Magnezitár z Jelšavy, skupina z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej a Hora z Rejdovej. „Dnes je už Gemerský folklórny festival v zrelom veku.“ Tak to uvádza aj bulletin GOS vydaný k dnešnému festivalu, kde sa ďalej píše, že „Z okresných folklórnych slávností úsilím zodpovedných, ale hlavne dobrovoľných pracovníkov, spolupracovníkov a folkloristov vyrástol na najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri.
Zmenila sa koncepcia, rozšírila sa programová skladba, a to aj navzdory všetkým problémom, ktoré ho sprevádzali.Aj v súčasnosti každoročne zápasí s finančnými i materiálnymi problémami, ale organizátori vynaložia všetko úsilie preto, aby potešili svojich priaznivcov zaujímavým a pestrým programom s množstvom sprievodných podujatí. A takto to bude aj tento rok.“
Vítajte teda v rázovitej Rejdovej a doprajte si po tieto dni to najlepšie a najkrajšie čo náš región má a čo patrí medzi najcennejšie klenoty nášho ľudu na hornom Gemeri. Srdečne privítajme medzi nami i našich hostí, ktorí nám prišli ukázať nielen svoje ľudové tradície ale dávajú nám plným priehrštím majstrovstvo vychádzajúce z tradícií svojho kraja. Vítajme veľkým potleskom nositeľov ukrajinskej kultúry a jej folklóru, ktorý nám prinášajú členovia ukrajinského súboru piesní a tancov Čeremoš z Ľvova. Vo svojom repertoári má prekrásne ukrajinské piesne a temperamentné tance. Súbor vystupoval na rôznych festivaloch a prehliadkach doma i za hranicami napr. v Macedónii, Grécku, Francúzsku, Poľsku, USA, Kanade. V roku 2010 navštívil aj Slovensko. Účinkoval v programe Cassovia folkfest v Košiciach. Celý kolektív vítame v Rejdovej na GFF a prajeme mu príjemný pobyt v tomto prekrásnom regióne.
Srdečného privítania sa iste dostane počas vystúpení aj ostatným súborom a folklórnym skupinám a jednotlivcom z iných regiónov Slovenska, ktoré sme spomínali v predchádzajúcich článkoch. Dva dni na GFF sú pripravené pre Vás, ktorí obľubujete folklór, zručnosť remeselníkov a radi sa stretnete so známymi podobnej krvnej skupiny na hornom Gemeri v našej rázovitej Rejdovej, o ktorej sa hovorilo, že tu je začiatok vody a koniec chleba.
Košický samosprávny kraj, Gemerské osvetové stredisko Rožňava, obec Rejdová
Vás srdečne pozývajú na
40. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
23. AUGUST piatok
PROGRAM NA PĽACU
16.00 SVADBA Z HORNÉHO GEMERA Evanjelický kostol a.v.
- priamy prenos Slovenského rozhlasu, Rádio Regina Košice účinkujú: Mária Brdárska-Janoška a folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Gočovan z Gočova, Dolina z Gemerskej Polomy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ľudová hudba Železiar z Košíc
réžia: Milan Rendoš, uvádzajú: Veronika Slaninková a Milan Rendoš
17.15 Z KRONIKY Evanjelická fara
- vernisáž výstavy fotografií z histórie festivalu
18.00 PRIVÍTANKA - slávnostné otvorenie 40. ročníka malá scéna na pľacu
Gemerského folklórneho festivalu REJDOVÁ 2013
18.10 KED SI JA ZASPIEVAM, PUSTÍM DOLINOU HLAS
- ľudová hudba Ondreja Hlaváča
18.30 PIESNE MOJO, PIESNE - ženská spevácka skupina Tmki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice
19.00 SALAŠNÍCI - bačovské trio z Banskej Bystrice 19.30 POZDRAV Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
♦ programy uvádza: Dana Lacková
20.00 A V REJDOVEJ PRI KOSTELE - scénický program folklórnej skupiny Hôra pri príležitosti 60. výročia založenia
- krst monografickej publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“ z dejín organizovaného folklóru v Rejdovej
♦ príprava a réžia: ján Lipták
21.00 AUTAKIE ZMO BULI vo dvore u Brehalu
- folklórna skupina Hôra v obrazoch
ĽUDOVÁ VESELICA na pľacu
