Neskôr bolo mesto vyzvané, aby zriadilo vo svojej pôsobnosti mestskú políciu, nakoľko četníctvo už nevykonávalo služby verejnej istoty. V tom období mesto nemalo zastupiteľstvo, ale bol vymenovaný správny výbor mesta, ktorý v danej veci začal ihneď pojednávať. Minister Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska listom zo dňa 10. marca 1920 vyrozumel župana Gemersko-malohontskej župy. V ňom žiadosti mesta Rožňava nevyhovel, aby služby bezpečnosti namiesto mestských strážnikov vykonávalo četníctvo, pretože to na tieto služby nestačilo. Mesto Rožňava muselo z rozpočtu vyčleniť prostriedky pre zabezpečenie služby mestskej polície. Minister ponúkol pri zriaďovaní tejto služby dvoch četníkov strážmajstrovi. Zloženie stráže bolo potrebné vybrať na základe výberového konania v súlade so súbehom, a to len osoby úplne spoľahlivé. 
V máji roku 1920 policajný kapitán Rožňavy predložil svoj návrh mestskej rade o zriadení mestskej polície. Mestská polícia by mala byť zabezpečená v denných i nočných službách. K trom policajtom, ktoré už mesto malo, by prijali ďalších sedem mužov. Mali byť v zložení: 1 čatár, 2 inšpektori a 7 policajti, ktorí mali byť prijatí na dobu určitú, na jeden rok. Ďalej navrhol ročnú mzdu policajta vo výške 2.100 Kčs, okrem ostatných príspevkov poskytnutých štátom. Zároveň sa mzda mala odvíjať aj od rodinného stavu, či počtu detí policajta. Na zasadnutí správneho výboru 14. júna 1920 sa vedenie uznieslo, že sa obráti na ministerstvo, aby dospeli k vzájomnej dohode pri zriaďovaní mestskej polície, nakoľko mesto nemalo financie na jej zabezpečenie. Vedenie mesta vyslalo na pracovné stretnutie Dr. Jozefa Póscha a Endre Járossiho. V mene správneho výboru mesta žiadali ministra, aby vyhovel žiadosti mesta službu verejnej istoty vykonávať v zmysle zmluvy uzavretej s bývalou vládou četníkmi, alebo aby v zmysle zákona z 18. marca 1919, č. 165 bola v meste zriadená štátna polícia, ktorá by ľahšie dosiahla očakávaného výsledku.
Mesto nebolo schopné platiť mestských policajtov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Správny výbor mesta zastával názor, že stanovené ciele by sa mohli dosiahnuť len tak, ak by služby verejnej istoty vykonávali spoľahlivé osoby. Aby sa zachovala disciplína, verejný poriadok a v každej vrstve obyvateľstva mala polícia vážnosť, dalo sa podľa neho docieliť len zabezpečením štátnej polície a prostredníctvom četníkov.
V auguste roku 1921 štátna polícia prevzala službu v meste. Do Rožňavy bolo dosadené oddelenie štátnej stráže bezpečnosti v počte: 1 podúradník a 16 mužov po skončení výcviku. Dovtedajší veliteľ oddelenia Jozef Šebela bol zatiaľ podriadený pri vykonávaní mestskej bezpečnostnej služby mestskému policajnému kapitánovi. Úrad policajného kapitána pôsobil v Rožňave do roku 1923, kedy vyhláškou Ministerstva vnútra zo dňa 15/IX 1923 bolo zriadené pre obvod mesta Rožňavy policajné komisárstvo.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond:Magistrát mesta Rožňava 1323 - 1922
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.