Kým zaznejú prvé slávnostné slová zo svadby, ktorá sa v rámci 40. ročníka Gemerského folklórneho festivalu (GFF) začína v Evanjelickom kostole v Rejdovej v piatok 23. augusta 2013 o 16-ej hodine, dovoľte mi pripomenúť niektoré dôležité okamihy, ktoré predchádzali tomuto najväčšiemu folklórnemu festivalu na hornom Gemeri. Podľa informácií z Gemerského osvetového strediska v Rožňave to boli najmä Dobšinské slávnosti piesní hudby a tanca, ktorých začiatky sa datujú od roku 1967. Tieto slávnosti boli v okrese Rožňava vlastne okresnými folklórnymi slávnosťami až do roku 1974, kedy sa pri príležitosti 20.výročia založenia folklórneho súboru Hora konali oslavy a vlastne aj prvý ročník folklórnych slávností v novovybudovanom prírodnom amfiteátri „za Hamrom“ v Rejdovej. Do tejto rázovitej gemerskej obce to bolo od Dobšinej iba na skok, našli sa tu lepšie podmienky, folklórny festival sa v nej udomácnil a nadobudol aj dnešný názov. Pripomeňme si, že na prvom ročníku GFF 1. septembra 1974, ktorý trval iba 5 hodín, vystúpili folklórne súboryMagnezitár z Jelšavy, skupina z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej a Hora z Rejdovej. „Dnes je už Gemerský folklórny festival v zrelom veku.“ Tak to uvádza aj bulletin GOS vydaný k dnešnému festivalu, kde sa ďalej píše, že „Z okresných folklórnych slávností úsilím zodpovedných, ale hlavne dobrovoľných pracovníkov, spolupracovníkov a folkloristov vyrástol na najväčšie folklórne podujatie v hornom Gemeri.
Zmenila sa koncepcia, rozšírila sa programová skladba, a to aj navzdory všetkým problémom, ktoré ho sprevádzali.Aj v súčasnosti každoročne zápasí s finančnými i materiálnymi problémami, ale organizátori vynaložia všetko úsilie preto, aby potešili svojich priaznivcov zaujímavým a pestrým programom s množstvom sprievodných podujatí. A takto to bude aj tento rok.“
Vítajte teda v rázovitej Rejdovej a doprajte si po tieto dni to najlepšie a najkrajšie čo náš región má a čo patrí medzi najcennejšie klenoty nášho ľudu na hornom Gemeri. Srdečne privítajme medzi nami i našich hostí, ktorí nám prišli ukázať nielen svoje ľudové tradície ale dávajú nám plným priehrštím majstrovstvo vychádzajúce z tradícií svojho kraja. Vítajme veľkým potleskom nositeľov ukrajinskej kultúry a jej folklóru, ktorý nám prinášajú členovia ukrajinského súboru piesní a tancov Čeremoš z Ľvova. Vo svojom repertoári má prekrásne ukrajinské piesne a temperamentné tance. Súbor vystupoval na rôznych festivaloch a prehliadkach doma i za hranicami napr. v Macedónii, Grécku, Francúzsku, Poľsku, USA, Kanade. V roku 2010 navštívil aj Slovensko. Účinkoval v programe Cassovia folkfest v Košiciach. Celý kolektív vítame v Rejdovej na GFF a prajeme mu príjemný pobyt v tomto prekrásnom regióne.
Srdečného privítania sa iste dostane počas vystúpení aj ostatným súborom a folklórnym skupinám a jednotlivcom z iných regiónov Slovenska, ktoré sme spomínali v predchádzajúcich článkoch. Dva dni na GFF sú pripravené pre Vás, ktorí obľubujete folklór, zručnosť remeselníkov a radi sa stretnete so známymi podobnej krvnej skupiny na hornom Gemeri v našej rázovitej Rejdovej, o ktorej sa hovorilo, že tu je začiatok vody a koniec chleba.
