Jednou z hlavných udalostí bude konferencia "Rožňava v historickej rozmanitosti", ktorá sa uskutoční v piatok 7. februára v kongresovej sále radnice na Námestí baníkov. Začína o 9.00 hodine a ponúkne fascinujúcu cestu do histórie Rožňavy a jej okolia. Konferencia bude simultánne tlmočená do slovenského a maďarského jazyka, aby bola prístupná pre široké publikum. Program je plný inšpirujúcich prednášok. Po slávnostnom otvorení a príhovoroch Michala Domika – primátora mesta, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave – Ladislava Mixtaja a hymnickej piesni "Zdar Boh hore!" vystúpia poprední historici a odborníci, ako Alexander Botoš, ktorý priblíži tajomstvá zaniknutého kláštora pavlínov v Slavci-Gombaseku, Áron Krištóf, ktorý rozšíri obzory o majestátnej Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie. Okrem nich vystúpi s prednáškou aj Silvia Lörinčíková. Tá poukáže na vznik rožňavského biskupstva ako na kľúčový moment v dejinách mesta. Po krátkej prestávke si budete môcť vypočuť prednášky od Mareka Samuela Soldána, Sylvie Holečkovej, významnej medzinárodne uznávanej historičky z Rožňavy, ktorá je garantkou konferencie, ako aj Pavla Mikulika. Dozvieme sa príbehy o histórii mestskej radnice, cechových životoch rožňavských garbiarov a tajomstvách Nehrerovskej továrne na klince. Popoludnie bude patriť pohľadu na život Rožňavy v priebehu storočí, od Rožňavského besedného spolku (Valéria Šofranková Pulenová) cez chudobinec grófky Františky Andrássyovej (Eva Lázárová), až po prednášku Ágnes Kovács – Mesto Rožňava v zrkadle minulosti. Celý program uzavrie diskusia, kde budete mať možnosť položiť otázky a vymeniť si názory s odborníkmi.
Kultúra a zábava na Dňoch mesta
Konferencia je len jeden z mnohých vrcholov podujatia. Počas celých Dní mesta bude prebiehať široká paleta sprievodných podujatí, ako napríklad Tanečné vystúpenie klubu SAMBED – V zajatí rytmu (7. február o 16.00 hod.), Muzikálové melódie Štefana Hundžu a Barbary Išky (7. február o 19.00 hod.), Divadelné predstavenie Mestského divadla Actores – Zázračná skriňa kúzelníka Piňa (9. február o 15.00 hod.) a mnoho ďalších.
Pre nadšencov histórie bude od 27. januára do 28. februára otvorená výstava "Poézia kameniny", ktorá odhalí jedinečné výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry.
„Dni mesta Rožňava sú viac než len oslavou histórie – sú príležitosťou spojiť komunitu, uctiť si kultúrne dedičstvo a objaviť skryté poklady našej minulosti. Či už ste milovníkom histórie, kultúry alebo len hľadáte zaujímavý program pre celú rodinu, toto podujatie je určené práve pre vás,“ informoval primátor mesta Rožňava Michal Domik.
Kompletný program Dní mesta Rožňava 2025
Streda, 5. február 2025
- 10:00 | Ocenenie bezpríspevkových darcov krvi za rok 2024
- 14:00 | Slávnostné stretnutie s Rožňavským mládežníckym parlamentom
Štvrtok, 6. február 2025
- 10:00 | Privítanie začínajúcich pedagógov MŠ a ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Rožňava
- 16:00 | Slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva
- Odovzdávanie najvyšších mestských ocenení a ocenení najlepším športovcom a športovým kolektívom Mesta Rožňava za rok 2024
Piatok, 7. február 2025
- 09:00 | Konferencia – Rožňava v historickej rozmanitosti
- 16:00 | Tanečný klub SAMBED - V zajatí rytmu
- 19:00 | Štefan Hundža a Barbara Išky - Muzikálové melódie
Nedeľa, 9. február 2025
- 15:00 | Mestské divadlo Actores – ZÁZRAČNÁ SKRIŇA KÚZELNÍKA PIŇA (divadelná sála)
- Vstupné: 6 €, karta Rožňavčan - 3 €
Sprievodné podujatia
- 27. január – 28. február | Radnica (výstavné priestory), Banícke múzeum v Rožňave | Výstava: Poézia kameniny – výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry
- 4. február, 9:00 | SOŠ Technická, Rožňava | Olympijská gymnastická hviezdička
- 5. február, 8:00 | Spoločenská sála MÚ | Miestopisná súťaž pre ZŠ: Čo vieš o svojom meste?
- 5. február, 9:00 | Galéria BM | Prednáška: Stavebná a podnikateľská činnosť N. Szilvássyho
- 5. február, 11:00 | Spoločenská sála MÚ | Miestopisná súťaž pre SŠ: Čo vieš o svojom meste?
- 6. február, 8:00 | Radnica (výstavné priestory) | Komentované prehliadky výstavy
- 6. február, 8:00 | Radnica (zrkadlovka) | Tvorivé dielne
- 6. február, 9:00 | Lipová 3 | Gemerské povesti a báje
- 6. február, 10:00 | Mlynky Gugel | Cena snehuliaka
- 7. február, 14:00 | Radnica (zrkadlovka) | Zviditeľňovanie nadaných Gemerčanov
Neváhajte a príďte zažiť atmosféru, ktorá spojí minulosť s prítomnosťou. Dni mesta 2025 sú podujatím, ktorého sa oplatí stať súčasťou.
Tešíme sa na vás!
Róbert Šimko
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.