Živijo, živijo!, mnoga ljeta... nielen do storočnice, ale aj do ďalšej desiatky po stovke - zaznelo pri slávnostnom prípitku pohárikom vína na zdravie našej najstaršej občianky. Len o rok za ňou zaostáva aj náš ďalší jubilant, 98-ročný pán Ondrej Hric.
Naša jubilantka, pani Emília Breznenová, rod. Kovalčíková, ktorá sa narodila 12.1.1912 tu na Gemeri v Gočove, bola jedným z piatich detí v rodine Ondreja a Zuzany Kovalčíkovcov. Od mladosti pracovala, najprv na bani v Nižnej Slanej, potom v službe v neďalekom Štítniku. Jej kroky ďalej smerovali do Petrova, kde svoj život spojila s dnes už nebohým Ondrejom Breznenom. Tu prežila svoje ďalšie roky, živila sa poctivou a neľahkou prácou na roľníckom družstve. Statočne vychovala svoje deti. V r. 1984 sa presťahovala k svojej dcére do Slavošoviec. Čas však ide ďalej, naša jubilantka sa v spomienkach rada vrátila do času, ktorý uplynul
od doby minulých storočí, keď ešte bola na začiatku púte, plná elánu, optimizmu a síl. Stránky knihy jej života boli ako čistá kniha a sú nezmazateľne napísané jej rukopisom, mnohými slávnostnými, ale aj všednými udalosťami.Oslava jej jubilea bola udalosťou nielen pre samotnú oslávenkyňu, ale aj pre našu obec, ktorá si váži každého svojho občana. Veríme, že jej prepotrebné ruky budú ešte dlho tkať jej budúcnosť na osnove dní.
A čo dodať na záver? Aby naša jubilantka bola ako rýdza zliatina, ktorej sa nedotkne hrdza a ktorej patina pridáva na vzácnosti. Nech je aj zápis v obecnej kronike svedectvom jej slávnostného dňa.
PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce
{jcomments on}
































Nebýva každý deň slávnostný a jubilejný, takým, ako bol 12. január 2011, kedy prišli našu milú jubilantku pani Emíliu Breznenovú zo Slavošoviec, v zastúpení Obecného úradu a menom starostu Ing. Baštáka, pozdraviť poslankyňa pani Eva Kočišová a kronikár PeadDr. Milan Sajenko. Už prvé stretnutie v bytovke na sídlisku hovorilo samo za seba - milé privítanie jubilantky, ktorá gratulantov vítala spolu so svojou dcérou, pri ktorej žije, a ktorá ju s láskou a trpezlivosťou opatruje.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.