V ostatnom čase dostávam prostredníctvom e-mailov, alebo aj facebooku odkazy rôzneho druhu. Jeden taký som dostal od Martiny Rusnákovej z Revúcej, s ktorým sa chcem aj s vami podeliť. Napísala mi: „Nazrela som po dlhšej dobe na Vašu stránku Maj Gemer. Vrátilo ma to zas o niečo späť, k čomu sa rada, hoci niekedy s nevôľou, vraciam. To je protiklad, čo? :-) Natrafila som na článok týkajúci sa odborárov od Karolka Szaba, ktorý je môj veľmi dobrý kamarát a veľmi si ho vážim ako človeka, pretože sa mi s mnohým spája.. V súvislosti s ním a tiež s článkom z banského prostredia sa mi vynorila ďalšia, ale hlbšia spomienka. Píšete síce o baniach Sideritu, ale mne to pripomenulo bane v SMZ Jelšava. Mala som priateľa, ktorý tie bane miloval srdcom i dušou, oddal sa im celý. Nedávno mi zomrel. Nie v bani, ale pri autonehode a nechal ma tu ... Byť "vdovou" v 25-rokoch je ťažké, ale človeka to poučí o trpkosti života a istým spôsobom posilní. Radšej by som bola slabá, ale s ním, no je to nemožné, žiadne slzy to nevrátia a ja to už viem. Trvalo to dlho, kým som to pochopila, ale musela som. Inak by ma vyviezli nohami napred ... Ďalej som už čítať nemohla, lebo som si hneď spomenula na Ľuba Birku, ktorého som síce osobne nepoznala, ale jeho brata Milana a jeho rodinu áno. A môj priateľ bol Ľubovi na pohrebe. Asi mesiac pred vlastnou smrťou... Prepáčte, viem, že Vaša stránka ukazuje mnoho pozitívneho, no mne udrelo do očí práve niekoľko negatívnych faktov. Taký je život. Krutý. Možno pre niekoho spravodlivý. Ale to nech si každý zváži sám...“
20.2.2010


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a