stovky, čo jej môžeme závidieť. So želaním všetkého najlepšieho gratulanti odovzdali jubilantke kyticu kvetov, vecnú pozornosť a diplom obce. Nezabudli ani na milé slová, tak ako to ZPOZ v Slavošovciach už tradične mnoho desaťročí robí.
Živijo, živijo!, mnoga ljeta... nielen do storočnice, ale aj do ďalšej desiatky po stovke - zaznelo pri slávnostnom prípitku pohárikom vína na zdravie našej najstaršej občianky. Len o rok za ňou zaostáva aj  náš ďalší jubilant, 98-ročný pán Ondrej Hric.
Naša jubilantka, pani Emília Breznenová, rod. Kovalčíková, ktorá sa narodila 12.1.1912 tu na Gemeri v Gočove, bola jedným z piatich detí v rodine Ondreja a Zuzany Kovalčíkovcov. Od mladosti pracovala, najprv na bani v Nižnej Slanej, potom v službe v neďalekom Štítniku. Jej kroky ďalej smerovali do Petrova, kde svoj život spojila s dnes už nebohým Ondrejom Breznenom. Tu prežila svoje ďalšie roky, živila sa poctivou a neľahkou prácou na roľníckom družstve. Statočne vychovala svoje deti. V r. 1984 sa presťahovala k svojej dcére do Slavošoviec.
Čas však ide ďalej, naša jubilantka sa v spomienkach rada vrátila do času, ktorý uplynul od doby minulých storočí, keď ešte bola na začiatku púte, plná elánu, optimizmu a síl. Stránky knihy jej života boli ako čistá kniha a sú nezmazateľne napísané jej rukopisom, mnohými slávnostnými, ale aj všednými udalosťami.
Oslava jej jubilea bola udalosťou nielen pre samotnú oslávenkyňu, ale aj pre našu obec, ktorá si váži každého svojho občana. Veríme, že  jej prepotrebné ruky budú ešte dlho tkať  jej budúcnosť na osnove dní.
A čo  dodať na záver? Aby naša jubilantka bola ako rýdza zliatina, ktorej sa nedotkne hrdza a ktorej patina pridáva na vzácnosti. Nech je aj zápis v obecnej kronike svedectvom jej slávnostného dňa.

PaedDr. Milan Sajenko, Slavošovce

{jcomments on}