitánovi Matejovi Peniakovi z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska v polmaratóne profesionálnych hasičov v kategórii M 18-39, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ vo Veľkom Krtíši za tretie miesto v disciplíne požiarny útok na Majstrovstvách SR v hasičskom športe a podporučíkovi Ľubomír Lörinčíkovi za reprezentáciu na X. ročníku Majstrovstiev sveta v hasičskom športe. Osobitné ocenenie bolo odovzdané Františkovi Bučkovi z DHZO Polomka za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi. Ocenenie „Za osobnú statočnosť“ získal ako dlhoročný člen DHZ Polomka, pléna, výcvikového štábu a predsedníctva OV DPO Brezno. |
V príhovore sa okrem iných pod'akoval všetkým generálny inšpektor Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD za nominácie, ktorými reagovali na výzvu k ankete HASIČI - HASIČOM 2014 a zdôraznil: "Kvalita týchto nominácií potvrdila základnú myšlienku, ktorá stála koncom roka 2013 za zrodom tejto ankety. Tou myšlienkou je úcta k vykonanej práci hasičov, bez rozdielu zriad'ovatel'a hasičskej jednotky.
Som rád, že sa vyhlásenia výsledkov ankety ujal okres a mesto Revúca. Ide totiž o okres, kde pojem HASIČI - HASIČOM nie je len názvom ankety, ale výsledkom každodennej spolupráce. Aj ked' dnešný večer bude patrit' vít'azom jednotlivých kategórií tejto ankety, chcel by som, aby patril všetkým hasičom a hasičkám v kraji, pre ktorých sa stalo plnenie úloh ich poslaním. Aby patril aj ich rodinám, bez ktorých by sa toto poslanie dalo t'ažko plnit'. Dovoľte mi, aby som Vám na záver zaželal vel'a úspechov v d'alšej práci."
Fotografie: Peter Poboček
[cincopa A8JAEMcekLdy]

































Na podujatí pod názvom Hasiči hasičom 2014 sa 15. januára 2015 v Dome kultúry v Revúcej uskutočnilo podujatie, na ktorom vyznamenávali profesionálnych ako aj dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja. Zúčastnila sa na ňom poslankyňa BBSK a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý, prezident DPO SR Ladislav Pethö, riaditeľ kancelárie prezidenta HaZZ plukovník Stanislav Celleng, ako aj riaditelia okresných riaditeľstiev HaZZ a riaditelia okresných výborov DPO SR Banskobystrického kraja.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-