15 mládencov pod vedením cigánskej muziky. Spoločné páry predviedli rejdovský čardáš a v slávnostnom sprievode predstavili rejdovský svadobný sprievod.
Zachovali sa 2 fotografie.
Dňa 7. októbra 1934 bola za prítomnosti Dr. Jozefa Škultétyho a biskupa Čobrdu odhalená v Gemerskej Polome pamätná doska štúrovca Petra Kellnera. Na veľkolepej slávnosti sa ako hosť predstavila aj folklórna skupina z Rejdovej, ktorá všetkým prítomných zatancovala tanec „Na medveďa“ a zaspievala niekoľko národných piesní. Do druhej svetovej vojny sa Rejdovčania často prezentovali v Rožňave, v Dobšinej pri príležitostiach rôznych osláv a dožiniek. Často to boli ozdobené konské povozy, ktoré spolu s tanečníkmi a spevákmi reprezentovali obec Rejdová.
V roku 1941 sa rejdovskí mládenci a dievčatá predstavili s palicovým tancom na vystúpeniach v Tatranskej Lomnici.
Divákmi ich vystúpení boli predovšetkým pacienti okolitých sanatórií a zranení slovenskí vojaci. Vystúpení sa zúčastnili aj nemeckí vojaci, ktorí utrpeli rôzne zranenia na ruskom fronte. Zachovala sa 1 fotografia.
Súbor (alebo skupina) sa prezentovala v roku 1938 pri účasti na Národopisných hrách v Turčianskom sv. Martine. Zachovali sa iba tri fografie, na ktorých sa dá s určitosťou identifikovať Juraj Dovalovský Urban (1913) a jeho žena Zuzana Dovalovská, r. Garan Hutníkova (1920), ďalej M. Hricová, M. Terajová, M. Tomášíková, J. Maťaško, J. Dulín a O. Zelina. Nevieme ani kto ich viedol, ani kde a ako nacvičovali, ale najpravdepodobnejšie to bolo v škole, alebo v miestnom Potravnom spolku. Jedno vieme, že podstatnú časť krojového vybavenia vykonávala p. Mária Bezeková, r. Lacková.
V roku 1947 prichádza do obce notár Gejza Hartman, ktorý pôsobil v Rejdovej v rokoch 1947 až 1951.
Pod jeho vedením vznikla Národopisná skupina na jeseň v roku 1947, ktorá sa v roku 1948 zúčastnila na vystúpení v Strážnici. Z tohto vystúpenia sa zachovala fotografia. V roku 1949 sa v Prahe konala Poľnohospodárska výstava, kde sa pod vedením notára Gejzu Hartmana predstavili aj krojovaní zástupcovia obce Rejdová. Na výstave
vystúpili s typickými rejdovskými piesňami a palicovým tancom. Z tohto účinkovania sa zachovalo pomerne veľa fotografií. Národopisná skupina sa potom v roku 1950 zúčastnila prehliadky folklórnych súborov v Prahe a na oslávach 1. mája v Dobšinej. Výdatnej jej pomáhal vtedajší riaditeľ školy p. Pavel Slivka, poskytol napr. priestory pre nácvik a i. Po jeho odchode dnes (teda v roku 2013) už poznáme len spomienky žijúcich účastníkov - Z. Beláková, Z. Gibová Bobečka, M. Vilimová, r. Hutník Langová, Ž. Vráblicová, r. Tomášíková, Anna Kračúnová pod Herbom.
V roku 1953 už mala folklórna skupina približne 25 členov, a bola premenovaná na Národopisný súbor HORA Rejdová. Počas svojho dlhoročného pôsobenia do dnešných dní sa folklórny súbor Hora predstavil na stovkách vystúpení doma i v zahraničí, ktoré prezentovali ľudovú tradíciu a zvykoslovie obce Rejdová. Prvé verejné vystúpenie folklórneho súboru Hora z Rejdovej sa uskutočnilo v roku 1953 na festivale v Strážnici.