Košický samosprávny kraj, Gemerské osvetové stredisko Rožňava, obec Rejdová
Vás srdečne pozývajú na
40. ročník Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2013
pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu
23. AUGUST piatok
PROGRAM NA PĽACU
16.00 SVADBA Z HORNÉHO GEMERA Evanjelický kostol a.v.
- priamy prenos Slovenského rozhlasu, Rádio Regina Košice účinkujú: Mária Brdárska-Janoška a folklórne skupiny Hôra z Rejdovej, Stromíš z Vlachova, Gočovan z Gočova, Dolina z Gemerskej Polomy, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, ľudová hudba Železiar z Košíc
réžia: Milan Rendoš, uvádzajú: Veronika Slaninková a Milan Rendoš
17.15 Z KRONIKY Evanjelická fara
- vernisáž výstavy fotografií z histórie festivalu
18.00 PRIVÍTANKA - slávnostné otvorenie 40. ročníka malá scéna na pľacu
Gemerského folklórneho festivalu REJDOVÁ 2013
18.10 KED SI JA ZASPIEVAM, PUSTÍM DOLINOU HLAS
- ľudová hudba Ondreja Hlaváča
18.30 PIESNE MOJO, PIESNE - ženská spevácka skupina Tmki s ľudovou hudbou Jána Maka z Banskej Bystrice
19.00 SALAŠNÍCI - bačovské trio z Banskej Bystrice 19.30 POZDRAV Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
♦ programy uvádza: Dana Lacková
20.00 A V REJDOVEJ PRI KOSTELE - scénický program folklórnej skupiny Hôra pri príležitosti 60. výročia založenia
- krst monografickej publikácie Ondreja Kračúna „Autak zmo vystupovali“ z dejín organizovaného folklóru v Rejdovej
♦ príprava a réžia: ján Lipták
21.00 AUTAKIE ZMO BULI vo dvore u Brehalu
- folklórna skupina Hôra v obrazoch
ĽUDOVÁ VESELICA na pľacu
24. AUGUST sobota
PROGRAM NA PĽACU
10.30 OTVORENIE REJDOVSKÝCH DVOROV
12.00 IDE KÁČOR... malá scéna na pľacu
- program detských folklórnych súborov, hudieb a sólistov účinkujú: Gemerčatá z Dobšinej, Bambuchy z Gemerskej Polomy, Kincskeresô z Drnavy, Haviarik a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy, sólisti speváci, tanečníci a inštrumentalisti z rožňavského okresu
♦ réžia: Mária Hlaváčová, uvádza: Alexandra Dujčáková
13.00 EJ, NA MOST ĎOUKY, NA MOST ... na pľacu
- tanečný obrázok s prehliadkou gemerských krojov
REJDOVSKÝ ŠINGEL - súťaž v ručnom strúhaní šindľov
UVIAŽEM SI HANTUŠOK - súťaž v tradičnom uväzovaní šatiek
13.45 DOLU TOU REJDOVOU - krojovaný sprievod obcou
PROGRAM V AMFITEÁTRI
14.30 VITAJTE V REJDOVEJ ZA HÁMROM na 40. Gemerskom folklórnom festivale
ŽRIEDLA NE VYSYCHAJÚ
účinkujú: folklórne skupiny Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Bučina z Pače, Dolina z Gemerskej Polomy, Hrabina z Nižnej Slanej, Gočovan z Gočova, Hôra z Rejdovej
15.40 ĎAKOVANKA ZO SERCA
účinkujú: Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej, Martina Zagibovä z Pače, Lucia Urbančíkovä z Rožňavy a ľudová hudba Ondreja Hlaváča
16.00 A NÔŽKY VIRGAJÚ
účinkujú: folklórne súbory Borostyán z Drnavy, Gemer z Dobšinej, Stromíš z Vlachova, Dubina, Haviar a ľudová hudba Lúčka z Rožňavy
♦ réžia: ján Lipták
17.00 V PARCHOVENOCH TAKA MOUDA
- folklórna skupina Parchovianka z Parchovian
17.30 Z HÔR A DOLÍN - folklórny súbor Stavbár zo Žiliny
18.15 PIESNE A TANCE Z UKRAJINY
- národný súbor piesní a tancov Cheremosh z Ľvova
19.00 Tombola
20.00 JANO AMBRÓZ Z TELGÁRTU a ľudová hudba Borievka s primášom Igorom Gašparom
♦ programy uvádza: Katarína Birková
ĽUDOVÁ VESELICA - do tanca hrá SAKO
SPRIEVODNÉ PODUJATIA:
Rejdovské dvory - pastiersky U Polovičku, bačovský - u Brehalu, gazdovský - U Lacka, včelársky, remeselnícky U Mihóka, banícky, hasičský, poľovnícky, muzikantský v Skalicu U Vilima,
Múzeum tradičnej ľudovej kultúry v Rejdovej + Z kuchyne starých materí + tradičné výrobky zo salaša + ukážky remesiel + výstavy + rejdovské drevenice + súťaže + Rejdovský šingel + Uviažem si hanúšok + krojované bábiky + tvorivé dielne pre deti +
jarmok ľudových remesiel + Čestný hosť festivalu - Malý gróf TAŠI z Tašíkova
a jeho rozprávkoví kamaráti
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ
VSTUPNÉ sobota
amfiteáter dospelí: 4.- €
deti, študenti, dôchodcovia 2.- €
Prijímame kultúrne poukazy
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.