utorok, 08 február 2011 11:39
Slavošovskí dôchodcovia v predvečer fašiangov aj so spomienkami na dávne zvyky Doporučený
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V poslednú predfašiangovú nedeľu bolo v Klube dôchodcov v Slavošovciach rušno.
Ich ročný plán zahŕňa aj takéto aktivity, akou bolo aj stretnutie s posedením na pripomenutie si fašiangových zvykov. Posedenie sa konalo v priestoroch, ktoré už od vzniku klubu financuje Obecné zastupiteľstvo v Slavošovciach. Prestreté stoly s gemerskými špecialitami vlastnoručne pripravené členkami KD, lákali k príjemnému posedeniu spojenému s pohostením. Nechýbalo ani prevarené vínko na zahriatie, aj keď tento deň bol citeľne teplejší ako tie minulé.
V klube sa vystriedalo viacero generácií členov. Vedenie klubu má v súčasnosti na starosti pani Vilma Kočišová, dlhoročná matrikárka v našej obci, teraz predsedníčka klubu. Plánovaných stretnutí sa tu v určených dňoch zúčastňujú aj občania združení v Jednote dôchodcov.
Posedenie malo aj pracovný obsah, pripravovali sa tu ďalšie stretnutia aj ročné hodnotenie plánované na začiatok marca. Činnosť je bohatá, patrili sem spoločné zájazdy, kultúrne podujatia, ale aj množstvo iných aktivít. Aktívne sú aj členky výboru klubu panie M. Piateríková, E. Blašková, V. Kamenská, H. Kováčová, A. Tótová a ďalšie.
Medzi členov prichádzajú na návštevy aj predstavitelia obce, starosta pán Ing. Štefan Bašták, riaditeľ závodu SHP Slavošovce, predseda Jednoty dôchodcov. Často sem zavítajú aj členovia spevokolu ZPOZ so svojím repertoárom na pobavenie dôchodcov. Členovia ZPOZ v Slavošovciach majú príkladnú prácu nielen v obci, ale aj na kultúrnych podujatiach v celom regióne. Majú pekne spracované vystúpenia pri posledných rozlúčkach, ale aj Vianočné pastorále.
Všetky aktivity klubu sa starostlivo zaznamenávajú v kronike a fotokronike. Na dnešnom posedení si zúčastnení vypočuli nahrávky pesničiek súboru Lehoťanka zo susednej obce, pospomínali, ako to bolo kedysi. Spomenuli aj na folklórne pásmo „Ide káčor dedinou“, ktoré sa kedysi spievavalo v obci, aké boli pekné aj slavošovské kroje, ktoré sa pri tejto príležitosti nosili. Spomienky na dávne zvyky spojené nielen s fašiangami spestrovali príjemné posedenie. Nezabudlo sa ani na pranostiky: „Keď prídu Hromnice, bude koniec sanice a dni sa budú predlžovať, Na Dorotu vyschnú gate na plotu“... Aj v deň stretnutia 6. februára 2011 prišlo naozaj oteplenie. Pospomínalo sa, aké bývali v Slavošovciach chýrne remeselnícke bály s tombolami, kde boli krásne ceny vyrobené zručnými remeselníkmi, svadby, aj pochovávanie basy na konci fašiangov. Nechýbali ani maškarné bály, či sprievody masiek. Na toto všetko sa pospomínalo....
Na záver poprajme všetkým členom, nech sa im naďalej darí byť aktívnymi a užitočnými pre svojich blízkych a pre svoju obec, ktorá je rodiskom kráľa slovenskej rozprávky, Pavla Emanuela Dobšinského.
Text a foto: PaedDr. Milan Sajenko
OBRÁZKY Z KLUBU DôCHODCOV V SLAVOŠOVCIACH
{gallery}obsah/slavos/seniori{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Slavošovce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a