![]() |
![]() |
![]() |
Profesor Ursíny z Českého učení technického v Brne sa prihovoril za výrobu v Slavošovciach u ministerského predsedu, vďaka čomu získala fabrika štátnu subvenciu na svoju obnovu. V 20. storočí sa podnik sústredil na výrobu školských zošitov a blokov. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia boli papierne na pokraji bankrotu, prišiel však nový investor a nasledovala reštrukturalizácia a ozdravný program, ktorý do roku 2004 mohol fabriku opäť stabilizovať a rozšíriť je možnosti.

FOTO: Pracujúci Slavošovských papierní dorábajú v týchto dňoch posledné tony papiera chýbajúce do splnenia celoročného plánu. Podľa doterajších výsledkov súdia, že splnia celoročný plán hrubej hodnoty výroby do 14. decembra a exportné úlohy podľa záväzku do 20. decembra. Papier a papierenské výrobky z tohto závodu vyvážajú do Indie, Egypta, Austrálie, do štátov Južnej Ameriky. Z kolektívu pracovníčok úpravne je najlepšou pracovníčkou Mária Simanová (v popredí). Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 13. decembra 1956.
Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, ktorej dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín. Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.
![]() |
![]() |
![]() |
„Pracujú u nás celé rodiny. Zakladáme si na profesionalite a know-how našich pracovníkov, pre ktorých sa snažíme vytvárať optimálne pracovné podmienky. Aktívne podporujeme lokálne komunity a budujeme vzťahy v rámci regiónu, najmä v sociálnej oblasti a v ochrane životného prostredia,“ uviedol 24. júna 2017 na slávnostnom stretnutí so zamestnancami generálny riaditeľ SHP Group Richard Žigmund. Po začlenení firmy do skupiny SHP Group, je jej smerovanie orientované na výrobu a predaj papierových obrúskov. Minulý rok investovali jeden milión eur do rekonštrukcie stroja v súvislosti s rastúcim dopytom po ich produktoch a tiež po nových výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou.
FOTO: V Stredoslovenských papierňach v Slavošovciach vyrábajú papier na učebnice a zošity, ktoré naše deti od 1. septembra dostanú bezplatne. Základnou surovinou pre papier je drevo. Tu na tomto stroji sa drevo brúsi na jemnú kašičku - papierovinu. Na obr. Ladislav Polomský nakladá drevo do stroja. Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 25. júna 1960.

FOTO: Vyše 1 200 členný kolektív pracujúcich Slavošovských papierní splnil plánované úlohy I. štvrťroka na vyše 100 percent. Za prvé tri mesiace tohto roku tu vyrobili 1 096 ton zošitov a 944 ton obrúskov, ktorých sú jedinými výrobcami na Slovensku. Irena Oravcová a Zlatica Hricová pri balení obrúskov Foto: Archív TASR, autor A. Haščák, 13. apríla 1978.

FOTO: Slavošovské papierne, n. p. (okres Rožňava) sú jediným výrobcom školských zošitov na Slovensku. K 1. septembru ich vyrobia a vyexpedujú pre školákov 2 600 ton v 34 druhoch, čím plne uspokoja požiadavky trhu. Emília Orosová balí zošity. Foto: Archív TASR, autor S. Píseckí, 23. augusta 1982.
(Zdroj: vtedy.sk)







































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-