Fašiangy na Gemeri – zážitkový program pre školákov
GOS srdečne pozýva žiakov základných škôl na interaktívny program tematicky ladený k fašiangovému obdobiu, ktoré je v ľudovej kultúre považované za najveselšiu časť roka. Fašiangy sú v ľudovej kultúre symbolom veselosti, hojnosti a tradícií. Gemerské osvetové stredisko preto pripravilo od 10. 2. až do 27. 2. 2025 tematický program pre žiakov základných škôl, ktorý ich hravou formou oboznámi s týmito zvykmi.
Zážitkovým programom prispôsobeným konkrétnej cieľovej skupine budú sprevádzať lektorky Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava). Deti sa oboznámia s fašiangovými zvykmi a tradíciami, ktoré sú typické pre obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Na úvod si vypočujú rozprávkový príbeh „Ako to bolo na fašiangy“, ktorý ich prenesie do čarovného sveta ľudových tradícií. Následne sa presunú do tvorivých dielní, kde si vlastnými rukami vytvoria jedinečné výrobky – napríklad fašiangové masky z papiera a textilu alebo rozkošné prasiatka z hrnčiarskej hliny. Nechajte ich zažiť radosť z kreatívneho tvorenia!
Cena zážitkového programu je 2 € na žiaka.
Pre viac informácií alebo prihlásenie kontaktujte Simonu Rogosovú
prostredníctvom e-mailu: , alebo telefonicky na čísle 0917 419 259.
Jarné prázdniny v GOS-ke – remeslá, vesmír a kreatívne dielne
Príďte si počas jarných prázdnin užiť kreatívne chvíle a nezabudnuteľné zážitky v zaujímavom programe, ktorý sa pre prázdninujúce deti a ich rodičov uskutoční od pondelka 17. februára 2025 do stredy 19. februára 2025. Počas troch dní návštevníci budú môcť zažiť čaro tradičných remesiel, rozvinúť svoju kreativitu pri práci s prírodnými materiálmi alebo sa ponoriť do tajomstiev vesmíru prostredníctvom pútavého programu v planetáriu.
Remeselnícke dielne
Tvorivé dielne budú prebiehať v hodinových blokoch so začiatkom o 9:00 hod., 10:30 hod. a popoludní od 13:00 hod. Deti aj dospelí si môžu vybrať z rozmanitých aktivít, ako je práca s kožou, hlinou, drôtom, textíliami či vlnou, alebo tvorba z prírodných materiálov, ako sú šúpolie a pálka.
Cena za účasť na jednej tvorivej dielni je 5 € na osobu. Rodičia sa môžu zapojiť do tvorivého procesu spolu s deťmi alebo ich iba sprevádzať.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Simona Rogosová, Tel.:0917 419 259, E-mail:
Mobilné planetárium
Každý deň od 10:30 hod. sa návštevníci môžu ponoriť do jedinečnej atmosféry mobilného planetária. Vo vnútri kupoly ich obklopí strhujúce premietanie vo formáte fulldome, ktoré ich prenesie do tajomného a fascinujúceho vesmírneho priestoru. Nechajte sa uniesť hviezdami a objavte krásy nekonečného vesmíru!
Vstupné do planetária je 3 € na osobu.
Kontakt pre informácie a rezervácie:
Zdeněk Molnár, Tel.: 0918 244 901, E-mail:
Hľadáme talenty – výzva pre neprofesionálnych umelcov
GOS opäť vyzýva šikovných neprofesionálnych umelcov a nadšencov na zapojenie sa do regionálnych kôl populárnych celoslovenských súťaží
AMFO – Fotografujte a objavujte
Celoslovenská súťaž amatérskej fotografickej tvorby AMFO, tento rok už jeho 53. ročník, ponúka priestor na prezentovanie tvorby v obľúbenom a rozšírenom fotografickom médiu. Práce môžu spadať do ľubovoľnej témy, no ak by ste potrebvali inšpiráciu, aktuálna odporúčaná, ale nepovinná téma je Dom/Domov. Či už ide o teplo rodinného krbu, architektonickú krásu alebo metaforický význam domova, máte k dispozícií nekonečnú škálu kreatívnych možností.
Cineama – Filmový svet bez hraníc
Milovníci amatérskej filmovej tvorby si prídu na svoje v súťaži Cineama. Príležitosť rozprávať príbehy prostredníctvom filmu ostáva neobmedzená a otvára dvere do sveta dokumentu, hraného filmu, animácie, experimentu či videoklipu. Ukážte svoju perspektívu a nechajte publikum nazrieť do vašej kreatívnej mysle.
Výtvarné spektrum – Kreativite sa medze nekladú
Výtvarné spektrum, súťaž pre neprofesionálnych výtvarníkov, už 62 rokov vydzvihuje umeleckú tvorbu. Preskúmajte hranice vlastnej imaginácie a vyjadrite sa prostredníctvom kresby, maľby alebo iných plošných, či priestorových techník. Vaša cesta k umeniu môže byť taká jedinečná, ako výsledné dielo samotné. Odporúčaná, ale nepovinná téma Únik vám môže byť oporným bodom alebo prvotným impulzom do tvorby.
Tieto súťaže sú skvelou príležitosťou pre začiatočníkov aj skúsenejších amatérov, ktorí chcú predstaviť svoju tvorbu verejnosti, získať odbornú kritiku alebo stretnúť ľudí s podobnými záujmami. Nezmeškajte možnosť ukázať svoj talent. Tešíme sa na vaše práce a želáme vám veľa kreatívnej energie!
Hlavným partnerom a odborným garantom súťaží je Národné osvetové centrum. Viac informácií o pravidlách a prihlasovaní nájdete na stránke www.nocka.sk. Neváhajte a prihlasujte sa na www.nocka.sk/chcemsaprihlasit
Prihlasovanie do regionálnych kôl pre Rožňavu je otvorené do 16. februára 2025, Info: Kristína Roxerová, , 0915 884 135.
Gemerské osvetové stredisko aj takýmito podujatiami pokračuje v tradícii podpory umenia, vzdelávania a zachovávania kultúrneho dedičstva. A tak v Dome tradičnej kultúry Gemera po celý rok zažijete veľa jedinečného, kreatívneho a zaujímavého. Príďte a presvedčte sa!
Pripravil MG
podľa informácií GOS Rožňava a Rožňavských novín
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.