Cilka pred rekonštrukciou
Po rekonštrukcií zariadenia sa navýšila kapacita z pôvodných 45 miest na súčasných 78 miest, z toho je 70 jednolôžkových izieb a 4 dvojlôžkové izby. Do objektu je zabezpečený bezbariérový prístup prístupovou rampou a po rekonštrukcií bola dobudovaná aj výťahová šachta s výťahom. Stravovanie je zabezpečené dovozom stravy.
V súčasnosti sa o 78 klientov
umiestnených v zariadení stará 38 - členný personál, z toho dvadsaťdeväť opatrovateliek, ktoré zabezpečujú opatrovateľskú službu, jedna sociálna pracovníčka zabezpečujúca sociálnu rehabilitáciu, jedna prevádzkarka a ďalších 7 pracovníčok zabezpečujúcich chod Cilky. Priemerný vek klientov v zariadení je 80 rokov.
Všetky spomínané aktivity
sa realizovali v priestoroch jedálne.. Preto sme sa rozhodli využiť pivničné priestory, ktoré neboli predmetom rekonštrukcie. V roku 2013 sme si nechali vypracovať projekt na úpravu pivničných priestorov na miestnosť pracovnej terapie. Realizácia prebehla začiatkom roka 2014 a od apríla bola miestnosť pracovnej terapie spolu s kuchynkou pre klientov v prevádzke.
Exteriéry Cilky po rekonštrukcii
Mesto Revúca v priebehu roka 2014 realizovalo projekt „Akadémia tretieho veku Revúca“ ktorý bol financovaný z Európskeho sociálneho fondu, z operačného programu - „Vzdelávanie“. Cieľom projektu bolo zvyšovanie kvality a dostupnosti vzdelávania pre seniorov so zameraním na zvýšenie ich vzdelanostnej úrovne a tiež zvýšenie miery ich sociálnej integrácie.
Hlavnými aktivitami projektu boli:
- Informačné a komunikačné technológie pre seniorov
- Tréning pamäte a vitality
- Hudobné umenie
- Právne minimum pre seniorov.

































Mesto Revúca prevádzkuje Zariadenie opatrovateľskej služby „CILKA“ už takmer 30 rokov. Pôvodným prevádzkovateľom bol Okresný úrad v Revúcej, no od roku 2002 patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Vzhľadom na skutočnosť, že zariadenie opatrovateľskej služby už nevyhovovalo súčasným hygienickým normám, v rokoch 2010-2011 bola realizovaná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácie tohto zariadenia, ktorá bola financovaná zo zdrojov EÚ so spolufinancovaním mesta v celkovej hodnote 1 452 000 €.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a