richtár, mešťanosta, rodoľub, mecén, cirkevný činiteľ, zakladajúci člen Matice slovenskej. Narodil sa pred 190 rokmi - 8.2.1822 v Kameňanoch. Do Revúcej prišiel v roku 1841, kde si zriadil obchod. Ihneď sa zapojil do národnobuditeľskej činnosti a stal sa knihovníkom prvej slovenskej knižnice v meste.
Revúckym richtárom bol v rokoch:1850 - 1852, od 28. januára 1862 do 8. mája 1862 (vzdal sa) a mešťanostom v rokoch 1869 - 1870. Štyri desiatky rokov bol senátorom mesta. V meste založil ústav pre siroty. Bol činovníkom v evanjelickej cirkvi - v Revúcej sa stal presbyterom a v Chyžnom zborovým dozorcom. Matej Nandrássy bol roduverným Slovákom. Hoci jeho presvedčenie mu v tom období bolo skôr na prekážku, zachoval si ho až do smrti. Jeho životným cieľom bolo vytvorenie slovenskej strednej školy v Revúcej. Už v roku 1849 spolu so Samuelom (Samom) Tomášikom išli do Viedne na panovnícky dvor, aby ako predstavitelia Muránskej doliny, okrem iného, žiadali aj pomoc pri zriaďovaní slovenských škôl. V roku 1852 podporoval návrh na zriadenie slovenskej reálky v Revúcej. V júni 1861 sa spolu s Karolom Pavlom Štefančokom zúčastnil memorandového národného zhromaždenia v Martine, za čo ho nazvali zradcom vlasti a pozbavili funkcie senátora. V roku 1862 sa stal členom prípravného výboru pre založenie slávneho revúckeho gymnázia, ktorému spolu s manželkou venovali 200 zlatých ako základinu.
Počas celej existencie, v rokoch 1862 - 1874, bol jeho miestnym dozorcom (inšpektorom) a neustále ho podporoval finančne a materiálne. Organizoval zbierky na jeho udržiavanie, riešil problémy s otvorením ďalšej slovenskej školy Učiteľského semeniska (ústavu), ako i so zabezpečovaním chodu školskej jedálne.
Intenzívne pomáhal pri výstavbe novej budovy gymnázia, stavanej zo zbierok v rokoch 1871 - 1874. Veľa úsilia vynakladal na odrážanie útokov proti gymnáziu, jeho študentom a profesorom, ktorým vypomáhal aj po násilnom zatvorení školy, keď ostali bez práce. O jeho zásluhách Július Botto napísal: „Nandrássy bol v gymnáziu všetko, vykonávajúcou pravicou a exekutívou a nebyť domu Nandrássyovského, tak myslím, že by sa aj gymnázium revúcke sotva života dožilo". Zomrel 30. 5. 1889. Jeho osobnosť v Revúcej pripomína pamätná tabuľa na Nandrássyho dome (sídlo Slovenskej sporiteľne) na Námestí slobody a hrob s náhrobkom v mestskom cintoríne.
Dušan Dubovský
Prečítajte si aj toto:
Jana Perásková: Slávne gymnázium na gazdovskom dvore
{jcomments on}
štvrtok, 12 apríl 2012 12:25
Pripomíname si tých, ktorí stáli pri zrode Prvého slovenského gymnázia v Revúcej - Matej Nandrássy Doporučený
Napísal(a) Dušan Dubovský
V nasledujúcich týždňoch postupne uverejním na stránke Maj Gemer (aj za spolupráce Revúckych listov) niektoré osobnosti Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Takto si nielen pripomenieme významného výročie zrodu gymnázia, ale i tých, ktorí sa vyznamnou mierou pričinili o jeho zrod i existenciu. Dnes začíname Matejom Nandrássym, po ktorom je pomenovaná aj jedna z revúckych ulíc.
V tomto roku, kedy si pripomíname 150. výročie založenia Slovenského evanjelického a.v. gymnázia - Prvého slovenského gymnázia, s úctou si spomíname na tých, ktorí stali pri jeho zrode. K nim patril aj Matej Nandrássy, kupec, obchodník, ľudovýchovný pracovník,
Zverejnené v
Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a