a potom od roku 1900 meštiansku školu. V maďarskej metropole vyštudoval vyššiu priemyselnú školu.
Ako dobrovoľník bol 1. októbra 1911 povolaný do jednoročnej vojenskej služby, ktorú si odslúžil v Rakúsku. 1. augusta 1914, po vyhlásení všeobecnej mobilizácie, nastúpil na výkon vojenskej služby rakúsko – uhorskej armády a vo funkcii veliteľa čaty ho odvelili na front prvej svetovej vojny. Vojenskú uniformu už nevyzliekol a stal sa vojakom z povolania. V auguste 1915 sa prihlásil do srbskej armády. Vo februári 1917 bol na vlastnú žiadosť preložený do právomoci komisie pre formovanie československých vojsk v Rusku. Podieľal sa na nábore do československých légií v Rusku, s ktorými prešiel Sibír. V roku 1920 sa vrátil do vlasti, do novovytvorenej Československej republiky, ako veliteľ pluku v hodnosti majora. V roku 1921 bol prijatý do československej armády ako dôstojník z povolania. Zastával dôležité diplomatické a veliteľské funkcie. V roku 1933 bol povýšený na brigádneho generála. V tom čase bol v československej armáde jediným Slovákom, ktorý dosiahol túto hodnosť, neskôr bol povýšený na divízneho generála.
Odchod do exilu
V roku 1939 sa vytvorením Slovenského štátu a Protektorátu Čechy a Morava zavŕšilo rozbitie Československa, ktoré sa R. Viesta hlboko dotklo. Chcel odísť do exilu, ale odrádzali ho, aby ako vysoký vojenský funkcionár zotrval v pohnutých časoch na Slovensku a svojimi skúsenosťami a váhou svojej autority vplýval na dianie. A preto zotrval. Po vzniku Slovenskej republiky predseda vlády nového štátu Jozef Tiso ho ustanovil za generálneho inšpektora formujúcej sa slovenskej vojenskej armády. Situácia v lete 1939 naozaj spela k vojnovému konfliktu. O svojom rozhodnutí odísť zo Slovenska sa nezmieňoval, v jednom si však bol istý, keď nastane kritická chvíľa, odíde. Koncom augusta sa zdržiaval v Budapešti pri plnení služobných povinností. Poslal list rodine i ministrovi národnej obrany, že odchádza do exilu. Emigroval do Francúzska, kde si robil poznámky zo svojich dojmov. Takto za päť rokov zapísal štyri zošity. V roku 1940 bol chvíľu veliteľom 1. československej divízie vo Francúzsku, potom sa preplavil z Francúzska do Veľkej Británie, kde sa zúčastňoval na práci československej vlády v Londýne. V roku 1942 vystúpil v BBC, kde slovenských vojakov vyzval, aby nebojovali proti Rusom.
Odsúdený na trest smrti a posledný rozkaz...
Slovenský štát sa dokázal právne tvrdo vysporiadať s ľuďmi, ktorí z neho odišli. V neprítomnosti bol vojenským súdom v Bratislave odsúdený na trest smrti a pozbavený slovenského štátneho občianstva a prezident Tiso mu odmietol udeliť milosť. V roku 1944 prišiel na Slovensko. Hoci bol vážne chorý, ujal sa velenia povstaleckej armády v Slovenskom národnom povstaní. Stal sa predsedom Rady na obranu Slovenska a člen Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici. Po ofenzíve nemeckých vojsk vydal na Donovaloch v noci z 27. na 28. októbra posledný rozkaz na prechod celej povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja. Po odchode do hôr boli spolu s generálom Jánom Golianom zatknutí Nemcami. Pri vypočúvaní sa správal dôstojne, hodný cti vysokého dôstojníka československej armády.
Jeho životná púť skončila na neznámom mieste v roku 1945. Popravu pravdepodobne vykonali v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu v presne nezistenom čase. Počas života i po svojej smrti bol vyznamenaný mnohými domácimi i zahraničnými radmi a medailami. V roku 1945 bol in memoriam povýšený do hodnosti armádneho generála.
Text a foto: Martina Urbanová
































Mesto Revúca pod záštitou Martina Glváča, ministra obrany SR, v spolupráci s Vojenským historickým ústavom Bratislava, Oblastnou organizáciou SZPB Rožňava, Základnou organizáciou SZPB generála Viesta Revúca a Klubom generálov SR organizujú spomienkovú slávnosť spojenú s konferenciou venovanú 125. výročiu narodenia revúckeho rodáka armádneho generála Rudolfa Viesta, ktorá sa uskutoční 24. septembra v Revúcej.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-