Počas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľa vyvíjal veľké úsilie o sprístupnenie zbierok verejnosti formou stálej expozície, ale aj o vyhovujúce uloženie múzejných zbierok. Jeho snaha bola korunovaná úspechom v roku 1931, kedy bola verejnosti sprístupnená prvá povojnová expozícia Mestského múzea.
Za veľký úspech jeho činnosti sa označuje myšlienka, boj a úspešné zjednotenie dvoch rožňavských múzeí a prezentácia rôznorodých zbierkových jednotiek formou spoločnej expozície otvorenej v roku 1943.
Medzi priority Kálmána Tichyho patril aj neúnavný výskum gemerského regiónu, ktorý orientoval predovšetkým na zber vzácneho múzejného materiálu. Vďaka jeho zbierkotvornej činnosti si múzeum v priebehu niekoľkých rokov vybudovalo vzácnu, odborníkmi vysoko hodnotenú zbierku. Publikoval výsledky svojich výskumov a prednášal svoje poznatky z dejín umenia a o historických pamiatkach Rožňavy a okolia. Popritom bol naďalej veľmi produktívnym a uznávaným výtvarným umelcom.
V roku 1948 musel Kálmán Tichy z politických dôvodov opustiť Rožňavu. Žil v Budapešti, kde 23. októbra 1968 zomrel.
Pochovaný je na rožňavskom cintoríne.
Banícke múzeum v Rožňave dnes okrem najväčšej zbierky výtvarných diel Kálmána Tichyho uchováva vo svojom fonde aj množstvo ďalších predmetov viažucich sa k tejto významnej osobnosti – fotonegatívy a fotografie Rožňavy a okolia, diapozitívy, keramické emblémy vyhotovené podľa jeho návrhov a iný vzácny trojrozmerný materiál, archívny materiál a v neposlednom rade výsledky jeho publikačnej činnosti vo forme výtlačkov evidovaných v knižnici múzea.
Banícke múzeum v Rožňave pri príležitosti 70. výročia svojho založenia udelilo Kálmánovi Tichymu pamätnú medailu in memoriam. Svoje miesto má aj v Múzejnom panteóne, ktoré múzeum založilo v roku 2002 pri príležitosti 100. výročia svojho založenia. V roku 2018 v rámci Roka Kálmána Tichyho pripravilo rožňavské múzeum výstavu Kálmán Tichy (1888 – 1968). Na budove riaditeľstva múzea mu bola odhalená pamätná tabuľa.
Kálmán Tichy patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie. V októbri 2023 si pripomíname 135. výročie jeho narodenia a 55. výročie úmrtia.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroj:
Banícke múzeum v Rožňave, fondy História I a Výtvarné umenie
Fotoarchív Baníckeho múzea v Rožňave
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/obce-gemera/227/roznava/12450/v-oktobri-si-pripominame-vyrocie-narodenia-a-umrtia-kalmana-tichyho-vyznamnej-osobnosti-roznavskej-kulturnej-historie#sigProGalleria435538f627


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a