Na pľacu pred kostolom
pohostinní domáci vítali účastníkov s tradičnými špecialitami z rejdovskej kuchyne. Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a slávnostné príhovory zástupcov organizátorov oficiálne otvorili 42.Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. Program „A v Rejdovej pri kostele,“ uviedol fujarista Tomáš Vaculčiak z Revúcej, za ním sa predstavila folklórna skupina Revúška z Revúčky. Postupne moderátorka večera Dana Lacková predstavila folklórnu skupinu Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá účinkovala aj v programe bohoslužieb a folklórny súbor Stromíš z Vlachova. Jeho vystúpenie ukončili organizátori slávnostným ocenením zakladateľa tohto kolektívu a jeho dlhoročného vedúceho Juraja Kováča Medailou Daniela Gabriela Licharda, ktorú mu udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave. Povoja, ženská spevácka skupina z Piešťan spestrila program pásmom piesní z Dolného Považia a už nasledovalo prekvapenie v podobe programu „Bude čo nebulo“ domácej folklórnej skupiny Hôra. Nezvyčajný názov a začiatok programu zaujal divákov a s príjemným napätím očakávali čo sa za nimi skrýva. S typickým rejdovským humorom spracovaný obraz z dedinského života doplnený tradičnými činnosťami pri príprave svadby - od pálenia lavorovice, výroby gágoríkov až po zostrojenie voza priamo pred zrakmi divákov – zožal od prítomných zaslúžený potlesk a ovácie. Festivaloví jubilanti folklórne súbory Haviar a Gemer pripravili nové programy - Haviar choreografiu cigánskeho tanca a Gemer spevácke čísla mužskej a ženskej speváckej zložky súboru. Temperamentné tance Srbska divákom ponúkol folklórny súbor Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topole. V závere prvého festivalového dňa už tancovali takmer všetci v škole tanca s folklórnym súborom Haviar. Čardáš z Rožňavského Bystrého učili Martina Dudášová a Ján Vester. Pre tých, ktorí majú radšej dokumentárne filmy, využili príležitosť vo dvore u Brehalu, kde vo festivalom kine boli premietané dokumenty Emila Gallíka o mladých remeselníkoch z nášho regiónu.
„Nálada v piatok v Rejdovej na pľacu je úžasná. Komornejšie prostredie zbližuje ľudí, účinkujúcich a divákov a to vytvára podmanivú atmosféru, že niektorí návštevníci si ju chodia doslova vychutnávať,“ prezradila Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý festivalový deň začal prípravami rejdovských dvorov,
programov na obidvoch scénach a dobrou náladou. V priebehu dopoludnia účastníci mali možnosť navštíviť rejdovské dvory plné zaujímavých nástrojov a náradí a tiež sa zoznámili s trením a česaním ľanu, pradením či tkaním. Pri četerni ženy polievali plátno, muži strúhali šindle, vyrábali z dreva hrable, lyžice, hračky či palice. Tiež sa mali príležitosť zapojiť sa do súťaží „Rejdovský šingel“ a „Uviažem si hantušok“, ochutnať gurmánske špeciality domácich a v neposlednom rade si aj zaspievať či zatancovať s folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovým hudbami. Najmenších v programe detských folklórnych súborov „Eniki, beniki kliki bé...“ povzbudzovali ich starší kolegovia a v nemalom počte aj návštevníci festivalu. Po prijatí u starostky obce sa všetci účastníci presunuli do amfiteátra kde program 42. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholil. Tradične po privítanke pódium patrilo domácim folklórnym kolektívom. Program „Žriedla nevysychajú“ ponúkol v troch častiach zvyky, piesne, tance z rôznych období života človeka. V tematickom bloku „Slobodienka moja“ sa predstavili folklórne skupiny Gočovan z Gočova, Lehoťanka, z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a folklórny súbor Borostyán z Drnavy. Programy s vojenskou tematikou „Tá regula vojenská“ uviedli Radzim z Vyšnej Slanej, Bystranky z Rožňavského Bystrého a Dubina z Rožňavy. Najkrajšie obdobie života predstavuje obdobie zakladania si rodiny – svadobné zvyky. V pásme „Už som se oženil“, priblížili jednotlivé etapy svadobných obradov Hôra z Rejdovej, Genšenky z Honiec a Dolina z Gemerskej Polomy. „Ďakovanka zo serca“ má svoje miesto v scenári gemerského folklórneho festivalu. Organizátori z tejto najväčšej folklórnej scéne v hornom Gemeri ďakujú tým, ktorí sa zaslúžili o ďalší rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Aj v tomto roku si zaslúžilí folkloristi a nositelia tradícií prevzali ocenenia z rúk riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a starostky obce Rejdová. Folklórne súbory - 30 ročný Haviar z Rožňavy a 40 ročný Gemer z Dobšinej – po prevzatí ocenení sa divákom predstavili jubilejným programom.
Ďalej už pódium patrilo hosťujúcim kolektívom.
S programom k 50. výročiu založenia sa divákom predstavila folklórna skupina Vernár. „Pre potešenie“ mal názov programu folklórneho klubu Omladina z Košíc, ktorý združuje bývalých členov folklórnych kolektívov a ďalej sa s láskou venujú folklóru. V dvoch vstupoch sa divákom predstavil Igor Hraško, známy krojovaný poslanec NR SR. Priblížil bohatstvo našej hudobnej kultúry prostredníctvom viac ako dvadsiatych ľudových nástrojov s typickými hudobnými motívmi zo svojich potuliek po Slovensku. Srbské piesne a tance v podaní súboru Vuk Stefanović Karadzić mali u divákov veľký úspech, za čo ich odmenili srdečným potleskom. Po tombole už na divákov čakal folklórny súbor Magura z Kežmarku s programom „Kjeby tu byl Sabala“. Pútavý príbeh goralského poľovníka, zbojníka, muzikanta, remeselníka a dobrodruha zaujal návštevníkov a aj napriek večernému ochladeniu vydržali a odmenili členov súboru búrlivým potleskom .
V amfiteátri okrem tradičného jarmoku ľudových remesiel boli pre návštevníkov pripravené ukážky remesiel, prezentácia obce Honce, pre deti drevený kolotoč, dielne a dielničky, koníky, astrokútik a ďalšie zaujímavosti.
„Gemerský folklórny festival má za sebou
úspešne 42. ročník. Vďaka všetkým spolupracovníkom sa podarilo zabezpečiť pripravované aktivity a služby, počasie podporilo jeho plynulý priebeh i účasť divákov. Zámery organizátorov, Gemerského osvetového strediska a obce Rejdová, sa aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov podarilo naplniť,“ dodala Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
MG-MF

































__________________________________________________
Uplynulý víkend bol v hornom Gemeri sviatkom tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Festivalový program začínal už vo štvrtok 20. augusta 2015, keď rožňavské folklórne súbory Dubina a Haviar privítali hosťujúci kolektív Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topola. Spoločne pripravili pre Rožňavčanov a turistov sprievodom po meste živú pozvánku na Gemerský folklórny festival v Rejdovej. V átriu Dome tradičnej kultúry Gemera pokračoval do večera pestrý program folkloristov.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-