Keďže škola nemala vlastné priestory, Obvodné notárstvo v Slavošovciach v máji roku 1938 vo svojom prípise Školskému inšpektorátu v Rožňave žiadalo o subvenciu na novostavbu obecnej ľudovej školy, ktorá jej bola, dá sa povedať, dopredu zamietnutá z dôvodu, že podpora sa dávala len chudobným obciam, ktoré neboli v stave vystavať školu z vlastných prostriedkov. „V Slavošovciach však tento predpoklad nejestvuje,“ uviedol školský inšpektor.
Po splnení podmienok Ministerstvo zemědělství v Prahe 11. júla 1938 zriadilo Ľudovú hospodársku školu pre chlapcov a dievčatá v Slavošovciach.
V zápisnici o prehliadke obecnej ľudovej školy v šk. roku 1938/1939 sa píše, že škola bola zriadená v roku 1929. Nemala vlastné priestory, ale prepožičané v bývalom obecnom dome.
Škola mala tri učebne. Jedna miestnosť bola pre fyziku. Škola nemala školskú záhradu. Nevyučovali sa žiadne nepovinné predmety. Školu navštevovalo 130 žiakov. Správcom a riaditeľom školy bol Ladislav Moťovský, učiteľmi Alexander Koska a Margita Niemannová.
V apríli 1939 učiteľka Niemannová žiadala školský inšpektorát, aby na uvoľnené miesta dvoch kolegov, ktorí nastúpili vojenskú službu, neprijali nové učiteľské sily, lebo ich neprítomnosť mala byť len dočasná. Avšak už v roku 1940 žiadala nové učiteľské sily, aby sa mohlo začať s vyučovaním v hospodárskej ľudovej škole. Sama vyučovala striedavo od 8 do 10 hod. svoju III. triedu, II. triedu od 10 do 12 a I. triedu od 13 do 15 hod.
Inšpektor ľudových škôl hospodárskych v Lazoch pod Makytou v októbri 1940 žiadal o vykonanie prípravných prác na začatie vyučovania na hospodárskej škole. Správca školy v Slavošovciach však oznámil, že „Z nedostatku odborných vyučovacích síl sa nemôže začať s vyučovaním na hospodárskej škole v Slavošovciach.“ A tak dva roky po zriadení školy sa s vyučovaním nezačalo.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko archív Rožňava, archívne fondy: Obvodný notársky úrad v Slavošovciach( rok 1937, 1940,) , Školský inšpektorát v Rožňave.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a