Mníšany (Magnezitovce) k technickej pamiatke „Železničný viadukt“. 11.20 – 11.30 – Pozdravenie účastníkov prechodu starostkou obce a predsedom Mikroregiónu Magnezit. 11.30 – 12.00 – Obhliadka viaduktu. 12.00 – 13.00 – Podanie obeda. 13.00 – Ukončenie podujatia. 13.00 – 14.30 – Spätný turistický prechod tunelom do obce Slavošovce. (Prípadne osobnou dopravou individuálne domov).
Svoju účasť prosím potvrďte do 20.09.2011 na e-mail: , na tel. 058/788 26 00, , tel. 058/488 23 10.
MRSTaMRM
{jcomments on}
nedeľa, 18 september 2011 17:25
Tunel pod Homôlkou spojí obyvateľov košického a banskobystrického kraja Doporučený
Napísal(a) MRSTaMRM
Mikroregión Štítnická dolina a Mikroregión Magnezit vás srdečne pozývajú na turistický prechod technickou pamiatkou Tunelom Pod Homôlkou, ktorý sa uskutoční dňa 24.09.2011 (t. j. sobota). Program: 9.00 – Zraz účastníkov v Slavošovciach pri obecnom úrade – privítanie starostom obce a predsedom Mikroregiónu Štítnická dolina, 9.10 – 9.40 – Prehliadka Rodného domu P. E. Dobšinského – Pozdrav svetoznámemu slovenskému rozprávkarovi. 9.40 – 10.00 – Presun účastníkov k tunelu. 10.00 – 10.10 – Otvorenie turistického rozprávkového prístrešku pri tuneli. 10.10 – 11.00 – Turistický prechod tunelom do Kopráša. 11.00 – 11.20 – Presun z obce Kopráš do obce
Zverejnené v
Slavošovce


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a