V zmysle ministerského nariadenia zo dňa 14. januára 1921 zaslal župan Gemersko-malohontskej župy prípis všetkým mešťanostom a hlavným slúžnym, týkajúci sa jednoročnej vyučovacej doby slovenských jazykových kurzov. Tie sa delili na 2x 6 mesiacov a na konci prvej časti kurzu sa mali vykonať skúšky. Skúšobnú komisiu tvorili župan, prednosta patričného slúžnovského úradu ako delegovaný úradník miestnej politickej správy a učiteľ, 
alebo učitelia okresného kurzu. Prednášateľov a poslucháčov kurzu určil župan. Za mesto Rožňava uvedený kurz bolo povinných navštevovať 20 poslucháčov. Boli to mešťanosta, senátor, hlavný notár, lekár, zverolekár, lesný merník, pravotár, policajný kapitán, policajný podkapitán, pokladník, oficiál, kancelistky (nižší kancelársky úradník), diurnistky (pisárky za denný plat), hospodár, exekútor, policajný strážmajster.
Následkom pripravovanej zmeny miest so zriadeným magistrátom na veľké obce, boli niektorí mestskí úradníci prevzatí do štátnych služieb. Župan Gemersko-malohontskej župy listom zo dňa 24. októbra 1922 žiadal mešťanostu Dr. Jozefa Póscha, aby si s cieľom prevzatia jeho osoby do štátnych služieb podal prostredníctvom župného úradu žiadosť.
Posledný novembrový deň v roku 1922 sa uskutočnili voľby starostu a obecnej rady. S ich výsledkami boli niektorí členovia obecného zastupiteľstva, zastupujúci národno-sociálnu stranu nespokojní, a tak zaslali protestný list Župnému úradu v Liptovskom Mikuláši. Po prešetrení okolností Župný úrad v marci 1923 protest odmietol a napadnutú voľbu potvrdil.
Koncom decembra mešťanosta Dr. Jozef Pósch nechal vybubnovať a vo viacerých exemplároch vyvesiť nasledovnú vyhlášku:
„Z nariadenia pána ministra plnou mocou pre Slovensko, pod číslom 26440/1922 vydatého, – dáva sa na známosť, že vo veciach štátnej administrácie, úrad mešťanostský, policaj kapitánsky a mestskej magistrátskej rady 31-ho decembra 1922 roku – prejde na slúžnovský úrad v mieste.“
Táto vyhláška bola zaslaná aj do miestneho týždenníka Sajó vidék.
Okresný náčelník v Rožňave vyhlásil v zmysle nariadenia ministra pre Slovensko ukončenie pôsobnosti mešťanostu a magistrátu vo vnútorných záležitostiach obce a jej prechod dňom 22. apríla 1923 na nového starostu a novú mestskú radu. Pred začiatkom úradovania boli povinní zložiť sľub vernosti Republike Československej do rúk okresného náčelníka.
Agendu starostu 23. apríla 1923 prevzal novozvolený starosta Arnošt Róth od bývalého starostu Jozefa Póscha a v ten deň aj začal úradovať.
Zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. Archívny fond: Magistrát mesta Rožňava
Eva Jergová
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.