Lúke, na Hrušove (vo Švedlári), v Tomášovciach (Kameňanoch), v Šemši, ale aj na iných miestach, podľa potrieb lesného hospodárstva. Po ukončení lesníckeho štúdia a nástupe do praxe som sa stretol na Spiši (Lesný závod Stará Voda) s Gejzom a jeho rodinou. Rodina horárovcov Kyselovcov je nám blízka, keď v rodine Lenkovcov v Revúcej si našiel manželku Šándor a aj môj otec Barančok, horár v Revúcej, ktorý sa tak vklinil medzi horárov Kyselovcov. A my deti sme cez prázdniny putovali z horárne do horárne rovnako, ako aj vtedy mladučký Jožko Nemec.
Bratia Kyselovci boli lesu oddaní horári, zodpovední lesní hospodári. V rodinách na nich nezabúdame, i keď už nie sú medzi nami, a s úctou spomíname na nich i na ich matku.
Jozef Nemec
Ľudovít Barančok
{gallery}obsah/revuca/kysel{/gallery}
{jcomments on}
utorok, 09 november 2010 13:06
Vzácna fotografia, ktorá pripomenula bratov horárov z rodiny Kyselovcov Doporučený
Napísal(a) J. Nemec, Ľ. Barančok
Náhodné stretnutie s Revúčanom, vnukom jedného z horárov rodiny Kyselovcov spôsobilo spomínanie na roky dávnominulé, kedy aktívne pôsobili v lesnom hospodárstve na Gemeri šiesti bratia - lesníci Kyselovci. Vďaka spomenutému vnukovi si ich môžeme dnes na vzácnej fotografii pripomenúť a sprítomniť najmä potomkom, žijúcim na hornom Gemeri, ale i ďaleko inde. Vzácny a krásny je to pohľad na hrdú, ale skromnú a starostlivú ich matku Máriu Kyselovú v spoločnosti svojich synov - so stojacim od ľava Lajošom, Gejzom, Pištom, Andorom a sediacim Lacom a Šándorom. Najmladším bol Andor, najstarším Šándor. Horárčili na lesných obvodoch v Červenej Skale, v Muránskej Dlhej Lúke, v Mokrej
Zverejnené v
Revúca


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a