ktorý sme si vyrobili. Pripomenuli sme si niektoré momenty z dejín našej obce. K histórii Slavošoviec neodmysliteľne patrí papier, tak sme si maličký kúsok papiera vyrobili. Deti v skupinách napísali krátke príbehy o tom, čo sa v Slavošovciach mohlo stať. Niektoré boli veľmi vtipné, ako napríklad tento:
Jeden podvečer na vidieckej zábave sa zabávala celá dedina. Väčšina chlapov mala vypité červeného vína, keď z ničoho nič zábavu prerušil výbuch. Po čase sa zistilo, že to bol meteorit, ktorý zničil všetky zásoby vína. Bača, ktorý sa nezabával, ale poctivo pásol ovce na lúke, volal Slávo, ako jediný videl dopadnúť meteorit a tak mohol potvrdiť, že to bol meteorit a nie teroristický útok. Vďaka nemu sa nezačala tretia svetová vojna. Podľa neho sa pomenovala malá dedinka Slávovce, ktorú neskôr premenovali na Slavošovce.
Po prečítaní všetkých príbehov sa pomaly blížila polnoc a teda aj čas zasadenia nášho ďalšieho stromčeka. Vlani sme zasadili smrek a v tomto roku jedľu zrnistú. Tomu tohoročnému sme dali meno na znak nášho putovania Pútnik.
Bola pomerne teplá noc, tak sme si troška vonku pošantili a potom sme si spoločne čítali z knižiek, ktoré nám darovalo vydavateľstvo Slovart. Po spoločnom čítaní, to už bolo asi 1:30 hod, menšie deti, ktoré už privierali očká, odišli do svojej „spálne“.
Spali o poschodie nižšie v obradnej sieni, kde si ešte čítali na dobrú noc. Zažili ešte malý pišťavý horor, keď jedno z detí uvidelo na okne pavúka a s detskou logikou, keď piští jeden – aj keď nevieme prečo – pištíme všetci, si ešte zaujúkali.
S väčšími deťmi sme si ešte spoločne čítali, samozrejme strašidelné príbehy, a potom sa aj ony uložili.
Pre deti sme zabezpečili vďaka miestnym podnikateľom buchty a jabĺčka, za čo im patrí veľká vďaka. Keby mala byť ďalšia Noc s Andersenom už zajtra, určite by deti povedali áno a ja, že asi nie, ale o rok sa budem tešiť spolu s nimi a zasa si napripravujem úloh a hier toľko, že ich všetky ani nestihneme.
10.4.2010
Elena Kaciánová
{gallery}obsah/slavos/noc{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 10 apríl 2010 23:43
Slavošovské deti nocovali v knižnici s Andersenom už druhýkrát
Napísal(a) Elena Kaciánová
V tomto roku bolo do projektu zapojených 892 knižníc a škôl z Čiech, Slovenska, Poľska a Slovinska. Noc s Andersenom sa konala už desiaty rok a už druhý rok nocovali aj naše deti v slavošovskej knižnici. Náročky som nenapísala, že spali, lebo tak ako vlani, ani toho roku toho veľa nenaspali. Z piatka na sobotu 26.3.2010 v našej knižnici nocovalo 28 detí vo veku 8 – 13 rokov a traja dospelí.
Večer sme začali všetci spoločne, pripomenuli sme si Hansa Christiana Andersena prostredníctvom jeho rozprávok. Potom sme sa zahrali na cestovateľov a to nielen v priestore, ale aj v čase. Všetky deti – cestovatelia zanechali svoje vlastné stopy na plagáte vzducholode,
Zverejnené v
Slavošovce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a