Vojaci mysleli aj na zlé počasie a deťom pripravili v telocvični rôzne aktivity: súťaže v skákaní vo vreci, zdolávanie tunela, prechod chodníkom s prekážkami, hod loptičkami na cieľ, skúšanie ochranných odevov a masiek. Najviac sa deťom páčilo to, že im vojaci pomaľovali tváričky maskovacími farbami. Z telocvične sme sa presunuli do protichemického múzea, ktoré bolo zriadené asi práve kvôli tejto akcii. Tam nám ukázali rôzne uniformy a masky. Deťom sa páčili figuríny oblečené v protichemických oblekoch a najviac figurína, ktorá počúvala na povely. Bol to vojak, ktorý tam celý čas sedel bez pohnutia s maskou na tvári. Naozaj sme si mysleli, že patrí k ostatným figurínam. Samozrejme, nemohli sme nepoobdivovať vojenské autá, do ktorých deti mohli vojsť a sedieť v nich ako ozajstní vojaci. Páčilo sa im aj hasičské auto, nemali strach ani z jeho výšky, vyskúšali si manipuláciu s vodným delom, samozrejme bez vody. Od miesta, kde boli uložené zbrane - naozajstné pištole, samopaly a rôzne iné, sme deti nevedeli odtrhnúť. Škoda, že počasie nám neprialo a nemohli sme tam zotrvať dlhšie.
Gabriela Mražíková
{gallery}skola/materska/kasarne{/gallery}
{jcomments on}

































Vojenský útvar v Rožňave organizuje v kasárňach raz ročne "Deň otvorených dverí". Ich brány sú otvorené pre verejnosť, návštevníci si môžu pozrieť priestory kasární, ale aj techniku a zbrane. Tento rok sa to uskutočnilo 1. júna, práve na Medzinárodný deň detí. Rozhodli sme sa v materskej škole, že to bude darček pre naše detičky. Neodradilo nás ani zlé počasie. To ráno vyzeralo hrôzostrašne, lejak ako sa patrí. Báli sme sa, že rodičia v tom počasí nedovedú deti k objednanému autobusu. Neprišlo len 5 detí, ostatné boli do nečasu vystrojené „pršiplášťami“ a dáždnikmi. Boli celé natešené, že ideme na výlet do Rožňavy. Z našej materskej školy v Slavošovciach sa výletu zúčastnilo 25 detí, prizvali sme 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a