ktorý sme si vyrobili. Pripomenuli sme si niektoré momenty z dejín našej obce. K histórii Slavošoviec neodmysliteľne patrí papier, tak sme si maličký kúsok papiera vyrobili. Deti v skupinách napísali krátke príbehy o tom, čo sa v Slavošovciach mohlo stať. Niektoré boli veľmi vtipné, ako napríklad tento:

Jeden podvečer na vidieckej zábave sa zabávala celá dedina. Väčšina chlapov mala vypité červeného vína, keď z ničoho nič zábavu prerušil výbuch. Po čase sa zistilo, že to bol meteorit, ktorý zničil všetky zásoby vína. Bača, ktorý sa nezabával, ale poctivo pásol ovce na lúke, volal Slávo, ako jediný videl dopadnúť meteorit a tak mohol potvrdiť, že to bol meteorit a nie teroristický útok. Vďaka nemu sa nezačala tretia svetová vojna. Podľa neho sa pomenovala malá dedinka Slávovce, ktorú neskôr premenovali na Slavošovce.

Po prečítaní všetkých príbehov sa pomaly blížila polnoc a teda aj čas zasadenia nášho ďalšieho stromčeka. Vlani sme zasadili smrek a v tomto roku jedľu zrnistú. Tomu tohoročnému sme dali meno na znak nášho putovania Pútnik.
Bola pomerne teplá noc, tak sme si troška vonku pošantili a potom sme si spoločne čítali z knižiek, ktoré nám darovalo vydavateľstvo Slovart. Po spoločnom čítaní, to už bolo asi 1:30 hod, menšie deti, ktoré už privierali očká, odišli do svojej „spálne“.
Spali o poschodie nižšie v obradnej sieni, kde si ešte čítali na dobrú noc. Zažili ešte malý pišťavý horor, keď jedno z detí uvidelo na okne pavúka a s detskou logikou, keď piští jeden – aj keď nevieme prečo – pištíme všetci, si  ešte zaujúkali.
S väčšími deťmi sme si ešte spoločne čítali, samozrejme strašidelné príbehy, a potom sa aj ony uložili.
Pre deti sme zabezpečili vďaka miestnym podnikateľom buchty a jabĺčka, za čo im patrí veľká vďaka. Keby mala byť ďalšia Noc s Andersenom už zajtra, určite by deti povedali áno a ja, že asi nie, ale o rok sa budem tešiť spolu s nimi a zasa si napripravujem úloh a hier toľko, že ich všetky ani nestihneme.
10.4.2010
Elena Kaciánová
{gallery}obsah/slavos/noc{/gallery}
{jcomments on}