Národopisný Súbor HORA sa pod vedením vedúcej osvetového zariadenia Anny Hellerovej a učiteľa Jána Garana Krišťáka
zúčastnil v dňoch 20 - 22. júna 1956 vystúpení v Strážnici na Morave a neskôr vo Východnej.
Zachovala sa fotografia zakladajúcich členov. Na vystúpeniach národopisného súboru vedúcou bola Anna Hellerová r. Dulínová, obyvateľka Rejdovej, a to od októbra 1954 až do roku 1958. Z tohto obdobia sa zachovala fotodokumentácia zo Strážnice 1956 a Východnej 1955, 1. máje v Dobšinej a Rožňave. V roku 1957 Ján Krišťák z Rejdovej odchádza a činnosť súboru je sporadická.
V rokoch 1957 až 1961 sa stáva predsedom Československého zväzu mládeže v Rejdovej Ján Tomka, učiteľ tunajšej školy a jeho iniciatívou sa HORA prezentuje v Strážnici v rokoch 1957 a 1961 a pravidelne svojou účasťou na oslavách 1. mája v Dobšinej aj Východnej.
Následne v rokoch 1962 až 1967 organizujú folkloristov v Rejdovej p. Mária Krišťáková - Kučerka, jej syn Ing. Ján Krišťák. Pod ich vedením sa HORA prezentuje ako Folklórna skupina už aj zásluhou televízie a rozhlasu s programami, ako Zem spieva (1965) alebo Svadba v Rejdovej (1967), a iné hudobné nahrávky za spolupráce Ondreja Lenga a Ondreja Dema, alebo účasťou vo Východnej a na oslavách v Dobšinej, Rožňave.
V roku 1967 sa vracia do Rejdovej Ján Krišťák, učiteľ, ktorý sa zároveň stáva aj vedúcim Osvetovej besedy (OB) v Rejdovej. Vďaka Okresnému osvetovému stredisku v Rožňave i OB v Rejdovej sa posilňuje tanečná zložka súboru HORA. Je to zásluhou silnej generácie mládeže a jej záujmom o prezentovanie sa a ochote vystupovať. Už v roku 1968 sa mu podarilo pod vedením choreografa Ľudovíta Šmelku a ľudovej hudby Juraja Lenkeja vytvoriť tanečné choreografie z Rejdovej a Východu.
Súbor HORA patril k reprezentantom ľudovej kultúry v okrese Rožňava.
Vďaka podpory zo strany Okresného osvetového strediska v Rožňave, odboru kultúry Okresného národného výboru v Rožňave i Miestného národného výboru v Rejdovej sa podarilo zadovážiť aj krojové vybavenie súboru. Mimo vystúpení v okrese sa súbor prezentoval v Maďarsku, Rusku (vtedy ZSSR), Nemecku (vtedy NDR) a účinkovaním v Československej televízii - Velcí a malí (1968), súťažiach ČsTV Rozlety (1970), Sami sebe (1971), V znamení trojky. V roku 1974 vznikla tradícia okresných folklórnych slávností v Rejdovej. Po skončení šk. roku 1973/74 Ján Krišťák odchádza z Rejdovej. V uvedenom období sa tanečná zložka prezentovala tancami: Palicový tanec, Pastierske hry, Cigánsky tanec - všetky v choreografii Ľ. Šmelku, ďalej Karičky a Pyšný mládenec p. Hvizdáka z Michaloviec.
Ďalším vedúcim OB i súboru od júla 1974 sa stáva Ing. Ondrej Kračún,
ktorému sa podarila výmena generácie staršej za mladšiu (aj vďaka sústredeniam tanečnej zložky v Rožňave - Kúpeľoch, resp. hoteli Dedinky, na Kejde a i.) a udržať tanečnú zložku súboru HORA spočiatku aj za pomoci Ľudovíta Šmelku a hudby Juraja Lenkeja, neskôr Jána Liptáka a Juraja Kariku. Choreograficky sa súboru venoval Mgr. Ján Lipták, rodák z Rejdovej a dlhoročný tanečník.
