strediskom a na miestnom cintoríne.
Na tieto, dnes už historické udalosti často písané krvou, si spomenuli spolu s odbojármi SZPB v Slavošovciach členovia Oblastného výboru SZPB v Rožňave, keď na deň 28. októbra 2014 do Slavošoviec zvolali slávnostné zasadnutie predsedníctva OV SZPB. Zúčastnili sa na ňom okrem členov predsedníctva prizvaní hostia. Medzi nich patril starosta obce Ing. Štefan Bašták, predseda MO SZPB p. Ján Blaško, PedDr. Milan Sajenko za HDK ObV SZPB a p. J. Ondrejčík, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie pomníčka padlým partizánom za Čiernou Lehotou. Po slávnostnom otvorení zasadania a príhovore jeho predsedu ÚR SZPB p. Ing. N. Lacka a podpredsedu p. J. Kubašku sa prítomní odobrali na miesta tragickej udalosti z pred 70. rokov.
Navštívili priestory kde došlo k tragédii a slovami básne člena predsedníctva p. J. Debnára poklonili sa obetiam ktorých mená sú uvedené na pomníkoch. Členovia delegácie, prítomní členovia SZPB k pomníku položili veniec vďaky. Následne za zvukov hudby z miestneho rozhlasu sa odobrali k pomníku obeliska, pripomínajúceho pretrhnutý život. Slovami revolučnej básne p. J. Kubašku začal slávnostný akt položenie vencov, po ktorom členka predsedníctva p. I. Lacková predniesla akt, udelenie pamätných medailí pri tejto príležitosti. Tieto na návrh predsedníctva ObV SZPB boli udelené miestnej organizácii SZPB p. starostovi obce Ing. Š. Baštákovi a p. PeadDr. M. Sajenkovi. Za prítomných poďakoval predseda MO SZPB p. J. Blaško.



Rokovanie pri príležitosti 70. výročia pokračovalo v zasadačke OcÚ v Slavošovciach. Prítomným účastníkom p. starosta obce odovzdal publikáciu, o ktorú sa zaslúžil Obecný úrad spolu s autorom. Jej názov symbolizuje udalosť z 23.10.1944. „Ich mená
a činy zostanú živými“. Publikácia, spolu s posledným číslom Obecných novín venovanej tragickej udalosti s dokumentmi a dobovými fotografiami obetí sa pri tomto výročí dostala do rúk širokej verejnosti. Aj zasadnutie v Slavošovciach bolo prínosom, ktorý nás zaväzuje aby sme nezabúdali, že títo hrdinovia žili a padli aj pre nás, pre dnešok a prítomnosť. Obec Slavošovce a jej predstavitelia aj touto cestou vyslovujú poďakovanie predsedníctvu OV SZPB za jeho prínos k zachovaniu tejto udalosti v roku 70. výročia SNP.
Ing. Štefan Bašták
starosta obce


































Slavošovce v prítomnosti, ale aj v minulosti patrili medzi známe obce. Nebolo tomu inak pred 70. rokmi, keď dolinami medzi nimi aj Štítnickej, zneli bojové heslá a partizánske piesne. Formovalo sa partizánske hnutie, pribúdalo dobrovoľníkov. Slovensko ohrozovali nemeckí fašisti, národ povstal so zbraňou v ruke. Je známe, že partizánske hnutie malo korene aj priamo tu v Slavošovciach. Zachovali sa mnohé doklady o tom, ktoré partizánske oddiely tu pôsobili, aký bol ich počet, prípadne aj mená ich veliteľov a spôsoby pomoci obyvateľstvu. Na bývalej vrátnici mal štáb oddiel, ktorý niesol názov „Sláva“. Bol súčasťou sovietskych partizánskych oddielov. Okrem toho tu boli partizánske skupiny, pozostávajúce zo sovietskych partizánov, výsadkárov, ale aj internacionálne z maďarských, poľských a rumunských príslušníkov. Zaznamenali časté bojové úspechy, medzi nimi aj tragické. Medzi ne sa zapísala tragická udalosť 23.10.1944, pri ktorej 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a