Na pľacu pred kostolom
pohostinní domáci vítali účastníkov s tradičnými špecialitami z rejdovskej kuchyne. Folklórna skupina Hôra z Rejdovej a slávnostné príhovory zástupcov organizátorov oficiálne otvorili 42.Gemerský folklórny festival Rejdová 2015. Program „A v Rejdovej pri kostele,“ uviedol fujarista Tomáš Vaculčiak z Revúcej, za ním sa predstavila folklórna skupina Revúška z Revúčky. Postupne moderátorka večera Dana Lacková predstavila folklórnu skupinu Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá účinkovala aj v programe bohoslužieb a folklórny súbor Stromíš z Vlachova. Jeho vystúpenie ukončili organizátori slávnostným ocenením zakladateľa tohto kolektívu a jeho dlhoročného vedúceho Juraja Kováča Medailou Daniela Gabriela Licharda, ktorú mu udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave. Povoja, ženská spevácka skupina z Piešťan spestrila program pásmom piesní z Dolného Považia a už nasledovalo prekvapenie v podobe programu „Bude čo nebulo“ domácej folklórnej skupiny Hôra. Nezvyčajný názov a začiatok programu zaujal divákov a s príjemným napätím očakávali čo sa za nimi skrýva. S typickým rejdovským humorom spracovaný obraz z dedinského života doplnený tradičnými činnosťami pri príprave svadby - od pálenia lavorovice, výroby gágoríkov až po zostrojenie voza priamo pred zrakmi divákov – zožal od prítomných zaslúžený potlesk a ovácie. Festivaloví jubilanti folklórne súbory Haviar a Gemer pripravili nové programy - Haviar choreografiu cigánskeho tanca a Gemer spevácke čísla mužskej a ženskej speváckej zložky súboru. Temperamentné tance Srbska divákom ponúkol folklórny súbor Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topole. V závere prvého festivalového dňa už tancovali takmer všetci v škole tanca s folklórnym súborom Haviar. Čardáš z Rožňavského Bystrého učili Martina Dudášová a Ján Vester. Pre tých, ktorí majú radšej dokumentárne filmy, využili príležitosť vo dvore u Brehalu, kde vo festivalom kine boli premietané dokumenty Emila Gallíka o mladých remeselníkoch z nášho regiónu.
„Nálada v piatok v Rejdovej na pľacu je úžasná. Komornejšie prostredie zbližuje ľudí, účinkujúcich a divákov a to vytvára podmanivú atmosféru, že niektorí návštevníci si ju chodia doslova vychutnávať,“ prezradila Mgr. Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Druhý festivalový deň začal prípravami rejdovských dvorov,
programov na obidvoch scénach a dobrou náladou. V priebehu dopoludnia účastníci mali možnosť navštíviť rejdovské dvory plné zaujímavých nástrojov a náradí a tiež sa zoznámili s trením a česaním ľanu, pradením či tkaním. Pri četerni ženy polievali plátno, muži strúhali šindle, vyrábali z dreva hrable, lyžice, hračky či palice. Tiež sa mali príležitosť zapojiť sa do súťaží „Rejdovský šingel“ a „Uviažem si hantušok“, ochutnať gurmánske špeciality domácich a v neposlednom rade si aj zaspievať či zatancovať s folklórnymi súbormi, skupinami a ľudovým hudbami. Najmenších v programe detských folklórnych súborov „Eniki, beniki kliki bé...“ povzbudzovali ich starší kolegovia a v nemalom počte aj návštevníci festivalu. Po prijatí u starostky obce sa všetci účastníci presunuli do amfiteátra kde program 42. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholil. Tradične po privítanke pódium patrilo domácim folklórnym kolektívom. Program „Žriedla nevysychajú“ ponúkol v troch častiach zvyky, piesne, tance z rôznych období života človeka. V tematickom bloku „Slobodienka moja“ sa predstavili folklórne skupiny Gočovan z Gočova, Lehoťanka, z Čiernej Lehoty, Bučina z Pače a folklórny súbor Borostyán z Drnavy. Programy s vojenskou tematikou „Tá regula vojenská“ uviedli Radzim z Vyšnej Slanej, Bystranky z Rožňavského Bystrého a Dubina z Rožňavy. Najkrajšie obdobie života predstavuje obdobie zakladania si rodiny – svadobné zvyky. V pásme „Už som se oženil“, priblížili jednotlivé etapy svadobných obradov Hôra z Rejdovej, Genšenky z Honiec a Dolina z Gemerskej Polomy. „Ďakovanka zo serca“ má svoje miesto v scenári gemerského folklórneho festivalu. Organizátori z tejto najväčšej folklórnej scéne v hornom Gemeri ďakujú tým, ktorí sa zaslúžili o ďalší rozvoj tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Aj v tomto roku si zaslúžilí folkloristi a nositelia tradícií prevzali ocenenia z rúk riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave a starostky obce Rejdová. Folklórne súbory - 30 ročný Haviar z Rožňavy a 40 ročný Gemer z Dobšinej – po prevzatí ocenení sa divákom predstavili jubilejným programom.
Ďalej už pódium patrilo hosťujúcim kolektívom.
S programom k 50. výročiu založenia sa divákom predstavila folklórna skupina Vernár. „Pre potešenie“ mal názov programu folklórneho klubu Omladina z Košíc, ktorý združuje bývalých členov folklórnych kolektívov a ďalej sa s láskou venujú folklóru. V dvoch vstupoch sa divákom predstavil Igor Hraško, známy krojovaný poslanec NR SR. Priblížil bohatstvo našej hudobnej kultúry prostredníctvom viac ako dvadsiatych ľudových nástrojov s typickými hudobnými motívmi zo svojich potuliek po Slovensku. Srbské piesne a tance v podaní súboru Vuk Stefanović Karadzić mali u divákov veľký úspech, za čo ich odmenili srdečným potleskom. Po tombole už na divákov čakal folklórny súbor Magura z Kežmarku s programom „Kjeby tu byl Sabala“. Pútavý príbeh goralského poľovníka, zbojníka, muzikanta, remeselníka a dobrodruha zaujal návštevníkov a aj napriek večernému ochladeniu vydržali a odmenili členov súboru búrlivým potleskom .
V amfiteátri okrem tradičného jarmoku ľudových remesiel boli pre návštevníkov pripravené ukážky remesiel, prezentácia obce Honce, pre deti drevený kolotoč, dielne a dielničky, koníky, astrokútik a ďalšie zaujímavosti.
„Gemerský folklórny festival má za sebou
úspešne 42. ročník. Vďaka všetkým spolupracovníkom sa podarilo zabezpečiť pripravované aktivity a služby, počasie podporilo jeho plynulý priebeh i účasť divákov. Zámery organizátorov, Gemerského osvetového strediska a obce Rejdová, sa aj vďaka podpore Košického samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR a ďalších partnerov podarilo naplniť,“ dodala Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
MG-MF

































Uplynulý víkend bol v hornom Gemeri sviatkom tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Festivalový program začínal už vo štvrtok 20. augusta 2015, keď rožňavské folklórne súbory Dubina a Haviar privítali hosťujúci kolektív Vuk Stefanović Karadzić zo srbskej Bačka Topola. Spoločne pripravili pre Rožňavčanov a turistov sprievodom po meste živú pozvánku na Gemerský folklórny festival v Rejdovej. V átriu Dome tradičnej kultúry Gemera pokračoval do večera pestrý program folkloristov. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a