24. AUGUST sobota
PROGRAM NA PĽACU
10.30 OTVORENIE REJDOVSKÝCH DVOROV
12.00 IDE KÁČOR... malá scéna na pľacu
- program detských folklórnych súborov, hudieb a sólistov účinkujú: Gemerčatá z Dobšinej, Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskeresô z Drnavy, Haviarik a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, sólisti speváci, tanečníci a inštrumentalisti z rožňavského okresu
♦ réžia: Mária Hlaváčová, uvádza: Alexandra Dujčáková
13.00 EJ, NA MOST ĎOUKY, NA MOST ... na pľacu
- tanečný obrázok s prehliadkou gemerských krojov
REJDOVSKÝ ŠINGEL - súťaž v ručnom strúhaní šindľov
UVIAŽEM SI HANTUŠOK - súťaž v tradičnom uväzovaní šatiek
13.45 DOLU TOU REJDOVOU - krojovaný sprievod obcou
PROGRAM V AMFITEÁTRI
14.30 VITAJTE V REJDOVEJ ZA HÁMROM na 40. Gemerskom folklórnom festivale
ŽRIEDLA NE VYSYCHAJÚ
účinkujú: folklórne skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, Dolina z Gemerskej Polomy, Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej
15.40 ĎAKOVANKA ZO SERCA
účinkujú: Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej, Martina Zagibovä z Pače, Lucia Urbančíkovä z Rožňavy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča
16.00 A NÔŽKY VIRGAJÚ
účinkujú: folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Gemer z Dobšinej, Stromíš z Vlachova, Dubina, Haviar a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy
♦ réžia: ján Lipták
17.00 V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA
- folklórna skupina Parchovianka z Parchovian
17.30 Z HÔR A DOLÍN - folklórny súbor Stavbár zo Žiliny
18.15 PIESNE A TANCE Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
19.00 Tombola
20.00 JANO AMBRÓZ Z TELGÁRTU a ľudová hudba Borievka s primášom Igorom Gašparom
♦ programy uvádza: Katarína Birková
ĽUDOVÁ VESELICA - do tanca hrá SAKO
SPRIEVODNÉ PODUJATIA:
Rejdovské dvory - pastiersky U Polovičku, bačovský - u Brehalu, gazdovský - U Lacka, včelársky, remeselnícky U Mihóka, banícky, hasičský, poľovnícky, muzikantský v Skalicu U Vilima,
Múzeum tradičnej ľudovej kultúry v Rejdovej + Z kuchyne starých materí + tradičné výrobky zo salaša + ukážky remesiel + výstavy + rejdovské drevenice + súťaže + Rejdovský šingel + Uviažem si hanúšok + krojované bábiky + tvorivé dielne pre deti +
jarmok ľudových remesiel + Čestný hosť festivalu - Malý gróf TAŠI z Tašíkova
a jeho rozprávkoví kamaráti
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
VSTUPNÉ sobota
amfiteáter dospelí: 4.- €
deti, študenti, dôchodcovia 2.- €
Prijímame kultúrne poukazy

































Kým zaznejú prvé slávnostné slová zo svadby, ktorá sa v rámci 40. ročníka Gemerského folklórneho festivalu (GFF) začína v Evanjelickom kostole v Rejdovej v piatok 23. augusta 2013 o 16-ej hodine, dovoľte mi pripomenúť niektoré dôležité okamihy, ktoré predchádzali tomuto najväčšiemu folklórnemu festivalu na hornom Gemeri. Podľa informácií z Gemerského osvetového strediska v Rožňave to boli najmä Dobšinské slávnosti piesní hudby a tanca, ktorých začiatky sa datujú od roku 1967. Tieto slávnosti boli v okrese Rožňava vlastne okresnými folklórnymi slávnosťami až do roku 1974, kedy sa pri príležitosti 20.výročia založenia folklórneho súboru Hora konali oslavy a vlastne aj prvý ročník folklórnych slávností v novovybudovanom prírodnom amfiteátri „za Hamrom“ v Rejdovej. Do tejto rázovitej gemerskej obce to bolo od Dobšinej iba na skok, našli sa tu lepšie podmienky, folklórny festival sa v nej udomácnil a nadobudol aj dnešný názov. Pripomeňme si, že na prvom ročníku GFF 1. septembra 1974, ktorý trval iba 5 hodín, vystúpili folklórne súbory
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a