Kým zaznejú prvé slávnostné slová zo svadby, ktorá sa v rámci 40. ročníka Gemerského folklórneho festivalu (GFF) začína v Evanjelickom kostole v Rejdovej v piatok 23. augusta 2013 o 16-ej hodine, dovoľte mi pripomenúť niektoré dôležité okamihy, ktoré predchádzali tomuto najväčšiemu folklórnemu festivalu na hornom Gemeri. Podľa informácií z Gemerského osvetového strediska v Rožňave to boli najmä Dobšinské slávnosti piesní hudby a tanca, ktorých začiatky sa datujú od roku 1967. Tieto slávnosti boli v okrese Rožňava vlastne okresnými folklórnymi slávnosťami až do roku 1974, kedy sa pri príležitosti 20.výročia založenia folklórneho súboru Hora konali oslavy a vlastne aj prvý ročník folklórnych slávností v novovybudovanom prírodnom amfiteátri „za Hamrom“ v Rejdovej. Do tejto rázovitej gemerskej obce to bolo od Dobšinej iba na skok, našli sa tu lepšie podmienky, folklórny festival sa v nej udomácnil a nadobudol aj dnešný názov. Pripomeňme si, že na prvom ročníku GFF 1. septembra 1974, ktorý trval iba 5 hodín, vystúpili folklórne súboryMagnezitár z Jelšavy, skupina z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej a Hora z Rejdovej. „Dnes je už Gemerský folklórny festival v zrelom veku.“ Tak to uvádza aj bulletin GOS vydaný k dnešnému festivalu, kde sa ďalej píše, že „Z okresných folklórnych slávností úsilím zodpovedných, ale hlavne dobrovoľných pracovníkov, spolupracovníkov a folkloristov vyrástol na najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri.
Zmenila sa koncepcia, rozšírila sa programová skladba, a to aj navzdory všetkým problémom, ktoré ho sprevádzali.Aj v súčasnosti každoročne zápasí s finančnými i materiálnymi problémami, ale organizátori vynaložia všetko úsilie preto, aby potešili svojich priaznivcov zaujímavým a pestrým programom s množstvom sprievodných podujatí. A takto to bude aj tento rok.“
Vítajte teda v rázovitej Rejdovej a doprajte si po tieto dni to najlepšie a najkrajšie čo náš región má a čo patrí medzi najcennejšie klenoty nášho ľudu na hornom Gemeri. Srdečne privítajme medzi nami i našich hostí, ktorí nám prišli ukázať nielen svoje ľudové tradície ale dávajú nám plným priehrštím majstrovstvo vychádzajúce z tradícií svojho kraja. Vítajme veľkým potleskom nositeľov ukrajinskej kultúry a jej folklóru, ktorý nám prinášajú členovia ukrajinského súboru piesní a tancov Čeremoš z Ľvova. Vo svojom repertoári má prekrásne ukrajinské piesne a temperamentné tance. Súbor vystupoval na rôznych festivaloch a prehliadkach doma i za hranicami napr. v Macedónii, Grécku, Francúzsku, Poľsku, USA, Kanade. V roku 2010 navštívil aj Slovensko. Účinkoval v programe Cassovia folkfest v Košiciach. Celý kolektív vítame v Rejdovej na GFF a prajeme mu príjemný pobyt v tomto prekrásnom regióne.
Srdečného privítania sa iste dostane počas vystúpení aj ostatným súborom a folklórnym skupinám a jednotlivcom z iných regiónov Slovenska, ktoré sme spomínali v predchádzajúcich článkoch. Dva dni na GFF sú pripravené pre Vás, ktorí obľubujete folklór, zručnosť remeselníkov a radi sa stretnete so známymi podobnej krvnej skupiny na hornom Gemeri v našej rázovitej Rejdovej, o ktorej sa hovorilo, že tu je začiatok vody a koniec chleba.
