Jánovi Kolesárovi, PhD., ktorý porozprával ako dlhých 10 rokov zbieral námety na svoju knihu, o jeho cestách do Rumunska - mesta Nadlak, kde sa odsťahovalo mnoho rodín z Rejdovej a o zháňaní starých fotografií, príbehov, archívnych materiálov, literatúry. Poďakoval všetkým, ktorí mu pomohli, ale najmä svojej rodine, za ich trpezlivosť, podporu a pochopenie pri jeho práci na tejto knihe. Publikáciu venoval našim rejdovským predkom, ktorí tu žili, pracovali a snívali svoj sen o lepšom živote, ale aj budúcim generáciám, aby si ctili a zachovávali pamiatku svojho rodu.
Autor potom všetkým prítomným predstavil krstných rodičov, a to ako krstnú mamu Mgr. Slávku Krišťákovú a ako krstného otca prof. h. c. prof. Ing. Ondreja Hronca, DrSc. Ako prvý sa ujal slova krstný otec prof. Hronec, ktorý bol už od začiatku nadšený z vydania tejto knihy. Spomenul, že medzi osobnosťami Rejdovej je aj Ján Konček, evanjelický farár pôsobiaci 55 rokov v Rejdovej, ktorý bol aj tajomníkom Matice slovenskej pre Gemerskú župu. Poprial autorovi mnoho zdaru a motiváciu na vytváranie ďalších takýchto úžasných publikácií.
Krstná mama Slávka Krišťáková vykonala samotný akt krstu a svoj krátky príhovor ukončila slovami: „Keďže už bolo všetko povedané, ostáva nám len jedno, a to Monografiu Obce Rejdová pokrstiť. A pokrstiť ju tak, ako sa v Rejdovej patrí, pramenitou rejdovskou vodou spod Stolice v sprievode krásnych tónov rejdovskej piesne.“ Odznela v podaní Ivanky Nemčokovej s členmi FSk Hôra a ĽH Ondreja Hlaváča:



„Pod Stolicou leží jedna dedyna
na tom svete chybaj jedna, jedyna.
Z verchov hučia zimňe vody dodola,
ej, predkove jej dali meno Rejdova.
V tej Rejdovej kolyska moja stala,
tam me moja mamička vychovala.
Kukučka mi zafčas rana kukala,
ej, ovečka mi zo zvončokom brinkala.“
Pri tomto dojímavom akte sa nejednému hosťovi zaleskla slza dojatia. Aj o to sme sa snažili.
Nakoniec prišli na rad gratulácie od pozvaných hostí samotnému autorovi knihy a krásne piesne v podaní členov FSk Hôra Rejdová. No a ku krstu patrí aj prekvapenie, ktorým bola veľká torta v podobe uvedenej monografie. Každému z prítomných sa z nej ušiel aspoň malý kúsok. Poďakovanie patrí Marienke Huňákovej, ktorá túto nádheru pripravila.
Pri tejto príležitosti bola otvorená aj výstava obrazov a fotografií z Rejdovej, ktoré boli vytvorené minulý rok na medzinárodnom plenéri maliarov a fotografov.
Ivana Kolářová, Rejdová

































Rejdová – 22.3.2014 - „Hovorí sa, že keď sa narodí dieťa, na oblohe zažiari nová hviezda. No a čo ak sa zrodí nová kniha? Verím, že aj knihy majú svoje nebo, a aj v ňom dnes zažiarila nová hviezda, pre nás veľkého významu.“ 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a