kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
           Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou  trate  Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2,890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch. Stavebné povolenie bolo vydané v mesiaci máj 1941 a Slavošovský tunel (nedokončený) bol prerazený s výnimkou oboch portálov už 14.4.1944, okrem ďaľších mostných a cestých objektov. Realizáciu stavby zabezpečovala stavebná správa SŽ Brezno. Samotnú stavbu tunela realizovala firma Rudolf Frič z Bratislavy.
           Keď po kapitulácii Maďarska a skončení 2. svetvej vojny boli odtrhnuté územia opäť pripojené k znovuobnovenej ČSR, budovanie trate stratilo pôvodný význam a práce boli definitívne zastavené v roku 1949. Do zabudnutia upadla nielen budovaná železničná trať, ale aj tunel v Slavošovciach, ktorý mal otvoriť nové perspektívy miestnemu priemyslu a obyvateľom Štítnickej doliny a Slavošovciam. Málokto dnes vie, že za realizáciou tejto nádhernej myšlienky stál vtedajší generálny riaditeľ papierní Ing. Bohumil Janata. Chcel takto realizovať dovoz drevnej suroviny z Pohronia a zároveň odvoz vyrobeného papiera a ostatného tovaru cestou mimo územia vtedajšieho Maďarska. V čase Slovenského štátu papierne potrebovali drevo zo stredného Slovenska, nakoľko zásoby drevenej hmoty v tejto doline boli ešte pomerne mladé na výrobu papiera v požadovanej kvalite.
         Tunel však ani rokmi nestratil na svojej jedinečnosti a zvláštnosti, už aj preto, že ním nikdy neprešiel žiadny vlak. Prešli ním však turisti a milovníci histórie koľajových železníc. Dodnes už dvakrát zorganizovali „Gemerský expres“ – cestu historickým vlakom na trati Košice - Slavošovce s turistickým prechodom Slavošovským tunelom. Slavošovský tunel je najdlhším tunelom na nedostavaných gemerských spojkách. Cesta  po nedostavanej trati od obce trvá približne 30 minút peši, samotný prechod tunelom cca 40 minút. Cieľom tejto priekopníckej expedície bolo nielen oživiť minulosť, ale skĺbiť ju s prítomnosťou, tak, aby sa uvažovalo aj o perspektívach a možnom využití tunela v budúcnosti. Možno, aj zobudiť kompetentných, tak, ako to robíme v našich mikroregiónoch Štítnická dolina a Magnezit.
         V nasledujúcej tabuľke uvádzam pre informáciu podklady o  tuneloch, ktoré nie sú v majetku SŽ a ŽSR, tak, ako ich publikoval Miroslav Kožuch v dokumente z r. 2002 uvedenom na www.rail.sk/skhist/tunely.htm

         A prítomnosť?

        Dňa 2. decembra 2010 sa uprostred tunela v kilometri 1,2 uskutočnilo spoločné stretnutie zástupcov mikroregiónov Štítnická dolina a Magnezit, za prítomnosti starostov a predstaviteľov obcí. Bol to už druhý úspešný “Mikulášsky prechod“ tunelom. Tento ročník bol osobitý tým, že sa na ňom stretla garnitúra starostov a primátorov obcí, ktorým občania dali dôveru pre nasledujúce volebné obdobie, ktoré sa začína v r. 2011.
Na stretnutí sa mimo iného konštatovalo, že v obci Magnezitovce žezlo po predchádzajúcom starostovi preberá od r. 2011 nová starostka - pani Šeševičková.
Hovorilo sa o úspechoch, ktoré obce dosiahli za posledné roky, ale aj o finančných problémoch, s ktorými obce zápasia, o tom, čo zviditeľnilo jednotlivé regióny, ale aj o perspektívach do budúcna.
      Významnou spojnicou - gemerskou spojkou je práve Slavošovský tunel, tu občania, starostovia a primátori úspešne stierajú regionálne hranice, aj tie osobné. Je ich zásluhou, že zabudnutá trať a tunel sa dostávajú do povedomia miestnych občanov, ale aj širokej verejnosti a turistov oboch krajov – Východoslovenského a Stredoslovenského. Poslancov Košického samosprávneho kraja na stretnutí zastupoval Ing. Štefan Bašták, Banskobystrický zastupovala primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, boli tu aj riaditelia SHP Slavošovce a SMZ Jelšava, ktorí významne podporujú myšlienku takýchto stretnutí. Prítomní sa dozvedeli aj o perspektívach týchto významných podnikov oboch regiónov. Prítomných pozdravil primátor mesta Jelšava, starosta Chyžného a starostka Magnezitoviec.
Mikulášske stretnutie svojím druhým ročníkom bolo aj výzvou na ďalšiu aktívnu prácu pre všetkých tých, ktorí napomáhajú znovuobjavovaniu, zachovaniu a zveľadeniu tejto pamiatky, ktorú nám závidí aj cudzina. Je vidieť ich doterajšia práca a aktivita, ktorá sa odráža v čoraz väčšej návštevnosti a v záujme širokej verejnosti.
Je potrebné, aby sa do propagácie a zviditeľňovania zapojili aj ďalšie štátne a samosprávne inštitúcie, aby sme dedičstvo po našich otcoch zachovali pre budúce generácie. Bude to úlohou všetkých našich predstaviteľov, ktorým naši občania - voliči dali dôveru, aby tunel, železnica a gemerské spojky nezapadli prachom času a mali stále nových a nových propagátorov aj návštevníkov.
      Zaželajme si veľa šťastia a zdravia do rokov budúcich, hlavne toho najbližšieho roku 2011, a to aj pre rozvoj našich miest a obcí, mikroregiónov, pre ich zviditeľnenie. Poďakujme sa všetkým, ktorí  v tejto oblasti už odviedli veľa dobrej práce, našim primátorom, starostom, predstaviteľom našich závodov a podnikov a aj jednotlivcom z radov občanov.
PaedDr. Milan Sajenko

{gallery}obsah/slavos/tunel/02{/gallery}
{jcomments on}