Košický samosprávny kraj ďakuje všetkým výrobcom, ktorí sa do výzvy zapojili. Ich práca je dôležitá, uchováva dedičstvo predkov a dáva mu miesto v súčasnosti. Ocenenie Regionálny produkt či Tradičný výrobok je nielen znakom kvality, ale aj uznaním, že práve v našom kraji vznikajú hodnoty, ktoré si zaslúžia pozornosť a úctu.
Slávnostné odovzdanie certifikátov sa uskutoční 13. júna 2025 v Košiciach, priamo na centrálnom pódiu v rámci Župného dňa – najväčšieho prezentačného podujatia Košického samosprávneho kraja. Ocenení výrobcovia si tu osobne prevezmú certifikáty značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja za prítomnosti verejnosti, zástupcov kraja i médií. Udeľovanie certifikátov bude zároveň symbolickým vyjadrením uznania pre všetkých, ktorí svojou prácou uchovávajú tradície a zviditeľňujú bohatstvo nášho regiónu.
Zoznam ocenených remeselníkov
1. Rudolf Andorko (RP + TV Zemplín – Včelí med)
2. Marcel Antal (RP + TV Gemer – Včelí med)
3. Tilda Baffy (RP – Autorské šperky zhotovené technikou makramé)
4. Richard Balázs (RP – Úžitkové a dekoratívne výrobky z dreva)
5. Eva Barinková (RP – Háčkované tašky)
6. Eva Csuporiová (RP – Ručne šité a háčkované šperky, RP – Autorské šperky z paličkovanej čipky)
7. Angela Czintelová (RP – Autorské šperky z paličkovanej čipky)
8. Dagmar Dieová (RP – Autorské šperky z paličkovanej čipky)
9. Katarína Holá (RP + TV Spiš – Ručne pletené výrobky zo sitiny – hračky a ozdoby)
10. Malvína Jakabová (RP – Autorské šperky z paličkovanej čipky)
11. Mgr. art. Michaela Juhász (RP – Odevy a doplnky z modrotlače)
12. Ján Kalina (RP + TV Gemer – Ručne tkané zápästky tradičnou technikou)
13. Jarmila Kálmánová (RP + TV Gemer – Ručne zhotovená paličkovaná čipka, RP – Drotárske výrobky zhotovené tradičnou technikou, RP – Ručne šité šperky a doplnky)
14. Slavomír Kántor (RP + TV Abov – Včelí med, RP – Výrobky zo včelieho vosku)
15. Katarína Kántorová (RP + TV Abov – Bylinná čajová zmes)
16. Kristina Laskhay (RP – Úžitková a dekoratívna keramika)
17. Igor Macák (RP – Úžitková a dekoratívna keramika)
18. Daniela Majorčíková (RP – Šperky z prírodných materiálov)
19. Ing. Anna Pavlíková (RP – Ručne šitý šperk)
20. Alena Pelechová (RP + TV Zemplín – kraslice obliepané slamou a zdobené batikovaním)
21. Arpád Rácz (RP – Kožené výrobky)
22. Ladislav Raczemberger (RP + TV Gemer – Ručne pletené výrobky z prútia)
23. Oľga Schmiedt (RP – Úžitková a dekoratívna keramika)
24. Róbert Slíž (RP + TV Gemer – Bronzové zvony a zvonkohry)
25. Sylvia Spišáková (RP + TV Gemer – Ručne tkaný bytový textil, RP – Ručne tkaný odevný textil)
26. Martina Švarc (RP – Úžitková a dekoratívna keramika)
27. Timea Tóthová (RP – Ručne maľovaný hodváb tradičnou technikou)
28. Vlasta Ujházyová (RP + TV Gemer – Ručne zhotovená paličkovaná čipka)
29. Anna Urbánová (RP – Ručne šité šperky, RP – Autorské šperky z paličkovanej čipky)
30. VARADISE s. r. o. (RP – Ovocné destiláty VARADY’s)
31. Tibor Vargapál (RP + TV Zemplín – Včelí med a medovina, RP – Medové delikatesy)
Vysvetlivky: RP – regionálny produkt, TV – tradičný výrobok
Viac informácií o činnosti Remeselníckeho inkubátora RINK nájdete na stránke www.remeselnickyinkubator.sk
Mgr. Anežka Kleinová,
poverená riadením GOS
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.