15 mládencov pod vedením cigánskej muziky. Spoločné páry predviedli rejdovský čardáš a v slávnostnom sprievode predstavili rejdovský svadobný sprievod.
Zachovali sa 2 fotografie.
Dňa 7. októbra 1934 bola za prítomnosti Dr. Jozefa Škultétyho a biskupa Čobrdu odhalená v Gemerskej Polome pamätná doska štúrovca Petra Kellnera. Na veľkolepej slávnosti sa ako hosť predstavila aj folklórna skupina z Rejdovej, ktorá všetkým prítomných zatancovala tanec „Na medveďa“ a zaspievala niekoľko národných piesní. Do druhej svetovej vojny sa Rejdovčania často prezentovali v Rožňave, v Dobšinej pri príležitostiach rôznych osláv a dožiniek. Často to boli ozdobené konské povozy, ktoré spolu s tanečníkmi a spevákmi reprezentovali obec Rejdová.
V roku 1941 sa rejdovskí mládenci a dievčatá predstavili s palicovým tancom na vystúpeniach v Tatranskej Lomnici.
Divákmi ich vystúpení boli predovšetkým pacienti okolitých sanatórií a zranení slovenskí vojaci. Vystúpení sa zúčastnili aj nemeckí vojaci, ktorí utrpeli rôzne zranenia na ruskom fronte. Zachovala sa 1 fotografia.
Súbor (alebo skupina) sa prezentovala v roku 1938 pri účasti na Národopisných hrách v Turčianskom sv. Martine. Zachovali sa iba tri fografie, na ktorých sa dá s určitosťou identifikovať Juraj Dovalovský Urban (1913) a jeho žena Zuzana Dovalovská, r. Garan Hutníkova (1920), ďalej M. Hricová, M. Terajová, M. Tomášíková, J. Maťaško, J. Dulín a O. Zelina. Nevieme ani kto ich viedol, ani kde a ako nacvičovali, ale najpravdepodobnejšie to bolo v škole, alebo v miestnom Potravnom spolku. Jedno vieme, že podstatnú časť krojového vybavenia vykonávala p. Mária Bezeková, r. Lacková.
V roku 1947 prichádza do obce notár Gejza Hartman, ktorý pôsobil v Rejdovej v rokoch 1947 až 1951.
Pod jeho vedením vznikla Národopisná skupina na jeseň v roku 1947, ktorá sa v roku 1948 zúčastnila na vystúpení v Strážnici. Z tohto vystúpenia sa zachovala fotografia. V roku 1949 sa v Prahe konala Poľnohospodárska výstava, kde sa pod vedením notára Gejzu Hartmana predstavili aj krojovaní zástupcovia obce Rejdová. Na výstave
vystúpili s typickými rejdovskými piesňami a palicovým tancom. Z tohto účinkovania sa zachovalo pomerne veľa fotografií. Národopisná skupina sa potom v roku 1950 zúčastnila prehliadky folklórnych súborov v Prahe a na oslávach 1. mája v Dobšinej. Výdatnej jej pomáhal vtedajší riaditeľ školy p. Pavel Slivka, poskytol napr. priestory pre nácvik a i. Po jeho odchode dnes (teda v roku 2013) už poznáme len spomienky žijúcich účastníkov - Z. Beláková, Z. Gibová Bobečka, M. Vilimová, r. Hutník Langová, Ž. Vráblicová, r. Tomášíková, Anna Kračúnová pod Herbom.
V roku 1953 už mala folklórna skupina približne 25 členov, a bola premenovaná na Národopisný súbor HORA Rejdová. Počas svojho dlhoročného pôsobenia do dnešných dní sa folklórny súbor Hora predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí, ktoré prezentovali ľudovú tradíciu a zvykoslovie obce Rejdová. Prvé verejné vystúpenie folklórneho súboru Hora z Rejdovej sa uskutočnilo v roku 1953 na festivale v Strážnici.
Národopisný Súbor HORA sa pod vedením vedúcej osvetového zariadenia Anny Hellerovej a učiteľa Jána Garana Krišťáka
zúčastnil v dňoch 20 - 22. júna 1956 vystúpení v Strážnici na Morave a neskôr vo Východnej.
Zachovala sa fotografia zakladajúcich členov. Na vystúpeniach národopisného súboru vedúcou bola Anna Hellerová r. Dulínová, obyvateľka Rejdovej, a to od októbra 1954 až do roku 1958. Z tohto obdobia sa zachovala fotodokumentácia zo Strážnice 1956 a Východnej 1955, 1. máje v Dobšinej a Rožňave. V roku 1957 Ján Krišťák z Rejdovej odchádza a činnosť súboru je sporadická.
V rokoch 1957 až 1961 sa stáva predsedom Československého zväzu mládeže v Rejdovej Ján Tomka, učiteľ tunajšej školy a jeho iniciatívou sa HORA prezentuje v Strážnici v rokoch 1957 a 1961 a pravidelne svojou účasťou na oslavách 1. mája v Dobšinej aj Východnej.
