Nasledovali prejavy, v ktorých primátor mesta Michal Domik (v maďarčine ho predniesol poslanec mestského zastupiteľstva Zoltán Beke), zástupca vojenského pridelenca RF plk. Alexej Klimov, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (OV SZPB) Juraj Bernár i zástupca veliteľa Práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave mjr. Ondrej Iliško pripomenuli hrdinstvo vojakov, ich obetavosť i nezlomnú silu pri oslobodzovaní nielen Rožňavy, ale i celého Slovenska.
Následne Milan Malček zhrnul udalosti spred 75 rokov a odovzdal ocenenia OV SZPB plk. A. Klimovovi a zaslúžilým členov SZPB v Rožňave.
Slávnostné podujatie uzavrelo položenie vencov k pamätnej tabuli na budove historickej radnice.
Predstaviteľ Ruskej federácie zavítal do Rožňavy na oslavy oslobodenia po troch desiatkach rokov. „Chcem sa poďakovať za pozvanie,“ začal zástupca vojenského pridelenca Ruskej federácie plk. Alexej Klimov. „Pripomenuli sme si deň oslobodenia Rožňavy od nacistov. Potešilo ma, že na podujatí bolo veľa ľudí a zastúpená bola aj mladá generácia. Príhovory primátora, zástupcu veliteľa práporu v Rožňave i ďalších rečníkov hovorili pravdu. Hovorili o historických faktoch, ktoré tu boli. Je dôležité, aby sme všetci, Rusi, Slováci i ostatní hovorili čo bolo, aká je pravda a nerobili inú históriu pre našu mladú generáciu. Tá musí poznať, ako to bolo."
 |
 |
 |
 |
|||
 |
 |
 |
 |
Primátor mesta Rožňava vníma predovšetkým hrdinstvo a obetavosť ľudí, ktorí pred 75 rokmi neváhali a rozhodli sa ísť bojovať za slobodu. „Určite to nebolo ľahké rozhodovanie. Odísť od rodiny, blízkych s vedomím, že sa možno už nevrátim,“ uviedol Michal Domik. „Možno by si v súčasnosti mala hlavne mládež uvedomiť a venovať viac pozornosti tomu, koľko odvahy museli mať vtedy ľudia, keď sa rozhodli všetkého vzdať a ísť, nie však pracovať do zahraničia, ale niekam, odkiaľ sa nemuseli vrátiť.“
(Zdroj: roznava.sk)
Foto: Mesto Rožňava
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a