Program odštartuje vo štvrtok výstavou paličkovanej čipky z Gemera, ktorá je jedným z reprezentatívnych prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vo výstavnej časti nebudú chýbať ani ručné práce z obce Sajóbábony (HU) a tvorivé dielne pre verejnosť. Medzi zahraničnými hosťami festivalu privítame aj insitných maliarov z Kovačice (Srbsko), ktorí prinesú do Rejdovej neopakovateľnú atmosféru vojvodinského vidieka. Výstava ich diel a maľovanie naživo vo Vojvodinskom dvore sprostredkujú návštevníkom autentické umelecké výrazy uznávaného fenoménu kovačickej insity, ktorá má výnimočné postavenie v rámci kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov.
Piatkový a sobotný program ponúkne pestrý výber scénických programov, prezentujúcich tanečné, hudobné a remeselné tradície z regiónu i zo zahraničia, pričom veľký dôraz je kladený na mladých nositeľov tradície a profilové vystúpenia špičkových folklórnych kolektívov. Na festivale sa predstavia FS Hornád, FS Čačina, FS Mostár, FS Magura, a mnohé ďalšie súbory a sólisti, ktorí patria k špičkovým reprezentantom svojich regiónov. Takými budú na celoštátnych tanečných súťažiach ocenení účinkujúci v programe Klenoty Košického kraja.
Program To najlepšie, čo doma máme, ponúkne divákom jedinečný zážitok – živé ukážky fujaristov, gajdošov, betlehemcov, viachlasné spevy, parchoviansku karičku, či nositeľov goralskej kultúry, ktorých umelecký prejav bol uznaný ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska a ľudstva.
„Festival nie je len slávnosťou folklóru, ale aj odkazom generácií. Zámerne sme do tohto ročníka zakomponovali prvky nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré patria do spoločného kultúrneho pokladu Slovenska a presahujú aj do svetového významu. Zároveň dávame priestor mladým talentom, remeselníkom a komunitám, ktoré kultúru žijú každodenne,” dopĺňa Anežka Kleinová, poverená riadením Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ktoré festival organizačne zastrešuje.
Malebná obec Rejdová bohatá svojou živou folklórnou tradíciou, zachovanou architektúrou a nenahraditeľnou atmosférou poskytne ako spoluorganizátor priestor aj na neodmysliteľné sprievodné aktivity ako remeselnícky jarmok, gastronomická zóna, výstavy, jazda na koni, tvorivé dielne a špeciálne programy pre deti a rodiny vo farskej záhrade. Na svoje si prídu aj milovníci hudby a zábavy – sobotný večer vyvrcholí koncertom skupiny ICONITO a speváčok projektu Korene, ako aj ľudovou veselicou s temperamentnou muzikou Ľudovej hudby Pasyja.
Pre návštevníkov z Košíc bude vďaka spolupráci s Detskou železnicou opäť k dispozícii špeciálny nostalgický Gemerský expres, ktorý pohodlne dovezie záujemcov priamo do festivalového diania v Rejdovej.
Gemerský folklórny festival 2025 sa uskutočňuje vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia, Ministerstva cestovného ruchu a športu, organizácie Slovakia Travel a Košického samosprávneho kraja.
Viac informácií a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na profile festivalu @gffrejdova.
Mgr. Anežka Kleinová,
poverená riadením Gemerského osvetového strediska v Rožňave
{gallery}podujatia/na-stenu/gff25{/gallery}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.