„Rok na Gemeri je dôkazom, že naše tradície majú budúcnosť. Aj po tridsiatich rokoch prináša festival radosť, hrdosť a spolupatričnosť – hodnoty, ktoré sú pre Košický kraj mimoriadne dôležité. Zachovávanie zvykov a obyčají má zmysel len vtedy, ak sa stávajú súčasťou života mladých. Preto si vážim, že festival vytvára priestor, kde sa deti a mládež môžu dotknúť tradície vlastnými rukami – cez tanec, spev či remeslo. V tom je jeho skutočná sila a prínos pre budúcnosť nášho regiónu,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Týždeň plný rozprávok, remesiel a fantázie
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako organizátor ponúkne pestrý festivalový program pre deti, dospelých i celé rodiny.
Rozprávkový deň (18. 11.) otvorí podujatie interaktívnou hrou Svetlo na Martina, tematickými tvorivými dielňami pre školy a bábkovým predstavením Najväčšie bohatstvo na motívy rozprávky Pavla Dobšinského v podaní Divadla FÍ z Bratislavy. Nasledovať budú Čarovný deň a Deň fantázie (19. a 20. 11.), ktoré predstavia tvorivé dielne, workshopy a tradičné remeslá Gemera – od výroby šperkov, cez rôzne textilné techniky, paličkovanie, keramiku, drôtovanie, až po výrobu prírodnej kozmetiky.
Rodinný deň (piatok 21. novembra)
Dom tradičnej kultúry Gemera (DTKG) ponúkne otvorené dvere do sveta remesiel a vôňu blížiacich sa Vianoc – s ihličím, vanilkou a škoricou, remeselníkmi pri práci a atmosférou, ktorá spája rodiny. Organizátori pozývajú širokú verejnosť na návštevu remeselníckych dielní s ukážkami remesiel – točenie na hrnčiarskom kruhu, pletenie z prírodných materiálov, tkanie na krosnách a ďalšie textilné techniky, ale chýbať nebude ani ukážka zdobenia perníkov všetko v réžii najlepších majstrov vo svojom odbore.
Zároveň 21. a 22. 11. bude možnosť nahliadnuť do tajov paličkovanej čipky na Medzinárodnom festivale, ktorý bude prebiehať v priestoroch DTKG. Čipkárky z celého Slovenska i zahraničia budú vyrábať a prezentovať na výstave jemnú krásu čipky, ktorá spája generácie a regióny a jej uchovávanie na Gemeri bolo v roku 2025 ocenené zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
GEMER NÁŠ I VÁŠ – príbehy, ktoré zostali v pamäti
Záver festivalového týždňa bude v sobotu 22. novembra od 16:00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave patriť galaprogramu s názvom GEMER NÁŠ I VÁŠ venovanému generáciám, ktoré uchovávajú príbehy našich zvykov a obyčají.
V réžii Jána Liptáka ožijú scény z každodenného života našich predkov – pranie na potoku a bielenie plátna, starý banícky zvyk zvaný Vo felescimre s vernostným, aj zvyky pri krstinách v Slanej. Program priblíži aj chorovody a zavíjanku, rukovačku, veselú Nocmeranku, zvončekový tanec, verbunk a čardáš a samozrejme nebudú chýbať ani veštice – s typickým humorom a múdrosťou Gemera.
Vstupné: 8 €
Večer v znamení vďaky
Po galaprograme sa festival symbolicky uzavrie stretnutím, pri ktorom sa účinkujúci stanú divákmi. Po dni plnom emócií a spoločného úsilia si vyše dvesto folkloristov, spevákov, hudobníkov a remeselníkov vychutná vystúpenie známeho rozkazovača Vladimíra Homolu s Ľudovou hudbou Juraja Pecníka a spevákmi z Gemera. Tento večer nie je len formálnym poďakovaním, ale najmä gestom uznania a spolupatričnosti – darom festivalu tým, ktorí ho svojou prácou a oddanosťou celé roky tvoria.
Vstup len na pozvánky
Zimný festival zvykov a obyčají Gemera už tri desaťročia spája minulosť s prítomnosťou a odovzdáva tradíciu ďalším generáciám. Pripomína, že v jednoduchosti, pracovitosti a tvorivosti našich predkov je ukrytá trvalá hodnota, ktorú má zmysel uchovávať a zdieľať.
Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
_____________________________________________________________________________________________________
Sprievodné programy
Festival doplnia odborné a výstavné podujatia v Dome tradičnej kultúry Gemera:
• Medzinárodná výstava paličkovanej čipky, 21. – 22. 11.
• Nitky času – výstava k 25. výročiu Klubu paličkovanej čipky pri GOS, 21. – 30. 11.
• Knižnica textilných materiálov, prednáška Daniely Danielis, 22. 11. o 10:00
v Obchodno-kultúrnom centre:
• Gemerské tradície v obrazoch, výstava fotografií z archívu Roku na Gemeri, 22. 11.
• Škola tanca a spevu, 22. 11. o 20:00
_______________________________________________________________________________________________________
Informácie:
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
www.gos.sk | FB: Rok na Gemeri
Predaj vstupeniek v pokladni Divadla Actores, Šafárikova 20, Rožňava
online rezervácie na www.actores.sk/predpredaj
online predaj na https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/rok-na-gemeri-2025-11-22/
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-