Od roku 1903 sa zmenil majiteľ kúpeľov, keď tieto prešli do majetku rožňavskej spoločnosti. Vedením kúpeľov bol poverený Sándor Hajcsi, hlavným kúpeľným lekárom sa stal Lajos Auerbach a dlhodobým riaditeľom kúpeľov László Feymenn. Od roku 1904 až do roku 1918, keď kúpele vlastnila akciová spoločnosť Rožňavská sporiteľňa a záložňa (Rozsnyói Takarékpénztár és Zálogház Rt.), bolo pre činnosť kúpeľov skutočnou dobou rozkvetu. Zaslúžil sa o to najmä predseda spoločnosti Dezső Pósch, riaditeľ Ferenc Kozma, od roku 1905 hostinskí Ferenc Csillag a Antal Csillag či od roku 1908 Hajdú Mihályné. Kúpeľnými lekármi boli: do roku 1910 mestský lekár Dr. Hugó Heincz, Dr. Hajcsi a Dr. Pósch. V roku 1910 mal kúpele v nájme hostinský Jozef Steinberger. Rožňavské kúpele, v majetku rožňavskej sporiteľne, v roku 1911 ponúkli na predaj krajinnej robotníckej nemocenskej a úrazovej pokladnici (Országos Munkásbeteg segélyző és Balesetbiztosító Pénztár), aby tak bol zabezpečený ich ďalší rozvoj. Pre nezáujem sa však predaj neuskutočnil. V nastávajúcich vojnových časoch bol lekárom kúpeľov iba hlavný župný lekár Dr. Dezső Pósch, ktorý zároveň spravoval aj lekáreň.

Chronologický prehľad vybraných udalostí zo starších dejín kúpeľov

(zdroj: Kerényi Éva: Fürdőélet Gömörben a „hosszú“ 19. században, Doktori disszertáció, Eötvös Loránd Tudományegyetem, Budapest, 2016)

1769 – Antal Keszler uverejňuje údaje o prameňoch minerálnych vôd v Rožňave
1793 – István Pillmann, ako prvý, analyzoval minerálne vody biskupského prameňa
1813 – prameň minerálnych vôd preskúmal György Marikovszky
1840 – prvá písomná zmienka o biskupských prameňoch
1850 – niektoré historické pramene uvádzajú ako rok založenia kúpeľov
1852 – chemickú analýzu minerálnych vôd uskutočnil Antal Kiss
1873 – areál kúpeľov tvorilo päť objektov: krčma, stajňa, kúpeľná budova, tanečná sála a kolkáreň
1880 – veľkopodnikateľ Albert Markó odkúpil tzv. Szegheő kúpele nad biskupskými kúpeľmi
1883 – detailné analýzy minerálnej vody realizoval Sándor Kalecsinszky
1885 – vzorky minerálnej vody z kúpeľného prameňa vystavovali na krajinnej výstave v Budapešti
1888 – medzi mestom a kúpeľmi začal prvýkrát premávať omnibus
1888 – rožňavský biskup György Schopper uznal potrebu postaviť nový kúpeľný dom
1888 – vydaný kúpeľný poriadok
1890 – kúpele z majetku biskupstva odkúpili Jozef a Albert Markó, Gyula a Kálman Flütsch
1892 – bola daná do prevádzky nová hlavná budova kúpeľov
1895 – lekár budapeštianskeho laboratória Gábor Mátray analyzoval minerálne vody
1895 – v areáli kúpeľov namontovali parný stroj
1896 – kúpele boli ministerstvom vnútra úradne uznané ako liečivé
1898 – postavená nová kolkáreň
1898 – zmena majiteľa kúpeľov – novým sa stal Ede Altstock
1900 – vedúcim pohostinstva v kúpeľoch sa stal rožňavský hostinský Žigmund Schuszter
1904 – Rožňavská sporiteľňa a záložňa uplatnila záložné právo a stala sa majiteľkou kúpeľov
1913 – tenisový kurt bol daný do užívania
1918 – kúpele vo vlastníctve Rožňavskej sporiteľne a záložne, a. s. priamo odkúpila budapeštianska obchodná nemocnica Jozefa Ferencza a úrad maďarskej kráľovskej štátnej robotníckej poisťovne.

V období po prvej svetovej vojne a neskôr, po vzniku nového štátneho usporiadania, rožňavské kúpele sa už nespomínajú ako súčasť vtedajšej siete kúpeľných zariadení na Slovensku. Bývalá hlavná kúpeľná budova neskôr slúžila ako hotel miestneho cestovného ruchu, a to so striedavým úspechom závislým na tej-ktorej dobe. Ostatné objekty, okrem doteraz zachovanej a opravenej budovy bývalých parných kúpeľov, ako aj vonkajšie úpravy, postupne zmizli v nenávratne.

Viac-menej charakteristickým objektom kúpeľov bol hotel, ktorý sa po určitých stavebných úpravách zachoval až dodnes (obr. 17 – 19).

Hotel v kúpeľoch v rokoch 1900, 1967 a 2021

Druhou zachovanou budovou je objekt bývalých parných kúpeľov

V súčasnosti, až na malú výnimku, sú všetky existujúce objekty bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve so zmenenou funkciou (obr. 24).

Na základe uvedených podkladov spracovali Mikuláš Rozložník a Ondrej Rozložník v júli 2021.

KONIEC!