Počas celého dňa bude návštevníkov baviť slovenská kapela SRDCOVKA, ktorá sa nedávno vrátila zo svojho turné po USA. Moderovania sa opäť ujme obľúbený Stanko Székely so svojimi originálnymi súťažami. Pre deti budú pripravené atrakcie, maľovanie na tvár a milovníci histórie a motorov sa môžu tešiť na výstavu veteránov.
4. júla o 16:00 si Rožňavčania na námestí pripomenú sviatok svätých Cyrila a Metoda.
Hudobné piatky na nádvorí radnice
Počas piatkových večerov sa nádvorie radnice premení na scénu pre kvalitnú hudbu. 11. júla o 19:00 to rozbalí kapela Marlett, ktorá je zárukou energie a melodického zvuku. V druhej polovici leta, 22. augusta, sa o výnimočný hudobný zážitok postará Vibrans – gitarové kvarteto ZUŠ v sprievode hostí, ktoré prinesie kombináciu klasického hudobného vzdelania a modernej interpretácie.
Komorné soboty v Póschovej záhrade
Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu atmosféru, sú pripravené komorné soboty v čarovnej Póschovej záhrade. 26. júla o 16:00 vystúpi speváčka Viera Kotvasová, známa svojím citlivým prejavom a vkusným repertoárom. Tretia augustová sobota, 16. augusta, prinesie koncert Acoustic Dua – dvojice z Maďarska, ktorá očarí jemnými tónmi mladej talentovanej speváčky Csenge Káló, výnimočným hlasom svetového formátu speváka Sándora Kovácsa a akustickým prevedením známych skladieb.
Nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi
Centrom zábavy pre rodiny s deťmi bude počas celého leta Námestie baníkov, kde sa každú nedeľu popoludní uskutoční podujatie určené predovšetkým pre detských návštevníkov a ich rodičov.
Už prvú júlovú nedeľu, 6. júla, sa predstavia šikovní žiaci v rámci programu ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii. Detské srdcia poteší aj Divadlo Théatrum, ktoré 13. júla prinesie rozprávkovú inscenáciu „La Musica“. Okrem toho sa však v toto popoludnie môžete tešiť na tvorivé dielne, ktoré pripravuje Banícke múzeum pod názvom Hravé leto.
Dňa 20. júla si deti užijú podujatie s názvom Dračia stopa – Indiánske leto, ktoré ich prenesie do sveta dobrodružstiev a fantázie. 27. júl, bude patriť pohybu a smiechu počas športového popoludnia.
Prvú augustovú nedeľu (3. 8. 2025) zavítajú do Rožňavy televízne postavičky Mojko a Kajka z detského kanála TV JOJKO, ktoré sú zárukou radosti a smiechu pre najmenších. Následne, 10. augusta, zabaví deti Divadlo v kufri so svojou veselou klauniádou, ktorá prinesie umelecký zážitok aj maďarským spoluobčanom. 17. august bude patriť folklóru s našim súborom Haviar a letnú nedeľnú sériu zakončí 24. augusta Tinti Linti pesničkovým koncertom, ktorý uzavrie celé kultúrne leto vo veselom, hudobnom a rodinnom duchu.
„Všetky podujatia v rámci Rožňavského kultúrneho leta sú pre verejnosť bezplatné. Mesto Rožňava týmto pozýva svojich obyvateľov aj návštevníkov, aby si užili leto naplno – v rytme hudby, umenia a dobrej nálady,“ informovala Eva Hovorková z oddelenia kultúry.
Sledujte oficiálne kanály mesta Rožňava, aby ste nezmeškali žiadnu z kultúrnych udalostí. V prípade nepriaznivého počasia alebo organizačných zmien si usporiadateľ vyhradzuje právo na zmenu programu o ktorej bude informovať hneď, ako to bude možné.
Kompletný zoznam podujatí Rožňavského kultúrneho leta 2025:
HUDOBNÉ PIATKY · NÁDVORIE RADNICE
11. 07. 2025 | 19:00 – MARLETT
22. 08. 2025 | 19:00 – VIBRANS (gitarové kvarteto ZUŠ a hostia)
KOMORNÉ SOBOTY · PÓSCHOVA ZÁHRADA
26. 07. 2025 | 16:00 – VIERA KOTVASOVÁ
16. 08. 2025 | 16:00 – ACOUSTIC DUO (HU)
NEDEĽNÉ POPOLUDNIA PRE RODINY S DEŤMI · NÁMESTIE BANÍKOV
28. 06. 2025 | 11:00 – 4. ročník Gastro Gemer Fest „Jedlo spája“
04. 07. 2025 | 16:00 – Spomienka na sv. Cyrila a Metoda
06. 07. 2025 | 16:00 – ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii
13. 07. 2025 | 16:00 – Divadlo Théatrum „La Musica“ / Hravé leto s Baníckym múzeom
20. 07. 2025 | 16:00 – Dračia stopa – Indiánske leto
27. 07. 2025 | 16:00 – Športové popoludnie
03. 08. 2025 | 16:00 – TV JOJKO – Mojko a Kajka
10. 08. 2025 | 16:00 – Divadlo v kufri – Klauniáda (HU)
17. 08. 2025 | 16:00 – Folklórna nedeľa s Haviarom
24. 08. 2025 | 16:00 – Tinti Linti – Pesničkový koncert
Róbert Šimko - PR manažér


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-