V nasledujúcich rokoch tanečná zložka spolu s folklórnou skupinou vytvorili zaujímavé tanečné kompozície (Perinkový tanec, Povstalecký tanec, Šatôčkový tanec - Ľ. Šmelko, V Rejdovej na moste, Zbojnícky tanec - J. Lipták a Makovica – Ing. Kračún), ktorými sa prezentovali v Bratislave, Detve, Heľpe, Brezne, Tornali, Poľsku, dedinách v okrese Rožňava, alebo tzv. Prehliadky tichej krásy vo Východnej v rokoch 1974 až 1983.
V roku 1976 pri ZDŠ vznikol detský folklórny súbor Horička. Zabezpečilo sa ďalšie krojové vybavenie súboru (široké klobúky - divadelné dielne ND v Prahe, krpce - VD Čadca, štetinky (Břeclav), sukničky, spodničky, oplecká - Dovalovská, chološne - L. Teplička), vďaka finančnej podpore z vystúpení i Miestneho národného výboru a JRD Rejdová, pretože od r. 1977 sa podpora v rámci Okresného osvetového strediska sústredila na vznik súboru Gemer, resp. neskôr Haviar. Od roku 1977 s tanečnou skupinou i folklórnou skupinou účinkuje hudba z Rejdovej – Bubenčíkovci. V rámci Okresných folklórnych slávnosti v Rejdovej v roku 1978 v programe Ľud mojej dediny účinkovalo 42 dospelých Rejdovčanov (doteraz najviac) a program trval viac ako pol druha hodiny. Od roku 1979 sa OFS konajú v posledný augustový týždeň. V júli 1983 Ing. Kračún odchádza z Rejdovej.
Osvetárom a vedúcim súboru od júla 1983 sa stáva Ľubomír Molčan až do roku 1986.
Pod jeho organizáciou sa udiala ďalšia generačná výmena folkloristov i vznik hudby Bubenčíkovcov z Rejdovej. Tanečná zložka aj folklórna skupina pokračovala vo vystúpeniach, ale len v rámci OFS v Rejdovej a Východnej. Dá sa konštatovať, že tanečná zložka súboru HORA v roku 1985-6 zanikla a ďalej pokračovala len folklórna skupina.
Po odchode Ľ. Molčana osvetovú činnosť vykonáva p. Helena Lukáčová. Od roku 1990 organizuje folklórnu skupinu pod názvom HôRA p. Mária Brdárska, r. Jánošíková. Od roku 1992 až do roku 1998 organizačným vedúcim Hôry bol Michal Molčan, choreografickú prácu vykonávala Mária Brdárska, r. Jánošíková, pričom v r. 1990 až 1994 jej pomáhala Ing. Mária Brdárska, r. Valentíkova. Skupina v roku 1993 naspievala v Slovenskom rozhlase niekoľko typických rejdovských piesni, ktoré vyšli ako verejná nahrávka na kazete.
V rokoch 1999 - 2000 chlapov Fs Hôra organizuje Branislav Brdársky, potom v nasledujúcich rokoch Ondrej Teraj ml. a Mária Brdárska a od roku 2003 Mária Brdárska, r. Jánošíková.
V roku 2003 nahrala spolu s ľudovou hudbou Štefana Molotu a členmi folklórnej skupiny Hôra samostatnú CD platňu, ktorá je dôkazom nespočetného množstva krásnych a pre Rejdovú typických ľudových piesni.
V okresnej súťaži folklórnych skupín Nositelia tradícii dňa 16.10.2005
získala folklórna skupina Hôra z Rejdovej diplom za najlepší výkon.
