Slavošovské deti nocovali v knižnici s Andersenom už druhýkrát
Napísal(a) Elena Kaciánová
V tomto roku bolo do projektu zapojených 892 knižníc a škôl z Čiech, Slovenska, Poľska a Slovinska. Noc s Andersenom sa konala už desiaty rok a už druhý rok nocovali aj naše deti v slavošovskej knižnici. Náročky som nenapísala, že spali, lebo tak ako vlani, ani toho roku toho veľa nenaspali. Z piatka na sobotu 26.3.2010 v našej knižnici nocovalo 28 detí vo veku 8 – 13 rokov a traja dospelí.
Večer sme začali všetci spoločne, pripomenuli sme si Hansa Christiana Andersena prostredníctvom jeho rozprávok. Potom sme sa zahrali na cestovateľov a to nielen v priestore, ale aj v čase. Všetky deti – cestovatelia zanechali svoje vlastné stopy na plagáte vzducholode,
Jeden podvečer na vidieckej zábave sa zabávala celá dedina. Väčšina chlapov mala vypité červeného vína, keď z ničoho nič zábavu prerušil výbuch. Po čase sa zistilo, že to bol meteorit, ktorý zničil všetky zásoby vína. Bača, ktorý sa nezabával, ale poctivo pásol ovce na lúke, volal Slávo, ako jediný videl dopadnúť meteorit a tak mohol potvrdiť, že to bol meteorit a nie teroristický útok. Vďaka nemu sa nezačala tretia svetová vojna. Podľa neho sa pomenovala malá dedinka Slávovce, ktorú neskôr premenovali na Slavošovce.
Po prečítaní všetkých príbehov sa pomaly blížila polnoc a teda aj čas zasadenia nášho ďalšieho stromčeka. Vlani sme zasadili smrek a v tomto roku jedľu zrnistú. Tomu tohoročnému sme dali meno na znak nášho putovania Pútnik.
Bola pomerne teplá noc, tak sme si troška vonku pošantili a potom sme si spoločne čítali z knižiek, ktoré nám darovalo vydavateľstvo Slovart. Po spoločnom čítaní, to už bolo asi 1:30 hod, menšie deti, ktoré už privierali očká, odišli do svojej „spálne“.
Spali o poschodie nižšie v obradnej sieni, kde si ešte čítali na dobrú noc. Zažili ešte malý pišťavý horor, keď jedno z detí uvidelo na okne pavúka a s detskou logikou, keď piští jeden – aj keď nevieme prečo – pištíme všetci, si ešte zaujúkali.
S väčšími deťmi sme si ešte spoločne čítali, samozrejme strašidelné príbehy, a potom sa aj ony uložili.
Pre deti sme zabezpečili vďaka miestnym podnikateľom buchty a jabĺčka, za čo im patrí veľká vďaka. Keby mala byť ďalšia Noc s Andersenom už zajtra, určite by deti povedali áno a ja, že asi nie, ale o rok sa budem tešiť spolu s nimi a zasa si napripravujem úloh a hier toľko, že ich všetky ani nestihneme.
10.4.2010
Elena Kaciánová
{gallery}obsah/slavos/noc{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.