Fašiangy na Gemeri – zážitkový program pre školákov
GOS srdečne pozýva žiakov základných škôl na interaktívny program tematicky ladený k fašiangovému obdobiu, ktoré je v ľudovej kultúre považované za najveselšiu časť roka. Fašiangy sú v ľudovej kultúre symbolom veselosti, hojnosti a tradícií. Gemerské osvetové stredisko preto pripravilo od 10. 2. až do 27. 2. 2025 tematický program pre žiakov základných škôl, ktorý ich hravou formou oboznámi s týmito zvykmi.
Zážitkovým programom prispôsobeným konkrétnej cieľovej skupine budú sprevádzať lektorky Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Deti sa oboznámia s fašiangovými zvykmi a tradíciami, ktoré sú typické pre obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Na úvod si vypočujú rozprávkový príbeh „Ako to bolo na fašiangy“, ktorý ich prenesie do čarovného sveta ľudových tradícií. Následne sa presunú do tvorivých dielní, kde si vlastnými rukami vytvoria jedinečné výrobky – napríklad fašiangové masky z papiera a textilu alebo rozkošné prasiatka z hrnčiarskej hliny. Nechajte ich zažiť radosť z kreatívneho tvorenia!
Cena zážitkového programu je 2 € na žiaka.
Pre viac informácií alebo prihlásenie kontaktujte Simonu Rogosovú
prostredníctvom e-mailu: , alebo telefonicky na čísle 0917 419 259.
Jarné prázdniny v GOS-ke – remeslá, vesmír a kreatívne dielne
Príďte si počas jarných prázdnin užiť kreatívne chvíle a nezabudnuteľné zážitky v zaujímavom programe, ktorý sa pre prázdninujúce deti a ich rodičov uskutoční od pondelka 17. februára 2025 do stredy 19. februára 2025. Počas troch dní návštevníci budú môcť zažiť čaro tradičných remesiel, rozvinúť svoju kreativitu pri práci s prírodnými materiálmi alebo sa ponoriť do tajomstiev vesmíru prostredníctvom pútavého programu v planetáriu.
Remeselnícke dielne
Tvorivé dielne budú prebiehať v hodinových blokoch so začiatkom o 9:00 hod., 10:30 hod. a popoludní od 13:00 hod. Deti aj dospelí si môžu vybrať z rozmanitých aktivít, ako je práca s kožou, hlinou, drôtom, textíliami či vlnou, alebo tvorba z prírodných materiálov, ako sú šúpolie a pálka.
Cena za účasť na jednej tvorivej dielni je 5 € na osobu. Rodičia sa môžu zapojiť do tvorivého procesu spolu s deťmi alebo ich iba sprevádzať.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Simona Rogosová, Tel.:0917 419 259, E-mail:
Mobilné planetárium
Každý deň od 10:30 hod. sa návštevníci môžu ponoriť do jedinečnej atmosféry mobilného planetária. Vo vnútri kupoly ich obklopí strhujúce premietanie vo formáte fulldome, ktoré ich prenesie do tajomného a fascinujúceho vesmírneho priestoru. Nechajte sa uniesť hviezdami a objavte krásy nekonečného vesmíru!
Vstupné do planetária je 3 € na osobu.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Zdeněk Molnár, Tel.: 0918 244 901, E-mail:
Hľadáme talenty – výzva pre neprofesionálnych umelcov
GOS opäť vyzýva šikovných neprofesionálnych umelcov a nadšencov na zapojenie sa do regionálnych kôl populárnych celoslovenských súťaží
AMFO – Fotografujte a objavujte
Celoslovenská súťaž amatérskej fotografickej tvorby AMFO, tento rok už jeho 53. ročník, ponúka priestor na prezentovanie tvorby v obľúbenom a rozšírenom fotografickom médiu. Práce môžu spadať do ľubovoľnej témy, no ak by ste potrebvali inšpiráciu, aktuálna odporúčaná, ale nepovinná téma je Dom/Domov. Či už ide o teplo rodinného krbu, architektonickú krásu alebo metaforický význam domova, máte k dispozícií nekonečnú škálu kreatívnych možností.
Cineama – Filmový svet bez hraníc
Milovníci amatérskej filmovej tvorby si prídu na svoje v súťaži Cineama. Príležitosť rozprávať príbehy prostredníctvom filmu ostáva neobmedzená a otvára dvere do sveta dokumentu, hraného filmu, animácie, experimentu či videoklipu. Ukážte svoju perspektívu a nechajte publikum nazrieť do vašej kreatívnej mysle.
Výtvarné spektrum – Kreativite sa medze nekladú
Výtvarné spektrum, súťaž pre neprofesionálnych výtvarníkov, už 62 rokov vydzvihuje umeleckú tvorbu. Preskúmajte hranice vlastnej imaginácie a vyjadrite sa prostredníctvom kresby, maľby alebo iných plošných, či priestorových techník. Vaša cesta k umeniu môže byť taká jedinečná, ako výsledné dielo samotné. Odporúčaná, ale nepovinná téma Únik vám môže byť oporným bodom alebo prvotným impulzom do tvorby.
Tieto súťaže sú skvelou príležitosťou pre začiatočníkov aj skúsenejších amatérov, ktorí chcú predstaviť svoju tvorbu verejnosti, získať odbornú kritiku alebo stretnúť ľudí s podobnými záujmami. Nezmeškajte možnosť ukázať svoj talent. Tešíme sa na vaše práce a želáme vám veľa kreatívnej energie!
Hlavným partnerom a odborným garantom súťaží je Národné osvetové centrum. Viac informácií o pravidlách a prihlasovaní nájdete na stránke www.nocka.sk. Neváhajte a prihlasujte sa na www.nocka.sk/chcemsaprihlasit
Prihlasovanie do regionálnych kôl pre Rožňavu je otvorené do 16. februára 2025, Info: Kristína Roxerová, , 0915 884 135.
Gemerské osvetové stredisko aj takýmito podujatiami pokračuje v tradícii podpory umenia, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva. A tak v Dome tradičnej kultúry Gemera po celý rok zažijete veľa jedinečného, kreatívneho a zaujímavého. Príďte a presvedčte sa!
Pripravil MG
podľa informácií GOS Rožňava a Rožňavských novín
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.