Išlo o výstavbu železničnej trate v dĺžke 39 km a mala prebiehať cez obce Dvorníky, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Lipovník, Jovice. Výstavba trate mala viacero významov, ako z hľadiska nerastného bohatstva, priemyslu, lesného hospodárstva i poľnohospodárstva.
V Zádieli sa nachádzal lomový kameň a vápenec, v Drnave, ako aj Krásnohorskom Podhradí železná ruda, v Dobšinej antimón a azbest. Spriemyselnením východného Slovenska bolo treba umožniť lacnú prepravu nerastných surovín. Lesné hospodárstvo z dôvodu neprístupnosti bolo nedostatočne využité, a preto spracovanie dreva v tomto kraji bolo nerentabilné. Z hľadiska poľnohospodárskeho významu bol v kraji rozšírený chov dobytka, pestovanie ovocia a zeleniny, ktoré sa dovtedy prevážali väčšinou vozmi, alebo autami. V nemalej miere železnica umožňovala aj cestovanie za prácou, či detí do škôl. Svoj význam mala aj z hľadiska cestovného ruchu.
Návštevy hradu Krásna Hôrka, mauzólea, jaskyne v Domici by sa sprístupnením železničnej trate mnohonásobne zvýšili.
Vypracovali sa projekty, začali sa detailné vytyčovacie práce a stavbu tunela žiadali zahájiť v roku 1948. Každý občan musel bezplatne zniesť na svojom majetku prevedené technické práce. V prípade vzniku škôd väčšieho rozsahu pri prevedení týchto prác boli občania odškodnení.
Národohospodárska župa stredoslovenská na zhromaždení 28. júla 1948 v Rožňave za prítomnosti predstaviteľov dotknutých miest jednomyseľne prijali Rezolúciu týkajúcu sa výstavby železnice.
Výstavba železnice nebola pojatá do päťročného plánu z dôvodu obmedzenia finančných aj materiálnych prostriedkov. Počas tejto výstavby problémom bol veľký nedostatok pracovných síl. Práce na stavbe trate boli úkolové a mzdy boli vyplácané podľa katalógu. Na výstavbe železnice sa podieľali stavební robotníci, brigádnici, pyrotechnici, ale aj administratívni zamestnanci, či noční strážnici. Súčasťou tejto výstavby bola aj stavba železničnej stanice, ktorá bola pomenovaná „Rožňava“.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava (archívne fondy: Mestský národný výbor
v Rožňave, Okresný národný výbor v Rožňave I.)
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a