Na podujatí pod názvom Hasiči hasičom 2014 sa 15. januára 2015 v Dome kultúry v Revúcej uskutočnilo podujatie, na ktorom vyznamenávali profesionálnych ako aj dobrovoľných hasičov Banskobystrického kraja. Zúčastnila sa na ňom poslankyňa BBSK a primátorka mesta Revúca Eva Cireňová, prezident Hasičského a záchranného zboru Alexander Nejedlý, prezident DPO SR Ladislav Pethö, riaditeľ kancelárie prezidenta HaZZ plukovník Stanislav Celleng, ako aj riaditelia okresných riaditeľstiev HaZZ a riaditelia okresných výborov DPO SR Banskobystrického kraja. občianske združenie Kolektív mladých hasičov Rimavské Brezovo.
Významné športové výkony: por. Ondrej Hudák, OR HaZZ v Revúcej. Sút'ažné družstvo OR HaZZ v Lučenci - sút'až vo vyslobodzovaní. Sút'ažné družstvo, muži, DHZ Revučka kpt. Ing. Matej Peniak, oĺz HaZZ v Lučenci - KR HaZZ B. Bystrica Sút'ažné družstvo OR HaZZ vo Vel'kom Krtíši - M5 v has. športe ppor. Ľubomír Larinčík - OR HaZZ v Lučenci
Významný prínos v oblasti požiarnej ochrany: František Bučko - DHZ0 Polomka Okresný výbor DPO vo Vel'kom Krtíši.
| Z množstva nominácií bolo ocenenie v kategórii zásahová činnosť jednotlivca udelené Jaroslavovi Feriancovi z Dobrovoľného hasičského zboru Bzovská Lehôtka, ktorý 6. mája 2014 spozoroval a ohlásil požiar hospodárskej budovy pri rodinnom dome a okamžite z horiaceho objektu vyniesol štvorročné dieťa a ďalšie nechodiace päťročné dieťa. Následne ich spolu s ďalšími tromi deťmi a ich matkou odviedol do bezpečia. V kategórii zásahová činnosť kolektívu bolo ocenenie udelené príslušníkom Okresného riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za záchranu ľudského života v ťažko dostupnom teréne a členom Dobrovoľného hasičského zboru Brusno za rýchly a profesionálny zásah pri lokalizácii požiaru prízemnej drevenice v obci Brusno. Okrem zásahovej činnosti boli udelené aj ocenenia za preventívno-výchovne pôsobenie a to Jozefíne Očenášovej – výkonnej riaditeľke OV DPO riaditeľke OV DPO Rimavská Sobota a občianskemu združeniu Logi 707za realizáciu projektu Mladí záchranári, zameraného na výchovu detí v oblasti ochrany pred požiarmi a prípravu detí na súťaž podľa pravidiel CTIF. |
Nepovšimnuté neostali ani športové výkony, ktoré dosiahli príslušníci HaZZ a členovia DPO SR v roku 2014. V tejto kategórií boli ocenenia udelené poručíkovi Ondrejovi Hudákovi z Okresného riaditeľstva HaZZ v Revúcej, ktorý sa stal majstrom sveta v silovom trojboji, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ v Lučenci za prvé miesto na Majstrovstvách Slovenska vo vyslobodzovaní zranených osôb z havarovaných vozidiel, súťažnému družstvu DHZ Revúčka za prvé miesto v disciplíne požiarny útok v Slovenskom Superpohári, kapitánovi Matejovi Peniakovi z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici za tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska v polmaratóne profesionálnych hasičov v kategórii M 18-39, súťažnému družstvu z Okresného riaditeľstva HaZZ vo Veľkom Krtíši za tretie miesto v disciplíne požiarny útok na Majstrovstvách SR v hasičskom športe a podporučíkovi Ľubomír Lörinčíkovi za reprezentáciu na X. ročníku Majstrovstiev sveta v hasičskom športe. Osobitné ocenenie bolo odovzdané Františkovi Bučkovi z DHZO Polomka za významný prínos v oblasti ochrany pred požiarmi. Ocenenie „Za osobnú statočnosť“ získal ako dlhoročný člen DHZ Polomka, pléna, výcvikového štábu a predsedníctva OV DPO Brezno. |
V príhovore sa okrem iných pod'akoval všetkým generálny inšpektor Mgr. Ing. Ivan Chromek, PhD za nominácie, ktorými reagovali na výzvu k ankete HASIČI - HASIČOM 2014 a zdôraznil: "Kvalita týchto nominácií potvrdila základnú myšlienku, ktorá stála koncom roka 2013 za zrodom tejto ankety. Tou myšlienkou je úcta k vykonanej práci hasičov, bez rozdielu zriad'ovatel'a hasičskej jednotky.
Som rád, že sa vyhlásenia výsledkov ankety ujal okres a mesto Revúca. Ide totiž o okres, kde pojem HASIČI - HASIČOM nie je len názvom ankety, ale výsledkom každodennej spolupráce. Aj ked' dnešný večer bude patrit' vít'azom jednotlivých kategórií tejto ankety, chcel by som, aby patril všetkým hasičom a hasičkám v kraji, pre ktorých sa stalo plnenie úloh ich poslaním. Aby patril aj ich rodinám, bez ktorých by sa toto poslanie dalo t'ažko plnit'. Dovoľte mi, aby som Vám na záver zaželal vel'a úspechov v d'alšej práci."
Fotografie: Peter Poboček
[cincopa A8JAEMcekLdy]
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).