V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie

utorok, 24 október 2023 16:58

V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie ^Doporučený

Napísal(a) S. Holečková

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie

Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.

Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.

V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.

rv 11 Pohľadnica Rožňavy podľa grafického návrhu K. Tichyho. Súkromná zbierka Š. Kesiho Počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa vyvíjal veľké úsilie o sprístupnenie zbierok verejnosti formou stálej expozície, ale aj o vyhovujúce uloženie múzejných zbierok. Jeho snaha bola korunovaná úspechom v roku 1931, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá povojnová expozícia Mestského múzea.

Za veľký úspech jeho činnosti sa označuje myšlienka, boj a úspešné zjednotenie dvoch rožňavských múzeí a prezentácia rôznorodých zbierkových jednotiek formou spoločnej expozície otvorenej v roku 1943.

Medzi priority Kálmána Tichyho patril aj neúnavný výskum gemerského regiónu, ktorý orientoval predovšetkým na zber vzácneho múzejného materiálu. Vďaka jeho zbierkotvornej činnosti si múzeum v priebehu niekoľkých rokov vybudovalo vzácnu, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Publikoval výsledky svojich výskumov a prednášal svoje poznatky z dejín umenia a o historických pamiatkach Rožňavy a okolia. Popritom bol naďalej veľmi produktívnym a uznávaným výtvarným umelcom.

V roku 1948 musel Kálmán Tichy z politických dôvodov opustiť Rožňavu. Žil v Budapešti, kde 23. októbra 1968 zomrel. rv 4. Miesto posledného odpočinku K. Tichyho na mestskom cintoríne v Rožňave Pochovaný je na rožňavskom cintoríne.

Banícke múzeum v Rožňave dnes okrem najväčšej zbierky výtvarných diel Kálmána Tichyho uchováva vo svojom fonde aj množstvo ďalších predmetov viažucich sa k tejto významnej osobnosti – fotonegatívy a fotografie Rožňavy a okolia, diapozitívy, keramické emblémy vyhotovené podľa jeho návrhov a iný vzácny trojrozmerný materiál, archívny materiál a v neposlednom rade výsledky jeho publikačnej činnosti vo forme výtlačkov evidovaných v knižnici múzea.

Banícke múzeum v Rožňave pri príležitosti 70. výročia svojho založenia udelilo Kálmánovi Tichymu pamätnú medailu in memoriam. Svoje miesto má aj v Múzejnom panteóne, ktoré múzeum založilo v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia svojho založenia. V roku 2018 v rámci Roka Kálmána Tichyho pripravilo rožňavské múzeum výstavu Kálmán Tichy (1888 – 1968). Na budove riaditeľstva múzea mu bola odhalená pamätná tabuľa.

Kálmán Tichy patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie. V októbri 2023 si pripomíname 135. výročie jeho narodenia a 55. výročie úmrtia.

Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave

Zdroj:

Banícke múzeum v Rožňave, fondy História I a Výtvarné umenie

Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave

View the embedded image gallery online at:
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/12450/v-oktobri-si-pripominame-vyrocie-narodenia-a-umrtia-kalmana-tichyho-vyznamnej-osobnosti-roznavskej-kulturnej-historie#sigProGalleria435538f627

Čítať 1259 krát Naposledy zmenené streda, 25 október 2023 10:24

Zverejnené v Rožňava

Viac z tejto kategórie: « Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola jednoduchá a ľahká Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov »

návrat hore

V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME

1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-

4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.

Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-

10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-

11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.

Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-

16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo

Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-

16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-

16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-

18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-

20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-

27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.

Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-

28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-

Plagáty

Na Katarinu