domov, z ktorých momentálne hasiči odčerpávajú vodu. Naďalej neprejazdná zostáva cesta smerom do Mokrej Lúky. Po prudkom prívalovom daždi je v meste Revúca vyhlásený III. povodňový stupeň, zatopených je 25 ulíc, na likvidáciu je nasadených 15 kusov hasičskej techniky s 38 príslušníkmi. Nasadených je aj deväť dobrovoľných hasičských zborov obcí," informoval ešte v ten deň o 21.00 hod. Ľuboš Virguľa, vedúci oddelenia operačného riadenia a integrovaného záchranného systému Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banská Bystrica. Slovenský hydrometeorologický ústav vydal v piatok v súvislosti so silnými búrkami spojenými s krúpami pre okres Revúca III. výstražný stupeň. Počas intenzívnych búrok spadlo v meste a jeho okolí viac ako 130 litrov zrážok na štvorcový meter. V meste okrem toho padali aj krúpy s priemerom dva centimetre. Dnes ráno sme dostali o vyčíňaní búrky niekoľko fotografií od pani Lucie Koreňovej z Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Jej prvé slová boli: povodeň, hôza, čierny deň múzea. Medzi fotografiami sme našli i jeden záber na Kroniku múzea a vyvolával v nás skutočnú hrôzu.
Na sociálnej sieti napísala: "Dnešný deň sa do dejín Revúcej určite zapíše... Mnohí z Vás určite zachraňovali, čo sa dalo... a bez škody a ujmy nie je ani naša jedinečná národná kultúrna pamiatka. S poľutovaním oznamujeme všetkým našim návštevníkom, že múzeum je od dnes do odvolania z technických príčin ZATVORENÉ. Ďakujeme všetkým, ktorí nám v tomto havarijnom stave pomáhali."
Informácie nezostali iba z Revúcej, ale pokračovali aj zásahmi hasičovov z Tornale, Rimavskej Soboty, Hnúšte, Brezna, Závadky nad Hronom, Banskej Bystrice, Modrého Kameňa, Lučenca, Zvolena, Krupiny, Rožňavy i príslušníkov Vojenského výcvikového centra Lešť z hasičskej stanice v Pliešovciach.
(Zdroj: teraz.sk)
Z VYSIELANIA TV.JOJ
MG od


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a