Živijo, živijo!, mnoga ljeta... nielen do storočnice, ale aj do ďalšej desiatky po stovke - zaznelo pri slávnostnom prípitku pohárikom vína na zdravie našej najstaršej občianky. Len o rok za ňou zaostáva aj náš ďalší jubilant, 98-ročný pán Ondrej Hric.
Naša jubilantka, pani Emília Breznenová, rod. Kovalčíková, ktorá sa narodila 12.1.1912 tu na Gemeri v Gočove, bola jedným z piatich detí v rodine Ondreja a Zuzany Kovalčíkovcov. Od mladosti pracovala, najprv na bani v Nižnej Slanej, potom v službe v neďalekom Štítniku. Jej kroky ďalej smerovali do Petrova, kde svoj život spojila s dnes už nebohým Ondrejom Breznenom. Tu prežila svoje ďalšie roky, živila sa poctivou a neľahkou prácou na roľníckom družstve. Statočne vychovala svoje deti. V r. 1984 sa presťahovala k svojej dcére do Slavošoviec. Čas však ide ďalej, naša jubilantka sa v spomienkach rada vrátila do času, ktorý uplynul
od doby minulých storočí, keď ešte bola na začiatku púte, plná elánu, optimizmu a síl. Stránky knihy jej života boli ako čistá kniha a sú nezmazateľne napísané jej rukopisom, mnohými slávnostnými, ale aj všednými udalosťami.Oslava jej jubilea bola udalosťou nielen pre samotnú oslávenkyňu, ale aj pre našu obec, ktorá si váži každého svojho občana. Veríme, že jej prepotrebné ruky budú ešte dlho tkať jej budúcnosť na osnove dní.
A čo dodať na záver? Aby naša jubilantka bola ako rýdza zliatina, ktorej sa nedotkne hrdza a ktorej patina pridáva na vzácnosti. Nech je aj zápis v obecnej kronike svedectvom jej slávnostného dňa.
PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce
{jcomments on}

































Nebýva každý deň slávnostný a jubilejný, takým, ako bol 12. január 2011, kedy prišli našu milú jubilantku pani Emíliu Breznenovú zo Slavošoviec, v zastúpení Obecného úradu a menom starostu Ing. Baštáka, pozdraviť poslankyňa pani Eva Kočišová a kronikár PeadDr. Milan Sajenko. Už prvé stretnutie v bytovke na sídlisku hovorilo samo za seba - milé privítanie jubilantky, ktorá gratulantov vítala spolu so svojou dcérou, pri ktorej žije, a ktorá ju s láskou a trpezlivosťou opatruje.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a