rodnom dome. Odtiaľ účastníci odišli do priestorov OcÚ, kde si vypočuli odbornú prednášku o živote a diele rodáka, ktorú predniesol vedúci expozície PaedDr. Milan Sajenko. Po tejto časti nasledovalo odovzdanie pamätných plakiet, ktorých autorom je PhDr. Kliment Mitura, známy medailér a výtvarník z Rožňavy. Po krátkom symbolickom občerstvení spomienkovú slávnosť ukončil p. starosta obce, odovzdal slovo prítomnému prednostovi OÚ v Rožňave J. Matuovi, ktorý ocenil starostlivosť predstaviteľov obce o zachovanie odkazu Pavla Dobšinského, nazývaného aj kráľom slovenskej rozprávky.




O hodnote jeho diela svedčí aj návštevnosť expozície, pričom najväčší počet návštevníkov v roku dosiahol číslo 1000. Tohtoročnú sezónu otvorili deti MŠ v Slavošovciach so svojimi p učiteľkami.
Galina Smädová

































V mesiaci marec, presnejšie 16. marca 2014 uplynulo 186 rokov od narodenia veľkého muža čias minulých, ale aj prítomných Pavla Emanuela Dobšinského. Narodil sa vo vtedajších Veľkých Slavošovciach a zapísal sa do dejín nášho národa ako slovenský Homér. V roku 1970 ho na veľkolepej národnej slávnosti v jeho rodisku, veršami národného pevca Andreja Braxatorisa Sládkoviča, zhromaždeným občanom priblížil univ. profesor a spisovateľ Dr. Rudo Brtáň. „Počuješ bájne hlasy povestí? Hovoria tie, keď čas čuší, zázračný z nich svet on má vyviesti, budúci svet on v nich tuší. Počuješ? Spieva slovenské pole, spievanky zrodia Homérov, len ľúbosť útlu spievajú hole, no budú aj bohatierov." Tie časy už sú tu, keď sme si ho pri 186. výročí jeho narodenia pripomenuli. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a