Jednou z hlavných udalostí bude konferencia "Rožňava v historickej rozmanitosti", ktorá sa uskutoční v piatok 7. februára v kongresovej sále radnice na Námestí baníkov. Začína o 9.00 hodine a ponúkne fascinujúcu cestu do histórie Rožňavy a jej okolia. Konferencia bude simultánne tlmočená do slovenského a maďarského jazyka, aby bola prístupná pre široké publikum. Program je plný inšpirujúcich prednášok. Po slávnostnom otvorení a príhovoroch Michala Domika – primátora mesta, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave – Ladislava Mixtaja a hymnickej piesni "Zdar Boh hore!" vystúpia poprední historici a odborníci, ako Alexander Botoš, ktorý priblíži tajomstvá zaniknutého kláštora pavlínov v Slavci-Gombaseku, Áron Krištóf, ktorý rozšíri obzory o majestátnej Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie. Okrem nich vystúpi s prednáškou aj Silvia Lörinčíková. Tá poukáže na vznik rožňavského biskupstva ako na kľúčový moment v dejinách mesta. Po krátkej prestávke si budete môcť vypočuť prednášky od Mareka Samuela Soldána, Sylvie Holečkovej, významnej medzinárodne uznávanej historičky z Rožňavy, ktorá je garantkou konferencie, ako aj Pavla Mikulika. Dozvieme sa príbehy o histórii mestskej radnice, cechových životoch rožňavských garbiarov a tajomstvách Nehrerovskej továrne na klince. Popoludnie bude patriť pohľadu na život Rožňavy v priebehu storočí, od Rožňavského besedného spolku (Valéria Šofranková Pulenová) cez chudobinec grófky Františky Andrássyovej (Eva Lázárová), až po prednášku Ágnes Kovács – Mesto Rožňava v zrkadle minulosti. Celý program uzavrie diskusia, kde budete mať možnosť položiť otázky a vymeniť si názory s odborníkmi.
Kultúra a zábava na Dňoch mesta
Konferencia je len jeden z mnohých vrcholov podujatia. Počas celých Dní mesta bude prebiehať široká paleta sprievodných podujatí, ako napríklad Tanečné vystúpenie klubu SAMBED – V zajatí rytmu (7. február o 16.00 hod.), Muzikálové melódie Štefana Hundžu a Barbary Išky (7. február o 19.00 hod.), Divadelné predstavenie Mestského divadla Actores – Zázračná skriňa kúzelníka Piňa (9. február o 15.00 hod.) a mnoho ďalších.
Pre nadšencov histórie bude od 27. januára do 28. februára otvorená výstava "Poézia kameniny", ktorá odhalí jedinečné výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry.
„Dni mesta Rožňava sú viac než len oslavou histórie – sú príležitosťou spojiť komunitu, uctiť si kultúrne dedičstvo a objaviť skryté poklady našej minulosti. Či už ste milovníkom histórie, kultúry alebo len hľadáte zaujímavý program pre celú rodinu, toto podujatie je určené práve pre vás,“ informoval primátor mesta Rožňava Michal Domik.
Kompletný program Dní mesta Rožňava 2025
Streda, 5. február 2025
- 10:00 | Ocenenie bezpríspevkových darcov krvi za rok 2024
- 14:00 | Slávnostné stretnutie s Rožňavským mládežníckym parlamentom
Štvrtok, 6. február 2025
- 10:00 | Privítanie začínajúcich pedagógov MŠ a ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Rožňava
- 16:00 | Slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva
- Odovzdávanie najvyšších mestských ocenení a ocenení najlepším športovcom a športovým kolektívom Mesta Rožňava za rok 2024
Piatok, 7. február 2025
- 09:00 | Konferencia – Rožňava v historickej rozmanitosti
- 16:00 | Tanečný klub SAMBED - V zajatí rytmu
- 19:00 | Štefan Hundža a Barbara Išky - Muzikálové melódie
Nedeľa, 9. február 2025
- 15:00 | Mestské divadlo Actores – ZÁZRAČNÁ SKRIŇA KÚZELNÍKA PIŇA (divadelná sála)
- Vstupné: 6 €, karta Rožňavčan - 3 €
Sprievodné podujatia
- 27. január – 28. február | Radnica (výstavné priestory), Banícke múzeum v Rožňave | Výstava: Poézia kameniny – výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry
- 4. február, 9:00 | SOŠ Technická, Rožňava | Olympijská gymnastická hviezdička
- 5. február, 8:00 | Spoločenská sála MÚ | Miestopisná súťaž pre ZŠ: Čo vieš o svojom meste?
- 5. február, 9:00 | Galéria BM | Prednáška: Stavebná a podnikateľská činnosť N. Szilvássyho
- 5. február, 11:00 | Spoločenská sála MÚ | Miestopisná súťaž pre SŠ: Čo vieš o svojom meste?
- 6. február, 8:00 | Radnica (výstavné priestory) | Komentované prehliadky výstavy
- 6. február, 8:00 | Radnica (zrkadlovka) | Tvorivé dielne
- 6. február, 9:00 | Lipová 3 | Gemerské povesti a báje
- 6. február, 10:00 | Mlynky Gugel | Cena snehuliaka
- 7. február, 14:00 | Radnica (zrkadlovka) | Zviditeľňovanie nadaných Gemerčanov
Neváhajte a príďte zažiť atmosféru, ktorá spojí minulosť s prítomnosťou. Dni mesta 2025 sú podujatím, ktorého sa oplatí stať súčasťou.
Tešíme sa na vás!
Róbert Šimko
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-