Folklórna skupina Hôra postúpila na krajskú súťaž, ktorá sa konala v Trebišove dňa 12.11.2005, kde skupina získala ďalší diplom s postupom na celoštátnu súťaž. Na celoštátnej súťažnej prehliadke folklórnych skupín Nositelia tradícii v Liptovskom Mikuláši dňa 14.5.2006 folklórna skupina Hôra získala cenu za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní za pásmo „Ráno pred svadbou“.
Okrem aktívnych vystúpení pre verejnosť sa členovia folklórnej skupiny venujú aj prezentovaniu a uchovávaniu tradičných ľudových remesiel prostredníctvom rôznych akcií. V mesiaci august organizuje obec Rejdová v spolupráci s folklórnou skupinou Hôra akciu „Malí remeselníci“, na ktorej sú predvádzané ukážky tradičných ľudových remesiel, ktoré sa v obci zachovali dodnes. Akcia je spojená s výstavou ľudových výrobkov, pracovného náradia, starých dobových fotografii a iných činností, ktoré majú za cieľ prezentovať obec a jej kultúrne ľudové bohatstvo.
Fs HôRA sa orientuje na spev a folklórne zvyky a obyčaje z Rejdovej ako Rukovačka, Svatba, Kerstiny, Nocmeranka, Budú prevolávat, Na vacku, Priadky, Stavaňe májov, Pri hôre, Na moste, Na Ondreja, Na košare, Pjerečko, pjerečko, Vozenie perín, Združstevňovanie, Dožinky, Ráno pred svatbou, Idú svatky, Rejdovskje plačky a i. Takmer pravidelne sa folklórna skupina HôRA zúčastňuje festivalov vo Východnej, Kokave, Detve, Klenovci, Brdárke, Strážnici (1992), ale aj v Rumunsku, Maďarsku (Szentkirály), Roku na Gemeri, a v rámci Gemerských folklórných slávnosti v Rejdovej (od r. 1990) a od roku 2003 v rámci Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Podarili sa aj televízne strihy programov ako: Tá rejdovská tureň (1993), Cesty za folklórom (Prešov 1997), Rejdová (1997), Rejdovské motívy (1983).
Medzi najväčšie úspechy posledných rokov patrí ocenenie Folklórnej skupiny za najlepšiu interpretáciu svadobných piesní
na celoslovenskej súťaži v Liptovskom Mikuláši v roku 2006. Vedúcej folklórnej skupiny Hôra Márii Brdárskej - Janoške bola pri príležitosti 50. výročia folklórnej skupiny Hôra generálnym riaditeľom Národného osvetového centra v Bratislave udelená Medaila Daniela Gabriela Licharda za udržiavanie ľudových tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer.
Poslednou aktivitou Ing. Márie Brdárskej je nahrávka rejdovských piesní z roku 2011 na CD nosiči pod názvom „Či to šitko pravda“, ktorú do hudobnej podoby pod vedením ľudovej hudby Muzička spracoval Peter Obuch.
Všetky tieto, ale aj iné aktivity folklórneho súboru Hora v minulosti a neskôr dedinskej folklórnej skupiny Hôra sú prejavom bohatej zásoby ľudových zvykov, piesní a tancov, ktoré zanechali minulé generácie obce pre všetkých pokračovateľov a reprezentantov ľudových tradícii a lásky k folklóru.
V Rejdovej sa nenájde dom alebo rodina, z ktorej by člen alebo všetci jej členovia neúčinkovali na niektorom z vystúpení folklórneho súboru Hôra za posledných 60 rokov od jeho vzniku. Počet osôb, ktorí sa svojím väčším či menším dielom pričinili o reprezentáciu obce prostredníctvom folklóru predstavuje zoznam niekoľko stoviek ľudí od roku 1934 po súčasnosť
Od roku 2012 sa organizovania folklórnej skupiny HôRA ujíma Mgr. Slávka Krišťaková a veríme že sa jej bude dariť.
Rejdová 2013
Ing. Ondrej Kračún


































Z histórie folklórnej činnosti v Rejdovej.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-