„Rok na Gemeri je dôkazom, že naše tradície majú budúcnosť. Aj po tridsiatich rokoch prináša festival radosť, hrdosť a spolupatričnosť – hodnoty, ktoré sú pre Košický kraj mimoriadne dôležité. Zachovávanie zvykov a obyčají má zmysel len vtedy, ak sa stávajú súčasťou života mladých. Preto si vážim, že festival vytvára priestor, kde sa deti a mládež môžu dotknúť tradície vlastnými rukami – cez tanec, spev či remeslo. V tom je jeho skutočná sila a prínos pre budúcnosť nášho regiónu,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Týždeň plný rozprávok, remesiel a fantázie
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ako organizátor ponúkne pestrý festivalový program pre deti, dospelých i celé rodiny.
Rozprávkový deň (18. 11.) otvorí podujatie interaktívnou hrou Svetlo na Martina, tematickými tvorivými dielňami pre školy a bábkovým predstavením Najväčšie bohatstvo na motívy rozprávky Pavla Dobšinského v podaní Divadla FÍ z Bratislavy. Nasledovať budú Čarovný deň a Deň fantázie (19. a 20. 11.), ktoré predstavia tvorivé dielne, workshopy a tradičné remeslá Gemera – od výroby šperkov, cez rôzne textilné techniky, paličkovanie, keramiku, drôtovanie, až po výrobu prírodnej kozmetiky.
Rodinný deň (piatok 21. novembra)
Dom tradičnej kultúry Gemera (DTKG) ponúkne otvorené dvere do sveta remesiel a vôňu blížiacich sa Vianoc – s ihličím, vanilkou a škoricou, remeselníkmi pri práci a atmosférou, ktorá spája rodiny. Organizátori pozývajú širokú verejnosť na návštevu remeselníckych dielní s ukážkami remesiel – točenie na hrnčiarskom kruhu, pletenie z prírodných materiálov, tkanie na krosnách a ďalšie textilné techniky, ale chýbať nebude ani ukážka zdobenia perníkov všetko v réžii najlepších majstrov vo svojom odbore.
Zároveň 21. a 22. 11. bude možnosť nahliadnuť do tajov paličkovanej čipky na Medzinárodnom festivale, ktorý bude prebiehať v priestoroch DTKG. Čipkárky z celého Slovenska i zahraničia budú vyrábať a prezentovať na výstave jemnú krásu čipky, ktorá spája generácie a regióny a jej uchovávanie na Gemeri bolo v roku 2025 ocenené zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
GEMER NÁŠ I VÁŠ – príbehy, ktoré zostali v pamäti
Záver festivalového týždňa bude v sobotu 22. novembra od 16:00 v divadelnej sále Obchodno-kultúrneho centra v Rožňave patriť galaprogramu s názvom GEMER NÁŠ I VÁŠ venovanému generáciám, ktoré uchovávajú príbehy našich zvykov a obyčají.
V réžii Jána Liptáka ožijú scény z každodenného života našich predkov – pranie na potoku a bielenie plátna, starý banícky zvyk zvaný Vo felescimre s vernostným, aj zvyky pri krstinách v Slanej. Program priblíži aj chorovody a zavíjanku, rukovačku, veselú Nocmeranku, zvončekový tanec, verbunk a čardáš a samozrejme nebudú chýbať ani veštice – s typickým humorom a múdrosťou Gemera.
Vstupné: 8 €
Večer v znamení vďaky
Po galaprograme sa festival symbolicky uzavrie stretnutím, pri ktorom sa účinkujúci stanú divákmi. Po dni plnom emócií a spoločného úsilia si vyše dvesto folkloristov, spevákov, hudobníkov a remeselníkov vychutná vystúpenie známeho rozkazovača Vladimíra Homolu s Ľudovou hudbou Juraja Pecníka a spevákmi z Gemera. Tento večer nie je len formálnym poďakovaním, ale najmä gestom uznania a spolupatričnosti – darom festivalu tým, ktorí ho svojou prácou a oddanosťou celé roky tvoria.
Vstup len na pozvánky
Zimný festival zvykov a obyčají Gemera už tri desaťročia spája minulosť s prítomnosťou a odovzdáva tradíciu ďalším generáciám. Pripomína, že v jednoduchosti, pracovitosti a tvorivosti našich predkov je ukrytá trvalá hodnota, ktorú má zmysel uchovávať a zdieľať.
Hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
_____________________________________________________________________________________________________
Sprievodné programy
Festival doplnia odborné a výstavné podujatia v Dome tradičnej kultúry Gemera:
• Medzinárodná výstava paličkovanej čipky, 21. – 22. 11.
• Nitky času – výstava k 25. výročiu Klubu paličkovanej čipky pri GOS, 21. – 30. 11.
• Knižnica textilných materiálov, prednáška Daniely Danielis, 22. 11. o 10:00
v Obchodno-kultúrnom centre:
• Gemerské tradície v obrazoch, výstava fotografií z archívu Roku na Gemeri, 22. 11.
• Škola tanca a spevu, 22. 11. o 20:00
_______________________________________________________________________________________________________
Informácie:
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
www.gos.sk | FB: Rok na Gemeri
Predaj vstupeniek v pokladni Divadla Actores, Šafárikova 20, Rožňava
online rezervácie na www.actores.sk/predpredaj
online predaj na https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/rok-na-gemeri-2025-11-22/
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením



































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-