do Slavošoviec. Práce zaslané po tomto termíne nemusia byť akceptované. Výstava a vyhodnotenie súťaže sa uskutoční v rámci podujatia ROK NA GEMERI 19. novembra 2010 o 15.00 hod. v Slavošovciach. Prihlásení autori obdržia pozvánku. Súťažiť sa bude v troch kategóriách: I. kategória – práce detí materských a základných škôl – jednotlivci, II. kategória – práce vytvorené rodinnou, resp. kolektívne práce, III. kategória – živé strigy či Lucie – Lucky – osobná účasť v deň vyhodnotenia (v tomto prípade stačí strigu – Lucku nahlásiť e-mailom, alebo telefonicky).
Pri práci nezabúdajte, že Striga je rozprávková bytosť predstavovaná ako stará, škaredá, zlá žena, ježibaba, podľa ľudovej povery žena, ktorá vie robiť čary, "zaklínať", porobiť, bosorka. O Lucii sa zase tradovalo, že to bola najväčšia zo všetkých bosoriek, ku ktorej sa viaže veľké množstvo povier, zvykov a tradícií. Mala krásne oči a očarila nejedného mládenca. Ľudia sa pred ňou chránili jedením cesnaku. Bližšie informácie: Božena Miháliková – referent kultúry Gemerského osvetového strediska v Rožňave, telefón č.: 058/732 42 58, 0905 947 518, e-mail: , www.gos.sk .Tak veľa chuti a nápadov do súťaže!
{jcomments on}
štvrtok, 04 november 2010 19:22
Na Strigônskej zábave v Slavošovciach vyhlásia súťaž o najškaredšiu strigu a najkrajšiu Lucku – prihláste sa Doporučený
Napísal(a) MGod
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, obec Slavošovce a mesto Rožňava vyhlásili Strigônsku zábavu – súťaž o zhotovenie najškaredšej strigy a najkrajšej Lucky. Súťaže sa môžu zúčastniť detskí autori vo veku od 5 rokov, jednotlivci i kolektívy, resp. rodina, ktorá sa na vytvorení diela podieľala. Jeden autor môže do súťaže zaslať dve práce. Súťaž je neanonymná. Každý autor musí uviesť názov práce, meno a priezvisko, vek, adresa, názov školy. Uzávierka zasielania prác a prihlášok pre živé strigy a Lucky je 15. november 2010 a práce je potrebné doručiť na Gemerské osvetové stredisko, Betliarska č.8, 0481 01 Rožňava, e-mailom: mihalikova(zavínač)gos.sk, alebo na Obecný úrad
Zverejnené v
Slavošovce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a