zo Základnej umeleckej školy, z Centra voľného času, z DFS Lykovček a tanečného štúdia Happy dance.
O 17:00 hodine sa konalo v Mestskom dome kultúry už tradičné OCEŇOVANIE OSOBNOSTÍ MESTA REVÚCA, pri ktorého príležitosti sa ľudom, ktorí sa významnou mierou pričinili o rozvoj a šírenie dobrého mena Revúcej, udelili najvýznamnejšie ocenenia mesta. Súčasťou tohto oceňovania bola aj pianoshow klaviristu Jozefa Hollého. V závere piatkového večera sa o zábavu postarali miestne skupiny SGT Dr. Real & Raven, Quoli čomu?, Pseudosapiens, All in Band a kapela ELÁN TRIBUTE.
Sobotné dopoludnie patrilo rómskym skupinám. O 15:30 vystúpil fujarista Tomáš Vaculčiak, potom novovzniknutý FS Lykovec, ktorý mal na Dňoch mesta premiéru, folklórna spevácka skupina „Spod Kohúta“ Revúčka - Muránska Zdychava a folklórna skupina „Revúška“ z Revúčky. O 19:00 divákom svoj tanečný talent predviedol LACI STRIKE so skupinou STREET DANCE ACADEMY, po ňom zaspievala DOMINIKA MIRGOVÁ a skupina LE PAYACO. Dni mesta nám v nedeľu uzavreli ekumenické služby Božie, ktoré sa uskutočnili o 15:00 v MsDK v Revúcej.
Tieto mestské oslavy boli bohaté nielen na kultúrny program a jarmočné stánky, ale aj na sprievodné akcie. V piatok sa v areáli ZŠ na Hviezdoslavovej ulici konala Atletická olympiáda Kalokagatia (súťaž v ľahkej atletike) a popoludní prezentácia ukážok práce policajných psov a psovodov.
V sobotu žiaci a učitelia Súkromnej strednej odbornej školy ponúkali pred svojou budovou svoje špeciality na Gastro festivale. Na tenisový areál pri futbalovom štadióne ste mohli prísť povzbudiť deti a mládež, ktorí sa zúčastnili tenisového turnaja v dvojhre. V areáli ZŠ na Hviezdoslavovej ulici prebiehala prezentácia práce Hasičského a záchranného zboru a požiarnej techniky.
Počas Dní mesta nechýbali ani výstavy výtvarných prác umeleckých škôl a do 10. júla sa môžete prísť do výstavnej siene Mestského Domu kultúry pokochať aj výstavou členov výtvarného klubu Plánka – Revúcky salón.
Mgr. Martina Urbanová
Fotoreportáž Petra Pobočeka
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.