Štefan Bašták. V príhovore pripomenul prínos diela Pavla E. Dobšinského pre mnohé generácie v podobe povestí a rozprávok, ktoré si získali uznanie nielen doma, ale i ďaleko za hranicami. Prostonárodné slovenské povesti sú stále obľúbené a aktuálne i v dnešnom uponáhľanom svete pre svoju krásu, ľudskosť a túžbu po víťazstve dobra nad zlom. Prejavil hrdosť nad tým, že práve v malej dedinke, akou sú Slavošovce sa narodil zberateľ slovenských povestí, spisovateľ, etnograf a rozprávkar, ktorého možno nazvať slovenským Homérom.
K prítomným sa prihovoril i zakladateľ a správca Pamätného domu Pavla E. Dobšinského PaedDr. Milan Sajenko, ktorý mimo iného ocenil skutočnosť, že budova, v ktorej sa P. Dobšinský narodil a slúži ako múzeum, bola vďaka sponzorom prednedávnom zrekonštruovaná. Potom pozval prítomných na prehliadku expozície.
Oľga Benediktyová,
predsedníčka MO MS
v Rožňave
FOTOGRAFIE: GEJZA BENEDIKTY
{gallery}kultura/dobsinsky/183{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 21 marec 2011 21:02
Pripomenuli si prínos diela Pavla E. Dobšinského pre mnohé generácie v podobe povestí a rozprávok Doporučený
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Pri príležitosti 183. výročia narodenia Pavla Emanuela Dobšinského sa v obci Slavošovce konala dňa 16. marca 2011 Spomienková slávnosť. Organizátormi bola obec Slavošovce a OR SNS v Rožňave. Pred rodným domom P. E. Dobšinského sa zišli volení zástupcovia obce, členovia OR SNS, KR SNS, zástupcovia obce Drienčany, členovia MO Matice slovenskej v Rožňave, občania, žiaci základnej i materskej školy zo Slavošoviec.
V úvode položili zástupcovia prítomných inštitúcií na budovu pamätné vence. Potom žiačka miestnej základnej školy predniesla aktuálnu báseň. Po nej sa ujal slova starosta obce Slavošovce Ing.
Zverejnené v
Slavošovce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a