Neskôr bolo mesto vyzvané, aby zriadilo vo svojej pôsobnosti mestskú políciu, nakoľko četníctvo už nevykonávalo služby verejnej istoty. V tom období mesto nemalo zastupiteľstvo, ale bol vymenovaný správny výbor mesta, ktorý v danej veci začal ihneď pojednávať. Minister Československej republiky s plnou mocou pre správu Slovenska listom zo dňa 10. marca 1920 vyrozumel župana Gemersko-malohontskej župy. V ňom žiadosti mesta Rožňava nevyhovel, aby služby bezpečnosti namiesto mestských strážnikov vykonávalo četníctvo, pretože to na tieto služby nestačilo. Mesto Rožňava muselo z rozpočtu vyčleniť prostriedky pre zabezpečenie služby mestskej polície. Minister ponúkol pri zriaďovaní tejto služby dvoch četníkov strážmajstrovi. Zloženie stráže bolo potrebné vybrať na základe výberového konania v súlade so súbehom, a to len osoby úplne spoľahlivé.
V máji roku 1920 policajný kapitán Rožňavy predložil svoj návrh mestskej rade o zriadení mestskej polície. Mestská polícia by mala byť zabezpečená v denných i nočných službách. K trom policajtom, ktoré už mesto malo, by prijali ďalších sedem mužov. Mali byť v zložení: 1 čatár, 2 inšpektori a 7 policajti, ktorí mali byť prijatí na dobu určitú, na jeden rok. Ďalej navrhol ročnú mzdu policajta vo výške 2.100 Kčs, okrem ostatných príspevkov poskytnutých štátom. Zároveň sa mzda mala odvíjať aj od rodinného stavu, či počtu detí policajta. Na zasadnutí správneho výboru 14. júna 1920 sa vedenie uznieslo, že sa obráti na ministerstvo, aby dospeli k vzájomnej dohode pri zriaďovaní mestskej polície, nakoľko mesto nemalo financie na jej zabezpečenie. Vedenie mesta vyslalo na pracovné stretnutie Dr. Jozefa Póscha a Endre Járossiho. V mene správneho výboru mesta žiadali ministra, aby vyhovel žiadosti mesta službu verejnej istoty vykonávať v zmysle zmluvy uzavretej s bývalou vládou četníkmi, alebo aby v zmysle zákona z 18. marca 1919, č. 165 bola v meste zriadená štátna polícia, ktorá by ľahšie dosiahla očakávaného výsledku.
Mesto nebolo schopné platiť mestských policajtov z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Správny výbor mesta zastával názor, že stanovené ciele by sa mohli dosiahnuť len tak, ak by služby verejnej istoty vykonávali spoľahlivé osoby. Aby sa zachovala disciplína, verejný poriadok a v každej vrstve obyvateľstva mala polícia vážnosť, dalo sa podľa neho docieliť len zabezpečením štátnej polície a prostredníctvom četníkov.
V auguste roku 1921 štátna polícia prevzala službu v meste. Do Rožňavy bolo dosadené oddelenie štátnej stráže bezpečnosti v počte: 1 podúradník a 16 mužov po skončení výcviku. Dovtedajší veliteľ oddelenia Jozef Šebela bol zatiaľ podriadený pri vykonávaní mestskej bezpečnostnej služby mestskému policajnému kapitánovi. Úrad policajného kapitána pôsobil v Rožňave do roku 1923, kedy vyhláškou Ministerstva vnútra zo dňa 15/IX 1923 bolo zriadené pre obvod mesta Rožňavy policajné komisárstvo.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, fond:Magistrát mesta Rožňava 1323 - 1922
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-