utorok, 30 august 2022 14:47
O rožňavských trhoch / jarmokoch Doporučený
Napísal(a) M. Tureková
Mesto Rožňava, v ktorom sa rozvíjalo baníctvo, malo so susednými mestami čulé obchodné styky. Nerastné bohatstvo, ktoré sa tu nachádzalo sa spracúvalo v meste, alebo na jeho periférii. To umožnilo vznik remesiel, viažucich sa na spracovanie a zužitkovanie toho bohatstva. V 15. storočí už pôsobili v meste kováči, či zámočníci, čo malo vplyv na rýchly a dynamický rozvoj obchodu v Rožňave. Organizovanie remeselnej výroby do cechov a cechových zväzov dalo predpoklad pre prvých obchodníkov.
Na týždenné trhy, ktoré sa stali pravidelnými, prichádzali jarmočníci i zo susedných miest nielen Gemera, ale aj Spiša. Ožili ulice, zaplnili sa vinárne, pivárne a hostince. V sobotu približne o deviatej hodine bola na námestí vyvesená trhová zástava, ktorá oznamovala oficiálne otvorenie trhu. Kým zástava nebola vyvesená, nakupovať mohli len miestni obyvatelia.
Cudzinci, príslušníci z iných miest a obcí mohli nakupovať až po oficiálnom otvorení trhu. Vzhľadom na mimoriadny význam baníctva, pre život a rozvoj mesta bol v platnosti predpis o uprednostnení baníkov pri nákupe tovaru. V čase jarmokov bolo predávaným tovarom zaplnené nielen celé námestie, ale aj priľahlé uličky. Vzhľadom na rozsah a význam rožňavských trhov, s veľkou účasťou domáceho i cudzieho obyvateľstva, bolo nevyhnutné, aby mestská rada vydávala trhové štatúty, ktoré boli zákonnou normou trhového obchodovania. Mestskou radou boli schvaľované každý rok. Na poriadok dozerali tzv. trhoví richtári, ktorí boli volení už od polovice 16. storočia z členov mestskej rady. Mali právo kontrolovať kvalitu ponúkaného tovaru, správnosť mier a váh a sledovať dodržiavanie predpisov. Vyberali aj poplatky, ktoré boli stanovené podľa množstva a druhu na trh prineseného tovaru, na základe taríf vydaných mestskou radou. Napríklad poplatok za 1 kapustu boli 2 denáre, za 1 kus dobytka 4 denáre. Základom pre určenie výšky poplatku bolo preváženie tovaru mestskými váhami. Podľa týchto váh si museli obchodníci nastaviť aj svoje váhy. Keď boli trhy výročné, poplatky sa väčšinou zdvojnásobili. Cudzí obchodníci nesmeli nocovať na území mesta. Mali vytvorené podmienky na prenocovanie mimo mestských brán. Vznikom manufaktúr v Rožňave sa proces odčleňovania výroby a predaja urýchlil. Okolo 
námestia a v priľahlých uliciach vznikala sieť drobných obchodníkov. Nákup tovaru už nebol viazaný na koniec týždňa. V sobotu kupujúci míňali peniaze už v obchodoch. Približne do obdobia zmeny charakteru trhu na poľnohospodársky na prelome 18. a 19. storočia možno datovať presťahovanie trhu z námestia na tzv. „Búzatér“, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej nemocnice s poliklinikou. V malej miere predaj ostal aj na námestí, plne však ožil na výročných trhoch, ktoré sa konali na sv. Jána 24. júna. Trhy boli v živote mesta slávnostnou udalosťou. Prišli potulní komedianti, muzikanti, bábkari, ktorí chodili z jarmoku na jarmok a uspokojovali obyvateľov, pre ktorých bol trh dňom zábavy a radosti zo života. Tradícia výročných rožňavských jarmokov sa obnovila v roku 1985.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Kronika mesta Rožňava, archívny fond: Mestský národný výbor v Rožňave, foto – internet.
Napísala: Mária Tureková
Zverejnené v
Rožňava
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a