![]() |
![]() |
![]() |
Profesor Ursíny z Českého učení technického v Brne sa prihovoril za výrobu v Slavošovciach u ministerského predsedu, vďaka čomu získala fabrika štátnu subvenciu na svoju obnovu. V 20. storočí sa podnik sústredil na výrobu školských zošitov a blokov. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia boli papierne na pokraji bankrotu, prišiel však nový investor a nasledovala reštrukturalizácia a ozdravný program, ktorý do roku 2004 mohol fabriku opäť stabilizovať a rozšíriť je možnosti.

FOTO: Pracujúci Slavošovských papierní dorábajú v týchto dňoch posledné tony papiera chýbajúce do splnenia celoročného plánu. Podľa doterajších výsledkov súdia, že splnia celoročný plán hrubej hodnoty výroby do 14. decembra a exportné úlohy podľa záväzku do 20. decembra. Papier a papierenské výrobky z tohto závodu vyvážajú do Indie, Egypta, Austrálie, do štátov Južnej Ameriky. Z kolektívu pracovníčok úpravne je najlepšou pracovníčkou Mária Simanová (v popredí). Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 13. decembra 1956.
Dnes je hlavným výrobným programom papierní produkcia bielych a farebných dekorovaných obrúskov. Ich najväčším odberateľom je spoločnosť Ikea, ktorej dodáva väčšinu svojej produkcie. Celkovo svoje výrobky vyváža do vyše 30 krajín. Silný regionálny zamestnávateľ dáva vo svojich prevádzkach prácu 300 ľuďom z blízkeho okolia a ďalších 300 ľudí pracuje v dodávateľských firmách.
![]() |
![]() |
![]() |
„Pracujú u nás celé rodiny. Zakladáme si na profesionalite a know-how našich pracovníkov, pre ktorých sa snažíme vytvárať optimálne pracovné podmienky. Aktívne podporujeme lokálne komunity a budujeme vzťahy v rámci regiónu, najmä v sociálnej oblasti a v ochrane životného prostredia,“ uviedol 24. júna 2017 na slávnostnom stretnutí so zamestnancami generálny riaditeľ SHP Group Richard Žigmund. Po začlenení firmy do skupiny SHP Group, je jej smerovanie orientované na výrobu a predaj papierových obrúskov. Minulý rok investovali jeden milión eur do rekonštrukcie stroja v súvislosti s rastúcim dopytom po ich produktoch a tiež po nových výrobkoch s vyššou pridanou hodnotou.
FOTO: V Stredoslovenských papierňach v Slavošovciach vyrábajú papier na učebnice a zošity, ktoré naše deti od 1. septembra dostanú bezplatne. Základnou surovinou pre papier je drevo. Tu na tomto stroji sa drevo brúsi na jemnú kašičku - papierovinu. Na obr. Ladislav Polomský nakladá drevo do stroja. Foto: Archív TASR, autor J. Kočiš, 25. júna 1960.

FOTO: Vyše 1 200 členný kolektív pracujúcich Slavošovských papierní splnil plánované úlohy I. štvrťroka na vyše 100 percent. Za prvé tri mesiace tohto roku tu vyrobili 1 096 ton zošitov a 944 ton obrúskov, ktorých sú jedinými výrobcami na Slovensku. Irena Oravcová a Zlatica Hricová pri balení obrúskov Foto: Archív TASR, autor A. Haščák, 13. apríla 1978.

FOTO: Slavošovské papierne, n. p. (okres Rožňava) sú jediným výrobcom školských zošitov na Slovensku. K 1. septembru ich vyrobia a vyexpedujú pre školákov 2 600 ton v 34 druhoch, čím plne uspokoja požiadavky trhu. Emília Orosová balí zošity. Foto: Archív TASR, autor S. Píseckí, 23. augusta 1982.
(Zdroj: vtedy.sk)








































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a