V zmysle ministerského nariadenia zo dňa 14. januára 1921 zaslal župan Gemersko-malohontskej župy prípis všetkým mešťanostom a hlavným slúžnym, týkajúci sa jednoročnej vyučovacej doby slovenských jazykových kurzov. Tie sa delili na 2x 6 mesiacov a na konci prvej časti kurzu sa mali vykonať skúšky. Skúšobnú komisiu tvorili župan, prednosta patričného slúžnovského úradu ako delegovaný úradník miestnej politickej správy a učiteľ, 
alebo učitelia okresného kurzu. Prednášateľov a poslucháčov kurzu určil župan. Za mesto Rožňava uvedený kurz bolo povinných navštevovať 20 poslucháčov. Boli to mešťanosta, senátor, hlavný notár, lekár, zverolekár, lesný merník, pravotár, policajný kapitán, policajný podkapitán, pokladník, oficiál, kancelistky (nižší kancelársky úradník), diurnistky (pisárky za denný plat), hospodár, exekútor, policajný strážmajster.
Následkom pripravovanej zmeny miest so zriadeným magistrátom na veľké obce, boli niektorí mestskí úradníci prevzatí do štátnych služieb. Župan Gemersko-malohontskej župy listom zo dňa 24. októbra 1922 žiadal mešťanostu Dr. Jozefa Póscha, aby si s cieľom prevzatia jeho osoby do štátnych služieb podal prostredníctvom župného úradu žiadosť.
Posledný novembrový deň v roku 1922 sa uskutočnili voľby starostu a obecnej rady. S ich výsledkami boli niektorí členovia obecného zastupiteľstva, zastupujúci národno-sociálnu stranu nespokojní, a tak zaslali protestný list Župnému úradu v Liptovskom Mikuláši. Po prešetrení okolností Župný úrad v marci 1923 protest odmietol a napadnutú voľbu potvrdil.
Koncom decembra mešťanosta Dr. Jozef Pósch nechal vybubnovať a vo viacerých exemplároch vyvesiť nasledovnú vyhlášku:
„Z nariadenia pána ministra plnou mocou pre Slovensko, pod číslom 26440/1922 vydatého, – dáva sa na známosť, že vo veciach štátnej administrácie, úrad mešťanostský, policaj kapitánsky a mestskej magistrátskej rady 31-ho decembra 1922 roku – prejde na slúžnovský úrad v mieste.“
Táto vyhláška bola zaslaná aj do miestneho týždenníka Sajó vidék.
Okresný náčelník v Rožňave vyhlásil v zmysle nariadenia ministra pre Slovensko ukončenie pôsobnosti mešťanostu a magistrátu vo vnútorných záležitostiach obce a jej prechod dňom 22. apríla 1923 na nového starostu a novú mestskú radu. Pred začiatkom úradovania boli povinní zložiť sľub vernosti Republike Československej do rúk okresného náčelníka.
Agendu starostu 23. apríla 1923 prevzal novozvolený starosta Arnošt Róth od bývalého starostu Jozefa Póscha a v ten deň aj začal úradovať.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Archívny fond: Magistrát mesta Rožňava
Eva Jergová
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a