Politické pomery v oslobodenej Rožňave boli zložité. Dňa 2. februára 1945 prišli do Rožňavy dvaja členovia Slovenskej národnej rady, Dr. Klincko a jeho spolupracovník. Ešte toho dňa zostavili prvý národný výbor pozostávajúci z 12 členov. Na tejto zakladajúcej schôdzke boli prítomní členovia komunistickej strany, sociálnodemokratickej strany a príslušníci maďarských demokratických strán. Počas svojej činnosti výbor úzko spolupracoval so sovietskymi vojenskými orgánmi. O štyri dni neskôr sa konalo prvé zasadnutie mestského výboru. Predseda Ladislav Ambrus predniesol, že nový mestský výbor bol vytvorený na okresnom úrade za prítomnosti okresného náčelníka. Mestský lesný inžinier podal správu o stave ciest, mostov a vo všeobecnosti o stave mesta. Súčasne nariadil, aby stavitelia boli vyzvaní k podaniu plánu k rekonštrukcii mesta a zároveň aby boli odstránené uhynuté kone, odpadky a sutiny. K tomu požiadal o pomoc Rimamuránsko-šalgótarjánske
bane, aby dodali mestu k uvedeným prácam robotníkov. Nariadil vyhľadávanie padlých v lesoch, ich identifikáciu a dôstojné pochovanie. Vzhľadom k tomu, že mesto nebolo zásobované okrem múky žiadnymi potravinami, výbor vyzval vykonať súrny súpis hospodárskych zvierat. Ľudovít Vilusz, obchodník, predniesol, že spolu s Alexandrom Róthom ml. a Eugenom Kornhauserom, členom mestského výboru, vytvorili družstvo, ktorého úlohou bolo dopraviť potraviny pre mesto. Mestský výbor v záujme zásobovania obyvateľstva chlebom si zobralo pod kontrolu všetky mlyny, ktoré sa nachádzali v meste a blízkom okolí. Július Grünner, mestský účtovný radca podal správu o škode spôsobenej mestu. Bývalí vedúci úradníci mesta odniesli so sebou 30.000 P. v hotovosti a vkladnú knižku so sumou 40.000 P. Poodnášali všetky kone s vozmi, krmivá, seno i slamu. Na ďalších zasadnutiach mestský výbor riešil rôzne záležitosti, ako napr.: vzal na vedomie hlásenie Židovskej náboženskej obce v Rožňave o navrátení svojich členov do mesta, prideľoval drevo rumunským vojakom a aj sovietskemu veliteľstvu, riešil ťažkosti spojené s poskytovaním vody, ako aj elektriny. Ďalej predseda nariadil, aby pomenovanie ulíc i všetky nápisy firiem boli uvádzané dvojjazyčne, teda v slovenskom, aj maďarskom jazyku tak, ako to bolo pred novembrom 1938.
Okresný národný výbor z Dobšinej sa presťahoval do Rožňavy na príkaz Zboru povereníctva Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné dňa 5. marca 1945. Do prvej polovice marca 1945 nebolo v Rožňave československej správy. Výkonná moc okresného národného výboru s ešte vtedajším okresným náčelníkom sa dovtedy vzťahovala len na slovenské obce rožňavského okresu. Mestský výbor vykonával svoju činnosť pod dozorom sovietskeho veliteľstva mesta až do apríla 1945.
Dňa 1. apríla 1945 bola podpísaná zápisnica o odovzdaní oslobodeného mesta Rožňava a okresu miestnym orgánom. Miestne orgány vzali pod svoju ochranu mesto, závody, ustanovizne, vojenské priestory i múzeá. Túto zápisnicu podpísali vojenský veliteľ mesta a okresu Rožňava kapitán Gavrilov, pomocník vojenského veliteľstva v Rožňave kapitán Danin, starosta mesta p. Ambrus, vedúci polície mesta Rožňava p. Molnár a československý vojenský veliteľ mesta Rožňava p. Kováč. Na Slovensku boli zriadené
pre obce miestne národné výbory a pre okresy okresné národné výbory. V obciach vtedy ešte maďarského územia boli až do volieb vytvorené poradné zbory, resp. správne komisie. V Rožňave prebrala správu mesta správna komisia na čele s vládnym splnomocnencom Štefanom Havlíkom. Následne 9. apríla 1945 sa konalo prvé zasadnutie Správnej komisie mesta Rožňava. So súhlasom okresného národného výboru a z nariadenia Slovenskej národnej rady mestský úrad prebral p. Havlík.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, knižný fond Dejiny Rožňavy 2, kol. autorov, Východoslovenské vydavateľstvo n. p., rok 1978, fond Mestský národný výbor v Rožňave 1945 – 1990.
PhDr. Mária Tureková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-