Následne v rokoch 1962 až 1967 organizujú folkloristov v Rejdovej p. Mária Krišťáková - Kučerka, jej syn Ing. Ján Krišťák. Pod ich vedením sa HORA prezentuje ako Folklórna skupina už aj zásluhou televízie a rozhlasu s programami, ako Zem spieva (1965) alebo Svadba v Rejdovej (1967), a iné hudobné nahrávky za spolupráce Ondreja Lenga a Ondreja Dema, alebo účasťou vo Východnej a na oslavách v Dobšinej, Rožňave.
V roku 1967 sa vracia do Rejdovej Ján Krišťák, učiteľ, ktorý sa zároveň stáva aj vedúcim Osvetovej besedy (OB) v Rejdovej. Vďaka Okresnému osvetovému stredisku v Rožňave i OB v Rejdovej sa posilňuje tanečná zložka súboru HORA. Je to zásluhou silnej generácie mládeže a jej záujmom o prezentovanie sa a ochote vystupovať. Už v roku 1968 sa mu podarilo pod vedením choreografa Ľudovíta Šmelku a ľudovej hudby Juraja Lenkeja vytvoriť tanečné choreografie z Rejdovej a Východu.
Súbor HORA patril k reprezentantom ľudovej kultúry v okrese Rožňava.
Vďaka podpory zo strany Okresného osvetového strediska v Rožňave, odboru kultúry Okresného národného výboru v Rožňave i Miestného národného výboru v Rejdovej sa podarilo zadovážiť aj krojové vybavenie súboru. Mimo vystúpení v okrese sa súbor prezentoval v Maďarsku, Rusku (vtedy ZSSR), Nemecku (vtedy NDR) a účinkovaním v Československej televízii - Velcí a malí (1968), súťažiach ČsTV Rozlety (1970), Sami sebe (1971), V znamení trojky. V roku 1974 vznikla tradícia okresných folklórnych slávností v Rejdovej. Po skončení šk. roku 1973/74 Ján Krišťák odchádza z Rejdovej. V uvedenom období sa tanečná zložka prezentovala tancami: Palicový tanec, Pastierske hry, Cigánsky tanec - všetky v choreografii Ľ. Šmelku, ďalej Karičky a Pyšný mládenec p. Hvizdáka z Michaloviec.
Ďalším vedúcim OB i súboru od júla 1974 sa stáva Ing. Ondrej Kračún,
ktorému sa podarila výmena generácie staršej za mladšiu (aj vďaka sústredeniam tanečnej zložky v Rožňave - Kúpeľoch, resp. hoteli Dedinky, na Kejde a i.) a udržať tanečnú zložku súboru HORA spočiatku aj za pomoci Ľudovíta Šmelku a hudby Juraja Lenkeja, neskôr Jána Liptáka a Juraja Kariku. Choreograficky sa súboru venoval Mgr. Ján Lipták, rodák z Rejdovej a dlhoročný tanečník.
V nasledujúcich rokoch tanečná zložka spolu s folklórnou skupinou vytvorili zaujímavé tanečné kompozície (Perinkový tanec, Povstalecký tanec, Šatôčkový tanec - Ľ. Šmelko, V Rejdovej na moste, Zbojnícky tanec - J. Lipták a Makovica – Ing. Kračún), ktorými sa prezentovali v Bratislave, Detve, Heľpe, Brezne, Tornali, Poľsku, dedinách v okrese Rožňava, alebo tzv. Prehliadky tichej krásy vo Východnej v rokoch 1974 až 1983.
V roku 1976 pri ZDŠ vznikol detský folklórny súbor Horička. Zabezpečilo sa ďalšie krojové vybavenie súboru (široké klobúky - divadelné dielne ND v Prahe, krpce - VD Čadca, štetinky (Břeclav), sukničky, spodničky, oplecká - Dovalovská, chološne - L. Teplička), vďaka finančnej podpore z vystúpení i Miestneho národného výboru a JRD Rejdová, pretože od r. 1977 sa podpora v rámci Okresného osvetového strediska sústredila na vznik súboru Gemer, resp. neskôr Haviar. Od roku 1977 s tanečnou skupinou i folklórnou skupinou účinkuje hudba z Rejdovej – Bubenčíkovci. V rámci Okresných folklórnych slávnosti v Rejdovej v roku 1978 v programe Ľud mojej dediny účinkovalo 42 dospelých Rejdovčanov (doteraz najviac) a program trval viac ako pol druha hodiny. Od roku 1979 sa OFS konajú v posledný augustový týždeň. V júli 1983 Ing. Kračún odchádza z Rejdovej.
Osvetárom a vedúcim súboru od júla 1983 sa stáva Ľubomír Molčan až do roku 1986.
Pod jeho organizáciou sa udiala ďalšia generačná výmena folkloristov i vznik hudby Bubenčíkovcov z Rejdovej. Tanečná zložka aj folklórna skupina pokračovala vo vystúpeniach, ale len v rámci OFS v Rejdovej a Východnej. Dá sa konštatovať, že tanečná zložka súboru HORA v roku 1985-6 zanikla a ďalej pokračovala len folklórna skupina.
