"Vždy som túžila mať iné divadlo, vnášať do divadla moderné prvky, moderné trendy, Chcela som dynamické divadlo. Častokrát som o tom rozprávala so svojimi študentami, pretože som učila na Konzervatóriu v Košiciach. Tak ako sme sa rozprávali, tak jedného krásneho dňa nám napadlo, že predsa by sme to mali urobiť. Keď sme účinkovali v Rožňave, zistili sme, že tam je vynikajúci divák, že tam by to bolo možno aj reálne. Nádherné mestečko. A ja som si povedala, prečo nie? Mne sa páči, ja tam chcem bývať, tam chcem žiť. V Rožňave dovtedy nepôsobilo divadlo. Možno sme mali veľkú odvahu. Boli sme aj naivní, to je pravda. Poslanci Mestského zastupiteľstva v Rožňave, keď sme im to ponúkli, že by sme mohli založiť takéto divadlo boli nadšení a jednoducho sa tak stalo.
Moje meno je Tatiana Masníková, som riaditeľkou a režisérkou Divadla Actores v Rožňave už dlhé roky – 25. Hneď prvé predstavenie bolo také, že sme sa dostávali na festivaly. Hneď sme išli do Kanady, do Liverpoolu. Tam sme sa dostávali veľmi, veľmi vysoko a už sme očakávali len pád. A ten pád, ako som si uvedomila, je v tom, že my, bohužiaľ, pracujeme iba jedným smerom, iba na tej alternatíve.
Čiže bolo obdobie, keď sme strácali časť divákov a pochopila som, že ja som v podstate tu pre všetkých. Ja slúžim pre všetkých občanov. No a konečne sme začali tvoriť aj iné predstavenia: komédie, rozprávky pre deti, dokonca muzikál. Neviem ako mi to napadlo. Postupne, a to sme boli prekvapení, sa sála zapĺňala a zapĺňala. Dnes máme 360 miestnu sálu a máme 360 divákov. Jednoducho bola to naivita, odvaha, ale vydržali sme."
K tomuto oceneniu, ktorého sa dostalo v Košiciach Divadlu Actores v Rožňave ako jedinému zástupcovi z horného Gemera, všetkým jeho členom srdečne úprimne gratuluje aj stránka Maj Gemer, ktorá ako prvá informovala o úspešnom účinkovaní divadla ešte v roku 2003, kedy sa zúčastnili medzinárodného divadelného festivalu v ďalekom juhoamerickom štáte Chile.
Okrem Divadla Actores Cena Košického samosprávneho kraja na tento rok patrí tiež dirigentovi Ondrejovi Lenárdovi, či osobnosti Novembra 1989 z Košického kraja Františkovi Javorskému in memoriam. Nositeľmi ceny, ktoré udeľuje krajské zastupiteľstvo, sa stali aj zakladateľka speváckeho zboru Chorus Comenianus Alena Csajková a dirigentka speváckeho zboru Pro Musica a zakladateľka speváckeho zboru Magnólia Viera Džoganová.
Toto verejné ocenenie udeľuje Zastupiteľstvo KSK raz ročne za osobitný prínos pre rozvoj kraja, činy statočnosti, ľudskosti a hrdinstva, a vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v rôznych oblastiach.
MG od
(Zdroj: KSK)
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.