občianske združenie Kolektív mladých hasičov Rimavské Brezovo.
Významné športové výkony: por. Ondrej Hudák, OR HaZZ v Revúcej. Sút'ažné družstvo OR HaZZ v Lučenci - sút'až vo vyslobodzovaní. Sút'ažné družstvo, muži, DHZ Revučka kpt. Ing. Matej Peniak, oĺz HaZZ v Lučenci - KR HaZZ B. Bystrica Sút'ažné družstvo OR HaZZ vo Vel'kom Krtíši - M5 v has. športe ppor. Ľubomír Larinčík - OR HaZZ v Lučenci
Významný prínos v oblasti požiarnej ochrany: František Bučko - DHZ0 Polomka Okresný výbor DPO vo Vel'kom Krtíši.
| Z množstva nominácií bolo ocenenie v kategórii zásahová činnosť jednotlivca udelené Jaroslavovi Feriancovi z Dobrovoľného hasičského zboru Bzovská Lehôtka, ktorý 6. mája 2014 spozoroval a ohlásil požiar hospodárskej budovy pri rodinnom dome a okamžite z horiaceho objektu vyniesol štvorročné dieťa a ďalšie nechodiace päťročné dieťa. Následne ich spolu s ďalšími tromi deťmi a ich matkou odviedol do bezpečia. V kategórii zásahová činnosť kolektívu bolo ocenenie udelené príslušníkom Okresného riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za záchranu ľudského života v ťažko dostupnom teréne a členom Dobrovoľného hasičského zboru Brusno za rýchly a profesionálny zásah pri lokalizácii požiaru prízemnej drevenice v obci Brusno. Okrem zásahovej činnosti boli udelené aj ocenenia za preventívno-výchovne pôsobenie a to Jozefíne Očenášovej – výkonnej riaditeľke OV DPO riaditeľke OV DPO Rimavská Sobota a občianskemu združeniu Logi 707za realizáciu projektu Mladí záchranári, zameraného na výchovu detí v oblasti ochrany pred požiarmi a prípravu detí na súťaž podľa pravidiel CTIF. |
Nepovšimnuté neostali ani športové výkony, ktoré dosiahli príslušníci HaZZ a členovia DPO SR v roku 2014. V tejto kategórií boli ocenenia udelené poručíkovi Ondrejovi Hudákovi z Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej, ktorý sa stal majstrom sveta v silovom trojboji, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ v Lučenci za prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, súťažnému družstvu DHZ Revúčka za prvé miesto v disciplíne požiarny útok v Slovenskom Superpohári, kapitánovi Matejovi Peniakovi z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska v polmaratóne profesionálnych hasičov v kategórii M 18-39, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ vo Veľkom Krtíši za tretie miesto v disciplíne požiarny útok na Majstrovstvách SR v hasičskom športe a podporučíkovi Ľubomír Lörinčíkovi za reprezentáciu na X. ročníku Majstrovstiev sveta v hasičskom športe. Osobitné ocenenie bolo odovzdané Františkovi Bučkovi z DHZO Polomka za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi. Ocenenie „Za osobnú statočnosť“ získal ako dlhoročný člen DHZ Polomka, pléna, výcvikového štábu a predsedníctva OV DPO Brezno. |
V príhovore sa okrem iných pod'akoval všetkým generálny inšpektor Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD za nominácie, ktorými reagovali na výzvu k ankete HASIČI - HASIČOM 2014 a zdôraznil: "Kvalita týchto nominácií potvrdila základnú myšlienku, ktorá stála koncom roka 2013 za zrodom tejto ankety. Tou myšlienkou je úcta k vykonanej práci hasičov, bez rozdielu zriad'ovatel'a hasičskej jednotky.
Som rád, že sa vyhlásenia výsledkov ankety ujal okres a mesto Revúca. Ide totiž o okres, kde pojem HASIČI - HASIČOM nie je len názvom ankety, ale výsledkom každodennej spolupráce. Aj ked' dnešný večer bude patrit' vít'azom jednotlivých kategórií tejto ankety, chcel by som, aby patril všetkým hasičom a hasičkám v kraji, pre ktorých sa stalo plnenie úloh ich poslaním. Aby patril aj ich rodinám, bez ktorých by sa toto poslanie dalo t'ažko plnit'. Dovoľte mi, aby som Vám na záver zaželal vel'a úspechov v d'alšej práci."
Fotografie: Peter Poboček
[cincopa A8JAEMcekLdy]



































Na podujatí pod názvom Hasiči hasičom 2014 sa 15. januára 2015 v Dome kultúry v Revúcej uskutočnilo podujatie, na ktorom vyznamenávali profesionálnych ako aj dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja. Zúčastnila sa na ňom poslankyňa BBSK a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý, prezident DPO SR Ladislav Pethö, riaditeľ kancelárie prezidenta HaZZ plukovník Stanislav Celleng, ako aj riaditelia okresných riaditeľstiev HaZZ a riaditelia okresných výborov DPO SR Banskobystrického kraja.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-