"Vždy som túžila mať iné divadlo, vnášať do divadla moderné prvky, moderné trendy, Chcela som dynamické divadlo. Častokrát som o tom rozprávala so svojimi študentami, pretože som učila na Konzervatóriu v Košiciach. Tak ako sme sa rozprávali, tak jedného krásneho dňa nám napadlo, že predsa by sme to mali urobiť. Keď sme účinkovali v Rožňave, zistili sme, že tam je vynikajúci divák, že tam by to bolo možno aj reálne. Nádherné mestečko. A ja som si povedala, prečo nie? Mne sa páči, ja tam chcem bývať, tam chcem žiť. V Rožňave dovtedy nepôsobilo divadlo. Možno sme mali veľkú odvahu. Boli sme aj naivní, to je pravda. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Rožňave, keď sme im to ponúkli, že by sme mohli založiť takéto divadlo boli nadšení a jednoducho sa tak stalo.
Moje meno je Tatiana Masníková, som riaditeľkou a režisérkou Divadla Actores v Rožňave už dlhé roky – 25. Hneď prvé predstavenie bolo také, že sme sa dostávali na festivaly. Hneď sme išli do Kanady, do Liverpoolu. Tam sme sa dostávali veľmi, veľmi vysoko a už sme očakávali len pád. A ten pád, ako som si uvedomila, je v tom, že my, bohužiaľ, pracujeme iba jedným smerom, iba na tej alternatíve.
Čiže bolo obdobie, keď sme strácali časť divákov a pochopila som, že ja som v podstate tu pre všetkých. Ja slúžim pre všetkých občanov. No a konečne sme začali tvoriť aj iné predstavenia: komédie, rozprávky pre deti, dokonca muzikál. Neviem ako mi to napadlo. Postupne, a to sme boli prekvapení, sa sála zapĺňala a zapĺňala. Dnes máme 360 miestnu sálu a máme 360 divákov. Jednoducho bola to naivita, odvaha, ale vydržali sme."
K tomuto oceneniu, ktorého sa dostalo v Košiciach Divadlu Actores v Rožňave ako jedinému zástupcovi z horného Gemera, všetkým jeho členom srdečne úprimne gratuluje aj stránka Maj Gemer, ktorá ako prvá informovala o úspešnom účinkovaní divadla ešte v roku 2003, kedy sa zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile.
Okrem Divadla Actores Cena Košického samosprávneho kraja na tento rok patrí tiež dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi, či osobnosti Novembra 1989 z Košického kraja Františkovi Javorskému in memoriam. Nositeľmi ceny, ktoré udeľuje krajské zastupiteľstvo, sa stali aj zakladateľka speváckeho zboru Chorus Comenianus Alena Csajková a dirigentka speváckeho zboru Pro Musica a zakladateľka speváckeho zboru Magnólia Viera Džoganová.
Toto verejné ocenenie udeľuje Zastupiteľstvo KSK raz ročne za osobitný prínos pre rozvoj kraja, činy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva, a vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach.
MG od
(Zdroj: KSK)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a