utorok, 08 február 2011 11:39
Slavošovskí dôchodcovia v predvečer fašiangov aj so spomienkami na dávne zvyky Doporučený
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
V poslednú predfašiangovú nedeľu bolo v Klube dôchodcov v Slavošovciach rušno.
Ich ročný plán zahŕňa aj takéto aktivity, akou bolo aj stretnutie s posedením na pripomenutie si fašiangových zvykov. Posedenie sa konalo v priestoroch, ktoré už od vzniku klubu financuje Obecné zastupiteľstvo v Slavošovciach. Prestreté stoly s gemerskými špecialitami vlastnoručne pripravené členkami KD, lákali k príjemnému posedeniu spojenému s pohostením. Nechýbalo ani prevarené vínko na zahriatie, aj keď tento deň bol citeľne teplejší ako tie minulé.
V klube sa vystriedalo viacero generácií členov. Vedenie klubu má v súčasnosti na starosti pani Vilma Kočišová, dlhoročná matrikárka v našej obci, teraz predsedníčka klubu. Plánovaných stretnutí sa tu v určených dňoch zúčastňujú aj občania združení v Jednote dôchodcov.
Posedenie malo aj pracovný obsah, pripravovali sa tu ďalšie stretnutia aj ročné hodnotenie plánované na začiatok marca. Činnosť je bohatá, patrili sem spoločné zájazdy, kultúrne podujatia, ale aj množstvo iných aktivít. Aktívne sú aj členky výboru klubu panie M. Piateríková, E. Blašková, V. Kamenská, H. Kováčová, A. Tótová a ďalšie.
Medzi členov prichádzajú na návštevy aj predstavitelia obce, starosta pán Ing. Štefan Bašták, riaditeľ závodu SHP Slavošovce, predseda Jednoty dôchodcov. Často sem zavítajú aj členovia spevokolu ZPOZ so svojím repertoárom na pobavenie dôchodcov. Členovia ZPOZ v Slavošovciach majú príkladnú prácu nielen v obci, ale aj na kultúrnych podujatiach v celom regióne. Majú pekne spracované vystúpenia pri posledných rozlúčkach, ale aj Vianočné pastorále.
Všetky aktivity klubu sa starostlivo zaznamenávajú v kronike a fotokronike. Na dnešnom posedení si zúčastnení vypočuli nahrávky pesničiek súboru Lehoťanka zo susednej obce, pospomínali, ako to bolo kedysi. Spomenuli aj na folklórne pásmo „Ide káčor dedinou“, ktoré sa kedysi spievavalo v obci, aké boli pekné aj slavošovské kroje, ktoré sa pri tejto príležitosti nosili. Spomienky na dávne zvyky spojené nielen s fašiangami spestrovali príjemné posedenie. Nezabudlo sa ani na pranostiky: „Keď prídu Hromnice, bude koniec sanice a dni sa budú predlžovať, Na Dorotu vyschnú gate na plotu“... Aj v deň stretnutia 6. februára 2011 prišlo naozaj oteplenie. Pospomínalo sa, aké bývali v Slavošovciach chýrne remeselnícke bály s tombolami, kde boli krásne ceny vyrobené zručnými remeselníkmi, svadby, aj pochovávanie basy na konci fašiangov. Nechýbali ani maškarné bály, či sprievody masiek. Na toto všetko sa pospomínalo....
Na záver poprajme všetkým členom, nech sa im naďalej darí byť aktívnymi a užitočnými pre svojich blízkych a pre svoju obec, ktorá je rodiskom kráľa slovenskej rozprávky, Pavla Emanuela Dobšinského.
Text a foto: PaedDr. Milan Sajenko
OBRÁZKY Z KLUBU DôCHODCOV V SLAVOŠOVCIACH
{gallery}obsah/slavos/seniori{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Slavošovce
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.