Po odchode Ľ. Molčana osvetovú činnosť vykonáva p. Helena Lukáčová. Od roku 1990 organizuje folklórnu skupinu pod názvom HôRA p. Mária Brdárska, r. Jánošíková. Od roku 1992 až do roku 1998 organizačným vedúcim Hôry bol Michal Molčan, choreografickú prácu vykonávala Mária Brdárska, r. Jánošíková, pričom v r. 1990 až 1994 jej pomáhala Ing. Mária Brdárska, r. Valentíkova. Skupina v roku 1993 naspievala v Slovenskom rozhlase niekoľko typických rejdovských piesni, ktoré vyšli ako verejná nahrávka na kazete.
V rokoch 1999 - 2000 chlapov Fs Hôra organizuje Branislav Brdársky, potom v nasledujúcich rokoch Ondrej Teraj ml. a Mária Brdárska a od roku 2003 Mária Brdárska, r. Jánošíková.
V roku 2003 nahrala spolu s ľudovou hudbou Štefana Molotu a členmi folklórnej skupiny Hôra samostatnú CD platňu, ktorá je dôkazom nespočetného množstva krásnych a pre Rejdovú typických ľudových piesni.
V okresnej súťaži folklórnych skupín Nositelia tradícii dňa 16.10.2005
získala folklórna skupina Hôra z Rejdovej diplom za najlepší výkon.
Folklórna skupina Hôra postúpila na krajskú súťaž, ktorá sa konala v Trebišove dňa 12.11.2005, kde skupina získala ďalší diplom s postupom na celoštátnu súťaž. Na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín Nositelia tradícii v Liptovskom Mikuláši dňa 14.5.2006 folklórna skupina Hôra získala cenu za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo „Ráno pred svadbou“.
Okrem aktívnych vystúpení pre verejnosť sa členovia folklórnej skupiny venujú aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií. V mesiaci august organizuje obec Rejdová v spolupráci s folklórnou skupinou Hôra akciu „Malí remeselníci“, na ktorej sú predvádzané ukážky tradičných ľudových remesiel, ktoré sa v obci zachovali dodnes. Akcia je spojená s výstavou ľudových výrobkov, pracovného náradia, starých dobových fotografii a iných činností, ktoré majú za cieľ prezentovať obec a jej kultúrne ľudové bohatstvo.
Fs HôRA sa orientuje na spev a folklórne zvyky a obyčaje z Rejdovej ako Rukovačka, Svatba, Kerstiny, Nocmeranka, Budú prevolávat, Na vacku, Priadky, Stavaňe májov, Pri hôre, Na moste, Na Ondreja, Na košare, Pjerečko, pjerečko, Vozenie perín, Združstevňovanie, Dožinky, Ráno pred svatbou, Idú svatky, Rejdovskje plačky a i. Takmer pravidelne sa folklórna skupina HôRA zúčastňuje festivalov vo Východnej, Kokave, Detve, Klenovci, Brdárke, Strážnici (1992), ale aj v Rumunsku, Maďarsku (Szentkirály), Roku na Gemeri, a v rámci Gemerských folklórných slávnosti v Rejdovej (od r. 1990) a od roku 2003 v rámci Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Podarili sa aj televízne strihy programov ako: Tá rejdovská tureň (1993), Cesty za folklórom (Prešov 1997), Rejdová (1997), Rejdovské motívy (1983).
Medzi najväčšie úspechy posledných rokov patrí ocenenie Folklórnej skupiny za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní
na celoslovenskej súťaži v Liptovskom Mikuláši v roku 2006. Vedúcej folklórnej skupiny Hôra Márii Brdárskej - Janoške bola pri príležitosti 50. výročia folklórnej skupiny Hôra generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave udelená Medaila Daniela Gabriela Licharda za udržiavanie ľudových tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer.
Poslednou aktivitou Ing. Márie Brdárskej je nahrávka rejdovských piesní z roku 2011 na CD nosiči pod názvom „Či to šitko pravda“, ktorú do hudobnej podoby pod vedením ľudovej hudby Muzička spracoval Peter Obuch.
Všetky tieto, ale aj iné aktivity folklórneho súboru Hora v minulosti a neskôr dedinskej folklórnej skupiny Hôra sú prejavom bohatej zásoby ľudových zvykov, piesní a tancov, ktoré zanechali minulé generácie obce pre všetkých pokračovateľov a reprezentantov ľudových tradícii a lásky k folklóru.
V Rejdovej sa nenájde dom alebo rodina, z ktorej by člen alebo všetci jej členovia neúčinkovali na niektorom z vystúpení folklórneho súboru Hôra za posledných 60 rokov od jeho vzniku. Počet osôb, ktorí sa svojím väčším či menším dielom pričinili o reprezentáciu obce prostredníctvom folklóru predstavuje zoznam niekoľko stoviek ľudí od roku 1934 po súčasnosť
Od roku 2012 sa organizovania folklórnej skupiny HôRA ujíma Mgr. Slávka Krišťaková a veríme že sa jej bude dariť.
Rejdová 2013
Ing. Ondrej Kračún
































Z histórie folklórnej činnosti v Rejdovej.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).