Na pľacu pred kostolom
pohostinní domáci vítali účastníkov s tradičnými špecialitami z rejdovskej kuchyne. Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a slávnostné príhovory zástupcov organizátorov oficiálne otvorili 42.Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. Program „A v Rejdovej pri kostele,“ uviedol fujarista Tomáš Vaculčiak z Revúcej, za ním sa predstavila folklórna skupina Revúška z Revúčky. Postupne moderátorka večera Dana Lacková predstavila folklórnu skupinu Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá účinkovala aj v programe bohoslužieb a folklórny súbor Stromíš z Vlachova. Jeho vystúpenie ukončili organizátori slávnostným ocenením zakladateľa tohto kolektívu a jeho dlhoročného vedúceho Juraja Kováča Medailou Daniela Gabriela Licharda, ktorú mu udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave. Povoja, ženská spevácka skupina z Piešťan spestrila program pásmom piesní z Dolného Považia a už nasledovalo prekvapenie v podobe programu „Bude čo nebulo“ domácej folklórnej skupiny Hôra. Nezvyčajný názov a začiatok programu zaujal divákov a s príjemným napätím očakávali čo sa za nimi skrýva. S typickým rejdovským humorom spracovaný obraz z dedinského života doplnený tradičnými činnosťami pri príprave svadby - od pálenia lavorovice, výroby gágoríkov až po zostrojenie voza priamo pred zrakmi divákov – zožal od prítomných zaslúžený potlesk a ovácie. Festivaloví jubilanti folklórne súbory Haviar a Gemer pripravili nové programy - Haviar choreografiu cigánskeho tanca a Gemer spevácke čísla mužskej a ženskej speváckej zložky súboru. Temperamentné tance Srbska divákom ponúkol folklórny súbor Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topole. V závere prvého festivalového dňa už tancovali takmer všetci v škole tanca s folklórnym súborom Haviar. Čardáš z Rožňavského Bystrého učili Martina Dudášová a Ján Vester. Pre tých, ktorí majú radšej dokumentárne filmy, využili príležitosť vo dvore u Brehalu, kde vo festivalom kine boli premietané dokumenty Emila Gallíka o mladých remeselníkoch z nášho regiónu.
„Nálada v piatok v Rejdovej na pľacu je úžasná. Komornejšie prostredie zbližuje ľudí, účinkujúcich a divákov a to vytvára podmanivú atmosféru, že niektorí návštevníci si ju chodia doslova vychutnávať,“ prezradila Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý festivalový deň začal prípravami rejdovských dvorov,
programov na obidvoch scénach a dobrou náladou. V priebehu dopoludnia účastníci mali možnosť navštíviť rejdovské dvory plné zaujímavých nástrojov a náradí a tiež sa zoznámili s trením a česaním ľanu, pradením či tkaním. Pri četerni ženy polievali plátno, muži strúhali šindle, vyrábali z dreva hrable, lyžice, hračky či palice. Tiež sa mali príležitosť zapojiť sa do súťaží „Rejdovský šingel“ a „Uviažem si hantušok“, ochutnať gurmánske špeciality domácich a v neposlednom rade si aj zaspievať či zatancovať s folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovým hudbami. Najmenších v programe detských folklórnych súborov „Eniki, beniki kliki bé...“ povzbudzovali ich starší kolegovia a v nemalom počte aj návštevníci festivalu. Po prijatí u starostky obce sa všetci účastníci presunuli do amfiteátra kde program 42. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholil. Tradične po privítanke pódium patrilo domácim folklórnym kolektívom. Program „Žriedla nevysychajú“ ponúkol v troch častiach zvyky, piesne, tance z rôznych období života človeka. V tematickom bloku „Slobodienka moja“ sa predstavili folklórne skupiny Gočovan z Gočova, Lehoťanka, z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a folklórny súbor Borostyán z Drnavy. Programy s vojenskou tematikou „Tá regula vojenská“ uviedli Radzim z Vyšnej Slanej, Bystranky z Rožňavského Bystrého a Dubina z Rožňavy. Najkrajšie obdobie života predstavuje obdobie zakladania si rodiny – svadobné zvyky. V pásme „Už som se oženil“, priblížili jednotlivé etapy svadobných obradov Hôra z Rejdovej, Genšenky z Honiec a Dolina z Gemerskej Polomy. „Ďakovanka zo serca“ má svoje miesto v scenári gemerského folklórneho festivalu. Organizátori z tejto najväčšej folklórnej scéne v hornom Gemeri ďakujú tým, ktorí sa zaslúžili o ďalší rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Aj v tomto roku si zaslúžilí folkloristi a nositelia tradícií prevzali ocenenia z rúk riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a starostky obce Rejdová. Folklórne súbory - 30 ročný Haviar z Rožňavy a 40 ročný Gemer z Dobšinej – po prevzatí ocenení sa divákom predstavili jubilejným programom.
Ďalej už pódium patrilo hosťujúcim kolektívom.
S programom k 50. výročiu založenia sa divákom predstavila folklórna skupina Vernár. „Pre potešenie“ mal názov programu folklórneho klubu Omladina z Košíc, ktorý združuje bývalých členov folklórnych kolektívov a ďalej sa s láskou venujú folklóru. V dvoch vstupoch sa divákom predstavil Igor Hraško, známy krojovaný poslanec NR SR. Priblížil bohatstvo našej hudobnej kultúry prostredníctvom viac ako dvadsiatych ľudových nástrojov s typickými hudobnými motívmi zo svojich potuliek po Slovensku. Srbské piesne a tance v podaní súboru Vuk Stefanović Karadzić mali u divákov veľký úspech, za čo ich odmenili srdečným potleskom. Po tombole už na divákov čakal folklórny súbor Magura z Kežmarku s programom „Kjeby tu byl Sabala“. Pútavý príbeh goralského poľovníka, zbojníka, muzikanta, remeselníka a dobrodruha zaujal návštevníkov a aj napriek večernému ochladeniu vydržali a odmenili členov súboru búrlivým potleskom .
V amfiteátri okrem tradičného jarmoku ľudových remesiel boli pre návštevníkov pripravené ukážky remesiel, prezentácia obce Honce, pre deti drevený kolotoč, dielne a dielničky, koníky, astrokútik a ďalšie zaujímavosti.
„Gemerský folklórny festival má za sebou
úspešne 42. ročník. Vďaka všetkým spolupracovníkom sa podarilo zabezpečiť pripravované aktivity a služby, počasie podporilo jeho plynulý priebeh i účasť divákov. Zámery organizátorov, Gemerského osvetového strediska a obce Rejdová, sa aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov podarilo naplniť,“ dodala Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
MG-MF


































Uplynulý víkend bol v hornom Gemeri sviatkom tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Festivalový program začínal už vo štvrtok 20. augusta 2015, keď rožňavské folklórne súbory Dubina a Haviar privítali hosťujúci kolektív Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topola. Spoločne pripravili pre Rožňavčanov a turistov sprievodom po meste živú pozvánku na Gemerský folklórny festival v Rejdovej. V átriu Dome tradičnej kultúry Gemera pokračoval do večera pestrý program folkloristov.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-