turistických klubov i Matice slovenskej.
Starosta obce Slavošovce a zároveň poslanec KSK Ing. Štefan Bašták privítal účastníkov v sále kultúrneho domu. Oboznámil ich s históriou obce, ktorej súčasťou sú významné osobnosti, ako P. E. Dobšinský, Ondrej Vansa, Ján Čajak ml., Johanka Gyűrkyová a ďalší. Po krátkom občerstvení sa účastníci presunuli do pamätnej izby P. E. Dobšinského, kde ich sprevádzal jej zakladateľ a správca PaedDr. Milan Sajenko. Po prehliadke sa všetci dali na pochod ku vchodu do tunela, ktorý trval cca 25 min. V areáli pred vchodom, kde je novopostavený prístrešok autora Rudolfa Pažitku, bola krátka prestávka na oddych a občerstvenie. Pred začiatkom vstupu nás PaedDr. M. Sajenko oboznámil s históriou výstavby tunela. Datuje sa od roku 1941 do roku 1944, kedy v lete 1944 bola stavba zastavená pre vypuknutie SNP. I keď práce potom ešte zčasti pokračovali do roku 1949, tunel nebol uvedený do prevádzky, pretože po navrátení územia južného Slovenska po kapitulácii Maďarska trať stratila pôvodný význam.
Počas prechodu tunelom nás zaujal jeho veľmi zachovalý stav, široký 4 m a vysoký 6,5 m. Pôsobil dojmom, akoby bol dokončený iba prednedávnom. Ocenili sme kvalitu a precíznosť práce ľudí, ktorí ho stavali. Jeho vek skoro 70 rokov pripomínali iba krásne kvaple, ktoré sa počas desaťročí vytvorili na niektorých miestach. Po 45 minútach chôdze sa objavilo svetlo na konci tunela a my sme z neho vyšli do krásneho slnečného dňa. Po prejdení rovného i členitého úseku, kadiaľ mali byť položené koľajnice sme vošli do Koprášskeho tunela, dlhého 245 m. I k tomuto tunelu, tak ako k Slavošovskému a tunelu Pod Dielikom, nebola dokončená trať. Koprášsky tunel slúžil v minulosti ako sklad ovocia a zeleniny, preto bol z oboch strán zamurovaný. T. č. je priechodný len vďaka vysekanému otvoru. Po prejdení tunela sme sa ocitli na širokom priestranstve. Tam nás už očakávali zástupcovia Banskobystrického samosprávneho kraja, obce Magnezitovce a priaznivci revúckeho regiónu, s ktorými sme zotrvali v družnom rozhovore. Občerstvenie vo forme chutného guláša, ovčieho syra i makovej a orechovej štrúdle nám prišlo veľmi vhod. V blízkosti miesta oddychu sa nachádza Mníšanský viadukt. Fotografické zábery z neho a z okolitej prírody nepotrebujú komentár.
Cesta späť tunelmi nám ubehla veľmi rýchlo a od obce Slavošovce dostal každý účastník Účastnícky list. Zámer organizátorov spojiť dobré s užitočným sa splnil. Na svoje si prišli tí, ktorým je blízke obnovovať, či objavovať staré zabudnuté skvosty vytvorené predošlými generáciami, kochať sa krásou gemerskej prírody a upevniť priateľské vzťahy v rámci regiónov. Zásluhou obcí Slavošovce a Chyžná Voda, mikroregiónov Štítnicka dolina a Magnezit stretnutia smerujú k zachovaniu artefaktov tunelov pre budúce generácie a využívaniu a verme, že i s finančným prispením štátnych orgánov a samospráv na rozvoj turistiky a cestovného ruchu.
Ďakujeme organizátorom za krásny zážitok a tešíme sa na ďalšie stretnutie.
Oľga Benediktyová,
predsedníčka MO
Matice slovenskej v Rožňave
Fotografie: Gejza a Robert Benediktyovci, Ivan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/tunel/homolka{/gallery}
Fotografie Karola Žigu z Revúcej
{gallery}obsah/slavos/homolka{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 26 september 2011 18:56
Prechod tunelom, ktorým dodnes žiadny vlak neprešiel, ale prešla desaťmesačná Karolínka, ale aj vyše 80-roční seniori Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Dňa 24. septembra 2011 sa uskutočnil turistický prechod Slavošovským tunelom pod Homôlkou (744 m n. m.), ktorý zorganizovala obec Slavošovce za spolupráce poslancov, starostov, priaznivcov Revúckej a Štítnickej doliny a za podpory sponzorov. Záujem o prechod 2400 metrov dlhým tunelom bol mimoriadne veľký. Zo slavošovskej strany bolo viac ako 100 účastníkov, a to z niekoľkých generácií. Medzi nimi nechýbali nielen viac ako 80-roční priaznivci turistiky, ale ani najmladšia 10-mesačná účastníčka. Prechodu tunelom sa zúčastnili i zástupcovia Košického a Banskobystrického samosprávneho kraja, primátori, starostovia, poslanci regiónu, zástupcovia občianskych združení,
Zverejnené v
Slavošovce
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.