Na pľacu pred kostolom
pohostinní domáci vítali účastníkov s tradičnými špecialitami z rejdovskej kuchyne. Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a slávnostné príhovory zástupcov organizátorov oficiálne otvorili 42.Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. Program „A v Rejdovej pri kostele,“ uviedol fujarista Tomáš Vaculčiak z Revúcej, za ním sa predstavila folklórna skupina Revúška z Revúčky. Postupne moderátorka večera Dana Lacková predstavila folklórnu skupinu Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá účinkovala aj v programe bohoslužieb a folklórny súbor Stromíš z Vlachova. Jeho vystúpenie ukončili organizátori slávnostným ocenením zakladateľa tohto kolektívu a jeho dlhoročného vedúceho Juraja Kováča Medailou Daniela Gabriela Licharda, ktorú mu udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave. Povoja, ženská spevácka skupina z Piešťan spestrila program pásmom piesní z Dolného Považia a už nasledovalo prekvapenie v podobe programu „Bude čo nebulo“ domácej folklórnej skupiny Hôra. Nezvyčajný názov a začiatok programu zaujal divákov a s príjemným napätím očakávali čo sa za nimi skrýva. S typickým rejdovským humorom spracovaný obraz z dedinského života doplnený tradičnými činnosťami pri príprave svadby - od pálenia lavorovice, výroby gágoríkov až po zostrojenie voza priamo pred zrakmi divákov – zožal od prítomných zaslúžený potlesk a ovácie. Festivaloví jubilanti folklórne súbory Haviar a Gemer pripravili nové programy - Haviar choreografiu cigánskeho tanca a Gemer spevácke čísla mužskej a ženskej speváckej zložky súboru. Temperamentné tance Srbska divákom ponúkol folklórny súbor Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topole. V závere prvého festivalového dňa už tancovali takmer všetci v škole tanca s folklórnym súborom Haviar. Čardáš z Rožňavského Bystrého učili Martina Dudášová a Ján Vester. Pre tých, ktorí majú radšej dokumentárne filmy, využili príležitosť vo dvore u Brehalu, kde vo festivalom kine boli premietané dokumenty Emila Gallíka o mladých remeselníkoch z nášho regiónu.
„Nálada v piatok v Rejdovej na pľacu je úžasná. Komornejšie prostredie zbližuje ľudí, účinkujúcich a divákov a to vytvára podmanivú atmosféru, že niektorí návštevníci si ju chodia doslova vychutnávať,“ prezradila Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý festivalový deň začal prípravami rejdovských dvorov,
programov na obidvoch scénach a dobrou náladou. V priebehu dopoludnia účastníci mali možnosť navštíviť rejdovské dvory plné zaujímavých nástrojov a náradí a tiež sa zoznámili s trením a česaním ľanu, pradením či tkaním. Pri četerni ženy polievali plátno, muži strúhali šindle, vyrábali z dreva hrable, lyžice, hračky či palice. Tiež sa mali príležitosť zapojiť sa do súťaží „Rejdovský šingel“ a „Uviažem si hantušok“, ochutnať gurmánske špeciality domácich a v neposlednom rade si aj zaspievať či zatancovať s folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovým hudbami. Najmenších v programe detských folklórnych súborov „Eniki, beniki kliki bé...“ povzbudzovali ich starší kolegovia a v nemalom počte aj návštevníci festivalu. Po prijatí u starostky obce sa všetci účastníci presunuli do amfiteátra kde program 42. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholil. Tradične po privítanke pódium patrilo domácim folklórnym kolektívom. Program „Žriedla nevysychajú“ ponúkol v troch častiach zvyky, piesne, tance z rôznych období života človeka. V tematickom bloku „Slobodienka moja“ sa predstavili folklórne skupiny Gočovan z Gočova, Lehoťanka, z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a folklórny súbor Borostyán z Drnavy. Programy s vojenskou tematikou „Tá regula vojenská“ uviedli Radzim z Vyšnej Slanej, Bystranky z Rožňavského Bystrého a Dubina z Rožňavy. Najkrajšie obdobie života predstavuje obdobie zakladania si rodiny – svadobné zvyky. V pásme „Už som se oženil“, priblížili jednotlivé etapy svadobných obradov Hôra z Rejdovej, Genšenky z Honiec a Dolina z Gemerskej Polomy. „Ďakovanka zo serca“ má svoje miesto v scenári gemerského folklórneho festivalu. Organizátori z tejto najväčšej folklórnej scéne v hornom Gemeri ďakujú tým, ktorí sa zaslúžili o ďalší rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Aj v tomto roku si zaslúžilí folkloristi a nositelia tradícií prevzali ocenenia z rúk riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a starostky obce Rejdová. Folklórne súbory - 30 ročný Haviar z Rožňavy a 40 ročný Gemer z Dobšinej – po prevzatí ocenení sa divákom predstavili jubilejným programom.
Ďalej už pódium patrilo hosťujúcim kolektívom.
S programom k 50. výročiu založenia sa divákom predstavila folklórna skupina Vernár. „Pre potešenie“ mal názov programu folklórneho klubu Omladina z Košíc, ktorý združuje bývalých členov folklórnych kolektívov a ďalej sa s láskou venujú folklóru. V dvoch vstupoch sa divákom predstavil Igor Hraško, známy krojovaný poslanec NR SR. Priblížil bohatstvo našej hudobnej kultúry prostredníctvom viac ako dvadsiatych ľudových nástrojov s typickými hudobnými motívmi zo svojich potuliek po Slovensku. Srbské piesne a tance v podaní súboru Vuk Stefanović Karadzić mali u divákov veľký úspech, za čo ich odmenili srdečným potleskom. Po tombole už na divákov čakal folklórny súbor Magura z Kežmarku s programom „Kjeby tu byl Sabala“. Pútavý príbeh goralského poľovníka, zbojníka, muzikanta, remeselníka a dobrodruha zaujal návštevníkov a aj napriek večernému ochladeniu vydržali a odmenili členov súboru búrlivým potleskom .
V amfiteátri okrem tradičného jarmoku ľudových remesiel boli pre návštevníkov pripravené ukážky remesiel, prezentácia obce Honce, pre deti drevený kolotoč, dielne a dielničky, koníky, astrokútik a ďalšie zaujímavosti.
„Gemerský folklórny festival má za sebou
úspešne 42. ročník. Vďaka všetkým spolupracovníkom sa podarilo zabezpečiť pripravované aktivity a služby, počasie podporilo jeho plynulý priebeh i účasť divákov. Zámery organizátorov, Gemerského osvetového strediska a obce Rejdová, sa aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov podarilo naplniť,“ dodala Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
MG-MF
































Uplynulý víkend bol v hornom Gemeri sviatkom tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Festivalový program začínal už vo štvrtok 20. augusta 2015, keď rožňavské folklórne súbory Dubina a Haviar privítali hosťujúci kolektív Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topola. Spoločne pripravili pre Rožňavčanov a turistov sprievodom po meste živú pozvánku na Gemerský folklórny festival v Rejdovej. V átriu Dome tradičnej kultúry Gemera pokračoval do večera pestrý program folkloristov.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).