kde napríklad Štítnická dolina bola úplne izolovaná, čo znamenalo zároveň izoláciu Slavošoviec, kde sa nachádzala jedna z najväčších prosperujúcich papierní.
Opätovné sprevádzkovanie narušenej dopravy, malo byť realizované výstavbou železničnej trate v smere Slavošovce - Revúca -Tisovec, ako aj rekonštrukciou trate Brezno - Tisovec.
Prvý úsek plánovanej trate mal odbočovať v kilometri 2,890 železničnej trate Plešivec - Slavošovce, prejsť cez Štítnicu veľkým oblúkom za obcou a po prechode údolia vojsť do 2400 m dlhého tunela pod vrchom Homôlka v Stolických vrchoch. Stavebné povolenie bolo vydané v mesiaci máj 1941 a Slavošovský tunel (nedokončený) bol prerazený s výnimkou oboch portálov už 14.4.1944, okrem ďaľších mostných a cestých objektov. Realizáciu stavby zabezpečovala stavebná správa SŽ Brezno. Samotnú stavbu tunela realizovala firma Rudolf Frič z Bratislavy.
Keď po kapitulácii Maďarska a skončení 2. svetvej vojny boli odtrhnuté územia opäť pripojené k znovuobnovenej ČSR, budovanie trate stratilo pôvodný význam a práce boli definitívne zastavené v roku 1949. Do zabudnutia upadla nielen budovaná železničná trať, ale aj tunel v Slavošovciach, ktorý mal otvoriť nové perspektívy miestnemu priemyslu a obyvateľom Štítnickej doliny a Slavošovciam. Málokto dnes vie, že za realizáciou tejto nádhernej myšlienky stál vtedajší generálny riaditeľ papierní Ing. Bohumil Janata. Chcel takto realizovať dovoz drevnej suroviny z Pohronia a zároveň odvoz vyrobeného papiera a ostatného tovaru cestou mimo územia vtedajšieho Maďarska. V čase Slovenského štátu papierne potrebovali drevo zo stredného Slovenska, nakoľko zásoby drevenej hmoty v tejto doline boli ešte pomerne mladé na výrobu papiera v požadovanej kvalite.
Tunel však ani rokmi nestratil na svojej jedinečnosti a zvláštnosti, už aj preto, že ním nikdy neprešiel žiadny vlak. Prešli ním však turisti a milovníci histórie koľajových železníc. Dodnes už dvakrát zorganizovali „Gemerský expres“ – cestu historickým vlakom na trati Košice - Slavošovce s turistickým prechodom Slavošovským tunelom. Slavošovský tunel je najdlhším tunelom na nedostavaných gemerských spojkách. Cesta po nedostavanej trati od obce trvá približne 30 minút peši, samotný prechod tunelom cca 40 minút. Cieľom tejto priekopníckej expedície bolo nielen oživiť minulosť, ale skĺbiť ju s prítomnosťou, tak, aby sa uvažovalo aj o perspektívach a možnom využití tunela v budúcnosti. Možno, aj zobudiť kompetentných, tak, ako to robíme v našich mikroregiónoch Štítnická dolina a Magnezit.
V nasledujúcej tabuľke uvádzam pre informáciu podklady o tuneloch, ktoré nie sú v majetku SŽ a ŽSR, tak, ako ich publikoval Miroslav Kožuch v dokumente z r. 2002 uvedenom na www.rail.sk/skhist/tunely.htm
|
|
|
cca 170 m |
|
(nepoužíva sa) |
|
trať 486 |
Tunel železiarenskej dráhy Hronec - Podbrezová |
cca 100 m |
z r. 1879 |
odstrelený cca 1895 |
|
trať 608 |
Slavošovce - Chyžnianska Voda – Revúca - Tisovec Koprášsky tunel Pod Dielikom |
2400 m
245 m 2002 m |
1941-1947
1941-1947 1941-1949 |
spolu 3 tunely
nedokončená trať
nedokončená trať nedokončená trať |
|
|
Električkový Bratislavský |
792,2 m |
1943-1948 |
cestný so štôlňou na Palisády, od r. 1983 električkový, s osvetlením |
A prítomnosť?
