Program odštartuje vo štvrtok výstavou paličkovanej čipky z Gemera, ktorá je jedným z reprezentatívnych prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Vo výstavnej časti nebudú chýbať ani ručné práce z obce Sajóbábony (HU) a tvorivé dielne pre verejnosť. Medzi zahraničnými hosťami festivalu privítame aj insitných maliarov z Kovačice (Srbsko), ktorí prinesú do Rejdovej neopakovateľnú atmosféru vojvodinského vidieka. Výstava ich diel a maľovanie naživo vo Vojvodinskom dvore sprostredkujú návštevníkom autentické umelecké výrazy uznávaného fenoménu kovačickej insity, ktorá má výnimočné postavenie v rámci kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov.
Piatkový a sobotný program ponúkne pestrý výber scénických programov, prezentujúcich tanečné, hudobné a remeselné tradície z regiónu i zo zahraničia, pričom veľký dôraz je kladený na mladých nositeľov tradície a profilové vystúpenia špičkových folklórnych kolektívov. Na festivale sa predstavia FS Hornád, FS Čačina, FS Mostár, FS Magura, a mnohé ďalšie súbory a sólisti, ktorí patria k špičkovým reprezentantom svojich regiónov. Takými budú na celoštátnych tanečných súťažiach ocenení účinkujúci v programe Klenoty Košického kraja.
Program To najlepšie, čo doma máme, ponúkne divákom jedinečný zážitok – živé ukážky fujaristov, gajdošov, betlehemcov, viachlasné spevy, parchoviansku karičku, či nositeľov goralskej kultúry, ktorých umelecký prejav bol uznaný ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska a ľudstva.
„Festival nie je len slávnosťou folklóru, ale aj odkazom generácií. Zámerne sme do tohto ročníka zakomponovali prvky nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré patria do spoločného kultúrneho pokladu Slovenska a presahujú aj do svetového významu. Zároveň dávame priestor mladým talentom, remeselníkom a komunitám, ktoré kultúru žijú každodenne,” dopĺňa Anežka Kleinová, poverená riadením Gemerského osvetového strediska v Rožňave, ktoré festival organizačne zastrešuje.
Malebná obec Rejdová bohatá svojou živou folklórnou tradíciou, zachovanou architektúrou a nenahraditeľnou atmosférou poskytne ako spoluorganizátor priestor aj na neodmysliteľné sprievodné aktivity ako remeselnícky jarmok, gastronomická zóna, výstavy, jazda na koni, tvorivé dielne a špeciálne programy pre deti a rodiny vo farskej záhrade. Na svoje si prídu aj milovníci hudby a zábavy – sobotný večer vyvrcholí koncertom skupiny ICONITO a speváčok projektu Korene, ako aj ľudovou veselicou s temperamentnou muzikou Ľudovej hudby Pasyja.
Pre návštevníkov z Košíc bude vďaka spolupráci s Detskou železnicou opäť k dispozícii špeciálny nostalgický Gemerský expres, ktorý pohodlne dovezie záujemcov priamo do festivalového diania v Rejdovej.
Gemerský folklórny festival 2025 sa uskutočňuje vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia, Ministerstva cestovného ruchu a športu, organizácie Slovakia Travel a Košického samosprávneho kraja.
Viac informácií a kompletný program nájdete na webových stránkach organizátorov www.gos.sk a www.rejdova.sk a na profile festivalu @gffrejdova.
Mgr. Anežka Kleinová,
poverená riadením Gemerského osvetového strediska v Rožňave
{gallery}podujatia/na-stenu/gff25{/gallery}


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a