Rožňavské kultúrne leto 2025

utorok, 17 jún 2025 20:10

Rožňavské kultúrne leto 2025 ^Doporučený

Napísal(a) R. Šimko - PR manažér

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail

Ohodnotiť túto položku

(1 Hlasovať)

Leto v Rožňave bude opäť patriť kultúre, hudbe a podujatiam pod holým nebom! Mesto Rožňava pripravilo pestrý program na obľúbené Rožňavské kultúrne leto 2025, ktoré ponúkne široké spektrum zážitkov pre všetky vekové kategórie – od koncertov v historickom centre, cez komorné vystúpenia v zelenej oáze mesta, až po nedeľné popoludnia plné detského smiechu a rodinnej pohody.
Kultúrne leto otvorí 28. júna o 11:00 už štvrtý ročník obľúbeného Gastro Gemer Festu s podtitulom „Jedlo spája“, ktorý spojí chuť tradičných špecialít s dobrou náladou. Pôjde o súťaž vo varení jedál na spoločnú tému „Tradičná kuchyňa“, kde každé družstvo pripraví jedlá podľa vlastného výberu, a to nielen pre porotu, ale aj pre verejnosť.
Degustácia bude prebiehať formou špeciálneho platidla „Gemerský gastroš“, pričom 1 kus v hodnote 2 eurá zodpovedá jednej porcii. Až 50 % výťažku z predaja gastrošov poputuje na podporu sociálne slabších, pričom prostriedky prerozdelí Odbor sociálnych vecí.

Počas celého dňa bude návštevníkov baviť slovenská kapela SRDCOVKA, ktorá sa nedávno vrátila zo svojho turné po USA. Moderovania sa opäť ujme obľúbený Stanko Székely so svojimi originálnymi súťažami. Pre deti budú pripravené atrakcie, maľovanie na tvár a milovníci histórie a motorov sa môžu tešiť na výstavu veteránov.

4. júla o 16:00 si Rožňavčania na námestí pripomenú sviatok svätých Cyrila a Metoda.

Hudobné piatky na nádvorí radnice

Počas piatkových večerov sa nádvorie radnice premení na scénu pre kvalitnú hudbu. 11. júla o 19:00 to rozbalí kapela Marlett, ktorá je zárukou energie a melodického zvuku. V druhej polovici leta, 22. augusta, sa o výnimočný hudobný zážitok postará Vibrans – gitarové kvarteto ZUŠ v sprievode hostí, ktoré prinesie kombináciu klasického hudobného vzdelania a modernej interpretácie.

Komorné soboty v Póschovej záhrade

Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu atmosféru, sú pripravené komorné soboty v čarovnej Póschovej záhrade. 26. júla o 16:00 vystúpi speváčka Viera Kotvasová, známa svojím citlivým prejavom a vkusným repertoárom. Tretia augustová sobota, 16. augusta, prinesie koncert Acoustic Dua – dvojice z Maďarska, ktorá očarí jemnými tónmi mladej talentovanej speváčky Csenge Káló, výnimočným hlasom svetového formátu speváka Sándora Kovácsa a akustickým prevedením známych skladieb.

Nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi

2025 07 11 RKL SK 3 Centrom zábavy pre rodiny s deťmi bude počas celého leta Námestie baníkov, kde sa každú nedeľu popoludní uskutoční podujatie určené predovšetkým pre detských návštevníkov a ich rodičov.

Už prvú júlovú nedeľu, 6. júla, sa predstavia šikovní žiaci v rámci programu ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii. Detské srdcia poteší aj Divadlo Théatrum, ktoré 13. júla prinesie rozprávkovú inscenáciu „La Musica“. Okrem toho sa však v toto popoludnie môžete tešiť na tvorivé dielne, ktoré pripravuje Banícke múzeum pod názvom Hravé leto.

Dňa 20. júla si deti užijú podujatie s názvom Dračia stopa – Indiánske leto, ktoré ich prenesie do sveta dobrodružstiev a fantázie. 27. júl, bude patriť pohybu a smiechu počas športového popoludnia.

Prvú augustovú nedeľu (3. 8. 2025) zavítajú do Rožňavy televízne postavičky Mojko a Kajka z detského kanála TV JOJKO, ktoré sú zárukou radosti a smiechu pre najmenších. Následne, 10. augusta, zabaví deti Divadlo v kufri so svojou veselou klauniádou, ktorá prinesie umelecký zážitok aj maďarským spoluobčanom. 17. august bude patriť folklóru s našim súborom Haviar a letnú nedeľnú sériu zakončí 24. augusta Tinti Linti pesničkovým koncertom, ktorý uzavrie celé kultúrne leto vo veselom, hudobnom a rodinnom duchu.