Dňa 2. decembra 2010 sa uprostred tunela v kilometri 1,2 uskutočnilo spoločné stretnutie zástupcov mikroregiónov Štítnická dolina a Magnezit, za prítomnosti starostov a predstaviteľov obcí. Bol to už druhý úspešný “Mikulášsky prechod“ tunelom. Tento ročník bol osobitý tým, že sa na ňom stretla garnitúra starostov a primátorov obcí, ktorým občania dali dôveru pre nasledujúce volebné obdobie, ktoré sa začína v r. 2011.
Na stretnutí sa mimo iného konštatovalo, že v obci Magnezitovce žezlo po predchádzajúcom starostovi preberá od r. 2011 nová starostka - pani Šeševičková.
Hovorilo sa o úspechoch, ktoré obce dosiahli za posledné roky, ale aj o finančných problémoch, s ktorými obce zápasia, o tom, čo zviditeľnilo jednotlivé regióny, ale aj o perspektívach do budúcna.
Významnou spojnicou - gemerskou spojkou je práve Slavošovský tunel, tu občania, starostovia a primátori úspešne stierajú regionálne hranice, aj tie osobné. Je ich zásluhou, že zabudnutá trať a tunel sa dostávajú do povedomia miestnych občanov, ale aj širokej verejnosti a turistov oboch krajov – Východoslovenského a Stredoslovenského. Poslancov Košického samosprávneho kraja na stretnutí zastupoval Ing. Štefan Bašták, Banskobystrický zastupovala primátorka Revúcej MVDr. Eva Cireňová, boli tu aj riaditelia SHP Slavošovce a SMZ Jelšava, ktorí významne podporujú myšlienku takýchto stretnutí. Prítomní sa dozvedeli aj o perspektívach týchto významných podnikov oboch regiónov. Prítomných pozdravil primátor mesta Jelšava, starosta Chyžného a starostka Magnezitoviec.
Mikulášske stretnutie svojím druhým ročníkom bolo aj výzvou na ďalšiu aktívnu prácu pre všetkých tých, ktorí napomáhajú znovuobjavovaniu, zachovaniu a zveľadeniu tejto pamiatky, ktorú nám závidí aj cudzina. Je vidieť ich doterajšia práca a aktivita, ktorá sa odráža v čoraz väčšej návštevnosti a v záujme širokej verejnosti.
Je potrebné, aby sa do propagácie a zviditeľňovania zapojili aj ďalšie štátne a samosprávne inštitúcie, aby sme dedičstvo po našich otcoch zachovali pre budúce generácie. Bude to úlohou všetkých našich predstaviteľov, ktorým naši občania - voliči dali dôveru, aby tunel, železnica a gemerské spojky nezapadli prachom času a mali stále nových a nových propagátorov aj návštevníkov.
Zaželajme si veľa šťastia a zdravia do rokov budúcich, hlavne toho najbližšieho roku 2011, a to aj pre rozvoj našich miest a obcí, mikroregiónov, pre ich zviditeľnenie. Poďakujme sa všetkým, ktorí v tejto oblasti už odviedli veľa dobrej práce, našim primátorom, starostom, predstaviteľom našich závodov a podnikov a aj jednotlivcom z radov občanov.
PaedDr. Milan Sajenko
{gallery}obsah/slavos/tunel/02{/gallery}
{jcomments on}
































Už samotný názov „tunel“ vyvoláva určitú záhadu a v návštevníkovi sa vynoria rôzne predstavy, na ktoré dá odpoveď jeho samotná návšteva. Jeho výstavba trvala niekoľko rokov, ten “Slavošovský“ sa budoval v rokoch 1941-1944 v období vojnového Slovenského štátu. Bol súčasťou gemerských spojok a súvisel s politickými udalosťami roku 1938. Bol dôsledkom Mníchovského diktátu a znamenal pre toto územie riešenie neblahých následkov. Jeho budovanie súviselo aj s tzv. Viedenskou arbitrážou, podľa ktorej slovenské územia s rozlohou 10 390 km2 pripadli vtedajšiemu Maďarsku.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-