Košický samosprávny kraj, Gemerské osvetové stredisko Rožňava, obec Rejdová
Vás srdečne pozývajú na
40. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
23. AUGUST piatok
PROGRAM NA PĽACU
16.00 SVADBA Z HORNÉHO GEMERA Evanjelický kostol a.v.
- priamy prenos Slovenského rozhlasu, Rádio Regina Košice účinkujú: Mária Brdárska-Janoška a folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Gočovan z Gočova, Dolina z Gemerskej Polomy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ľudová hudba Železiar z Košíc
réžia: Milan Rendoš, uvádzajú: Veronika Slaninková a Milan Rendoš
17.15 Z KRONIKY Evanjelická fara
- vernisáž výstavy fotografií z histórie festivalu
18.00 PRIVÍTANKA - slávnostné otvorenie 40. ročníka malá scéna na pľacu
Gemerského folklórneho festivalu REJDOVÁ 2013
18.10 KED SI JA ZASPIEVAM, PUSTÍM DOLINOU HLAS
- ľudová hudba Ondreja Hlaváča
18.30 PIESNE MOJO, PIESNE - ženská spevácka skupina Tmki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice
19.00 SALAŠNÍCI - bačovské trio z Banskej Bystrice 19.30 POZDRAV Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
♦ programy uvádza: Dana Lacková
20.00 A V REJDOVEJ PRI KOSTELE - scénický program folklórnej skupiny Hôra pri príležitosti 60. výročia založenia
- krst monografickej publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“ z dejín organizovaného folklóru v Rejdovej
♦ príprava a réžia: ján Lipták
21.00 AUTAKIE ZMO BULI vo dvore u Brehalu
- folklórna skupina Hôra v obrazoch
ĽUDOVÁ VESELICA na pľacu
24. AUGUST sobota
PROGRAM NA PĽACU
10.30 OTVORENIE REJDOVSKÝCH DVOROV
12.00 IDE KÁČOR... malá scéna na pľacu
- program detských folklórnych súborov, hudieb a sólistov účinkujú: Gemerčatá z Dobšinej, Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskeresô z Drnavy, Haviarik a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, sólisti speváci, tanečníci a inštrumentalisti z rožňavského okresu
♦ réžia: Mária Hlaváčová, uvádza: Alexandra Dujčáková
13.00 EJ, NA MOST ĎOUKY, NA MOST ... na pľacu
- tanečný obrázok s prehliadkou gemerských krojov
REJDOVSKÝ ŠINGEL - súťaž v ručnom strúhaní šindľov
UVIAŽEM SI HANTUŠOK - súťaž v tradičnom uväzovaní šatiek
13.45 DOLU TOU REJDOVOU - krojovaný sprievod obcou
PROGRAM V AMFITEÁTRI
14.30 VITAJTE V REJDOVEJ ZA HÁMROM na 40. Gemerskom folklórnom festivale
ŽRIEDLA NE VYSYCHAJÚ
účinkujú: folklórne skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, Dolina z Gemerskej Polomy, Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej
15.40 ĎAKOVANKA ZO SERCA
účinkujú: Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej, Martina Zagibovä z Pače, Lucia Urbančíkovä z Rožňavy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča
16.00 A NÔŽKY VIRGAJÚ
účinkujú: folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Gemer z Dobšinej, Stromíš z Vlachova, Dubina, Haviar a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy
♦ réžia: ján Lipták
17.00 V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA
- folklórna skupina Parchovianka z Parchovian
17.30 Z HÔR A DOLÍN - folklórny súbor Stavbár zo Žiliny
18.15 PIESNE A TANCE Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
19.00 Tombola
20.00 JANO AMBRÓZ Z TELGÁRTU a ľudová hudba Borievka s primášom Igorom Gašparom
♦ programy uvádza: Katarína Birková
ĽUDOVÁ VESELICA - do tanca hrá SAKO
SPRIEVODNÉ PODUJATIA:
Rejdovské dvory - pastiersky U Polovičku, bačovský - u Brehalu, gazdovský - U Lacka, včelársky, remeselnícky U Mihóka, banícky, hasičský, poľovnícky, muzikantský v Skalicu U Vilima,
Múzeum tradičnej ľudovej kultúry v Rejdovej + Z kuchyne starých materí + tradičné výrobky zo salaša + ukážky remesiel + výstavy + rejdovské drevenice + súťaže + Rejdovský šingel + Uviažem si hanúšok + krojované bábiky + tvorivé dielne pre deti +
jarmok ľudových remesiel + Čestný hosť festivalu - Malý gróf TAŠI z Tašíkova
a jeho rozprávkoví kamaráti
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
VSTUPNÉ sobota
amfiteáter dospelí: 4.- €
deti, študenti, dôchodcovia 2.- €
Prijímame kultúrne poukazy
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).