„Všetky podujatia v rámci Rožňavského kultúrneho leta sú pre verejnosť bezplatné. Mesto Rožňava týmto pozýva svojich obyvateľov aj návštevníkov, aby si užili leto naplno – v rytme hudby, umenia a dobrej nálady,“ informovala Eva Hovorková z oddelenia kultúry.

Sledujte oficiálne kanály mesta Rožňava, aby ste nezmeškali žiadnu z kultúrnych udalostí. V prípade nepriaznivého počasia alebo organizačných zmien si usporiadateľ vyhradzuje právo na zmenu programu o ktorej bude informovať hneď, ako to bude možné.

Kompletný zoznam podujatí Rožňavského kultúrneho leta 2025:

HUDOBNÉ PIATKY · NÁDVORIE RADNICE

 11. 07. 2025 | 19:00 – MARLETT
 22. 08. 2025 | 19:00 – VIBRANS (gitarové kvarteto ZUŠ a hostia)

KOMORNÉ SOBOTY · PÓSCHOVA ZÁHRADA

 26. 07. 2025 | 16:00 – VIERA KOTVASOVÁ
 16. 08. 2025 | 16:00 – ACOUSTIC DUO (HU)

NEDEĽNÉ POPOLUDNIA PRE RODINY S DEŤMI · NÁMESTIE BANÍKOV

 28. 06. 2025 | 11:00 – 4. ročník Gastro Gemer Fest „Jedlo spája“
 04. 07. 2025 | 16:00 – Spomienka na sv. Cyrila a Metoda
 06. 07. 2025 | 16:00 – ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii
 13. 07. 2025 | 16:00 – Divadlo Théatrum „La Musica“ / Hravé leto s Baníckym múzeom

 20. 07. 2025 | 16:00 – Dračia stopa – Indiánske leto
 27. 07. 2025 | 16:00 – Športové popoludnie
 03. 08. 2025 | 16:00 – TV JOJKO – Mojko a Kajka
 10. 08. 2025 | 16:00 – Divadlo v kufri – Klauniáda (HU)
 17. 08. 2025 | 16:00 – Folklórna nedeľa s Haviarom
 24. 08. 2025 | 16:00 – Tinti Linti – Pesničkový koncert

Róbert Šimko - PR manažér

Čítať 1763 krát Naposledy zmenené utorok, 17 jún 2025 20:40

Zverejnené v Rožňava

Viac z tejto kategórie: « Noví nositelia značky Regionálny produkt Košického kraja a Tradičný výrobok Košického kraja CINEAMA 2025 - Festival amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave »

návrat hore

V NOVEMBRI 2026
SI PRIPOMÍNAME

1. november – Gustáv Staník (13.2.1857 Pruské – 1.11.1941 Rožňava) – organista, hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na učiteľskom ústave v Trnave a na konzervatóriu v Prahe. Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Púchove, potom prešiel za organistu do Bardejova, neskôr do Banskej Bystrice. Od r. 1902 prežil v Rožňave skoro 40 rokov, kde bol organistom a učiteľom hudby na vtedajšom katolíckom gymnáziu. V rokoch 1902 – 1935 pôsobil ako regenschori. Tvoril menšie inštrumentálne avokálne skladby pre organ a klavír, mužské a miešané zbory, piesne so sprievodom organu a huslí, skladby pre dychový orchester, ale i diela salónneho charakteru. 22. apríla 2007 sa v katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave konal spomienkový koncert z príležitosti 150. výročia jeho narodenia, ktorý organizoval MO Matice slovenskej v Rožňave spolu s Gemerským osvetovým strediskom, Katolíckou ZŠ J. Nepomuckého a ZUŠ v Rožňave. Účinkovali učitelia a žiaci oboch základných umeleckých škôl a katedrálny zbor. - MM-

4. november – Marína Maliaková, rod. Ormisová (4.11.1861 Nižná Slaná – 13.1.1946 Zvolen) – osvetová pracovníčka, publicistka, krajčírka, zberateľka ľudových krojov a výšiviek.

Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis JánVladimír: Marína Ormisová spomína. - MM-

10. november – Belo Cajchan (10.9. 1905 Martin – 10.11. 1991 Hnúšťa) – divadelný ochotník, zanietený športovec, turista.

Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-

11. november – Mária Basilidesová (11.11.1886 Jelšava – 26.9.1946 Budapešť) – operná speváčka.

Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-

16. november – Karol Kuzmány (16.11.1806 Brezno – 14.8.1866 Turčianske Teplice) –spisovateľ, básnik, prekladateľ, teológ, cirkevný hodnostár.
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo

Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-

16. november – Rebeka Lešková (3.9.1773 Vyšná Slaná – 16.11.1856 Kiskőrös) – poetka.

Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka. Vzdelanie získala v Skalici, kde sa formoval jej literárny rozhľad. Žila vo Vyšnej Slanej, neskôr so svojím manželom spisovateľom, redaktorom a filológom Štefanom Leškom na rôznych miestach, od roku 1810 v Kiskőrösi. Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou básnického združenia Puchmajerovej družiny a spolupracovala s českým filológom, historikom a zakladateľom vedeckej slavistiky Jozefom Dobrovským, taktiež zbierala ľudové piesne. Jej najznámejšia publikovaná báseň: Výstraha před svůdci všem pannám (1798) – uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne – zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom. Dnes je považovaná za kľúčovú priekopníčku ženského autorského hlasu v slovenskej literatúre. - MM-

16. november – Samuel Hojč (16.11.1806 Brezno - 24.7.1868 pustatina Vatya) – národno-kultúrny dejateľ, autor národných obrán, ev. kňaz, statkár.
Študoval teológiu na univerzite v Tubingene. Pôsobil ako kaplán v Tisovci, Banskej Štiavnici, ako farár v Hornej Mičinej. Potom sa usadil v Peštianskej stolici (1859), na pustatine Vatya, kde spravoval svoj veľkostatok a spolu s bratom obhospodaroval pôdu. Vystupoval ako národne oduševnený slovenský vlastenec. Patril medzi najaktívnejších odporcov maďarizácie, na ktorú reagoval dvoma obrannými spismi vydanými anonymne v Nemecku (Máme sa stať Maďarmi? a Apológia uhorského slovanstva, ktorá mala veľký ohlas nielen na Slovensku, v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Venoval sa aj duchovnej poézii, cirkevno historickým štúdiám, publikoval v Hronke. Bol predseda Zpěvníkového výboru, do nového Zpěvníka evanjelického (1842) prispel tromi piesňami, vydal katechizmus (1858) a napísal štúdie zprávnych dejín protestantských cirkví a organizácie evanjelickej cirkvi v Uhorsku. - MM-

18. november – Jozef Karol Mayer (1760 Levoča – 18.11.1826 Rožňava) – kníhtlačiar.
Pracoval v Levoči, kde si v r. 1802 zriadil vlastnú tlačiareň, v ktorej vytlačil 96 kníh, z toho 42 latinských, 39 nemeckých, 12 slovenských a 3 maďarské, o i. aj diela Ladislava Bartholomeidesa (napr. Inclyti superioris Ungariae comitatus Gömöriensis notitia historico-geographico statistica... – Historický, zemepisný a štatistický opis slávnej Gemerskej stolice v Hornom Uhorsku), Jozefa Forneta, Jána Krmana, Pavla Jozefa Šafárika, Juraja Marikovského (napr. Physische und analytische Beschreibung... – Fyzikálny a analytický opis všetkých minerálnych prameňov v chvályhodných stoliciach Gemer a Malohont.) a iných. V roku 1815 odišiel do Rožňavy, kde sa kníhtlačiarstvu venoval do konca života. V rožňavskom období tlačil drobné a príležitostné tlače. - MM-

20. november – Pavol Terray (27.8.1861 Mokrá Lúka – 20.11.1926 Budapešť) – lekár, univerzitný profesor.

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-

27. november – Stanislav Zoch (30.1.1852 Jasenová – 27.11.1911 Banská Bystrica) – pedagóg, publicista, osvetový pracovník.

Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a
publicisticky činný, skladal pohrebné verše, písal pedagogické príspevky, propagoval školské knižnice, upozorňoval na staré tlače a archeologické pamiatky. Autor početných hospodárskych článkov. - MM-

28. november – Vladimír Mikulaj (28. 11. 1936 Ratková-Repištia – 6. 11. 1995 Bratislava) – odborník v oblasti jadrovej chémie, vysokoškolský pedagóg.
Študoval rádiochémiu na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity. Pracoval na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podieľal sa na výskume radiačných procesov, metód na dekontamináciu podzemných a odpadových vôd, zemín, odpadového materiálu, vzduchu, zaoberal sa aj rádiochémiou. Publikoval v odborných a vedeckých časopisoch našich i zahraničných, zborníkoch z vedeckých konferencií, v monografiách. Vydal príručku jadrovej chémie pre učiteľov a viaceré vysokoškolské učebné texty. Ako spoluator sa podieľal na významnej publikácii Jaderná chemie, ktorá vyšla v Prahe (1985) a v reedícii v New Yorku (1991). - MM-

Plagáty

Na Katarinu