Po ukončení štúdia nastúpil do Okresného osvetového strediska v Rožňave ako kultúrny pracovník. Po skončení vojenčiny pracoval ako referent záujmovej činnosti v Dome kultúry LTZ v Revúcej. Potom nastúpil na podnikové riaditeľstvo LTZ ako podnikový sociológ a neskôr ako vedúci strediska praktického vyučovania. V roku 1983 bol menovaný za riaditeľa Stredného odborného učilišťa textilného až do jeho zrušenia. Nasledovalo jeho premiestnenie na Obvodný úrad do riaditeľskej funkcie, a neskôr pracoval vo firme Lesostav ako riaditeľ marketingu. V roku 1998 začal s prípravou vlastných podnikateľských aktivít, napr. podnikal v oblasti opatrovateľských kurzov. Od roku 2006 až do odchodu na zaslúžený dôchodok bol riaditeľom Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. V aktivitách však pokračoval v dobrovoľných organizáciách, až do leta 2014, kedy malá mozgová príhoda bola počiatkom neskoršieho zhoršenia jeho zdravotného stavu.
ZASLÚŽENÉ NAJVYŠŠIE OCENENIE MESTA
Mnohí ešte stále nemôžeme uveriť, že skončil svoju životnú púť, keď si ho pripomíname ako veselého optimistu, ktorý rozdával radosť svojim hudobným umením a najmä nezabudnuteľným spevom. V tom bol skutočným majstrom.
Účinkoval v hudobnej skupine Rytmus 60, aktívne pôsobil ako člen folklórneho súboru Lykovec a v neskorších rokoch aj ako člen dychového súboru Gemerčanka a speváckeho zboru Quirin.. Účinkoval v divadelnom súbore Závodného klubu ROH LTZ, patril k organizátorom východoslovenských prehliadok ochotníckych divadelných súborov, konferoval na rôznych kvízoch a besedách, stál pri zrode podnikových novín „Spravodajca LTZ“, v ktorých bol istý čas aj redaktorom. Podporoval aj rozvoj telovýchovy a športu v meste, keď pracoval v centrálnom výbore TJ Iskra Revúca. Osem rokov bol poslancom mestského zastupiteľstva, ako aj predsedom Zboru pre občianske záležitosti s funkciou sobášiaceho a tiež bol predsedom dozornej rady Bytového hospodárstva. Filmoval a fotografoval život a premeny v Revúcej, podporoval vydávanie kníh o Revúcej. Pomáhal v činnosti miestnej i okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska. Bol členom výboru Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta v Revúcej ako aj oblastného výboru SZPB v Rožňave.
Mesto Revúca mu v roku 2005 za jeho vysokú angažovanosť v kultúrnej oblasti a pri výchove mladej generácie, ako aj za propagáciu nášho mesta, udelilo najvyššie ocenenie mesta a to Zlatý Quirin mesta Revúca.
Životná cesta Janka bola naplnená nesmiernou silou niečo v živote dokázať a tak svojim nasledovníkom zanechať pamiatku i odkaz. Spoločne prežité chvíle so zosnulým už patria minulosti a zostávajú len spomienky...
Mgr. Martina Urbanová

































Kultúrnu obec okresného mesta Revúca i celého Gemera v sobotu 21. novembra 2015 vo veku 69 rokov opustil PhDr. Ján Bendo.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a