Počas celého dňa bude návštevníkov baviť slovenská kapela SRDCOVKA, ktorá sa nedávno vrátila zo svojho turné po USA. Moderovania sa opäť ujme obľúbený Stanko Székely so svojimi originálnymi súťažami. Pre deti budú pripravené atrakcie, maľovanie na tvár a milovníci histórie a motorov sa môžu tešiť na výstavu veteránov.
4. júla o 16:00 si Rožňavčania na námestí pripomenú sviatok svätých Cyrila a Metoda.
Hudobné piatky na nádvorí radnice
Počas piatkových večerov sa nádvorie radnice premení na scénu pre kvalitnú hudbu. 11. júla o 19:00 to rozbalí kapela Marlett, ktorá je zárukou energie a melodického zvuku. V druhej polovici leta, 22. augusta, sa o výnimočný hudobný zážitok postará Vibrans – gitarové kvarteto ZUŠ v sprievode hostí, ktoré prinesie kombináciu klasického hudobného vzdelania a modernej interpretácie.
Komorné soboty v Póschovej záhrade
Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejšiu atmosféru, sú pripravené komorné soboty v čarovnej Póschovej záhrade. 26. júla o 16:00 vystúpi speváčka Viera Kotvasová, známa svojím citlivým prejavom a vkusným repertoárom. Tretia augustová sobota, 16. augusta, prinesie koncert Acoustic Dua – dvojice z Maďarska, ktorá očarí jemnými tónmi mladej talentovanej speváčky Csenge Káló, výnimočným hlasom svetového formátu speváka Sándora Kovácsa a akustickým prevedením známych skladieb.
Nedeľné popoludnia pre rodiny s deťmi
Centrom zábavy pre rodiny s deťmi bude počas celého leta Námestie baníkov, kde sa každú nedeľu popoludní uskutoční podujatie určené predovšetkým pre detských návštevníkov a ich rodičov.
Už prvú júlovú nedeľu, 6. júla, sa predstavia šikovní žiaci v rámci programu ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii. Detské srdcia poteší aj Divadlo Théatrum, ktoré 13. júla prinesie rozprávkovú inscenáciu „La Musica“. Okrem toho sa však v toto popoludnie môžete tešiť na tvorivé dielne, ktoré pripravuje Banícke múzeum pod názvom Hravé leto.
Dňa 20. júla si deti užijú podujatie s názvom Dračia stopa – Indiánske leto, ktoré ich prenesie do sveta dobrodružstiev a fantázie. 27. júl, bude patriť pohybu a smiechu počas športového popoludnia.
Prvú augustovú nedeľu (3. 8. 2025) zavítajú do Rožňavy televízne postavičky Mojko a Kajka z detského kanála TV JOJKO, ktoré sú zárukou radosti a smiechu pre najmenších. Následne, 10. augusta, zabaví deti Divadlo v kufri so svojou veselou klauniádou, ktorá prinesie umelecký zážitok aj maďarským spoluobčanom. 17. august bude patriť folklóru s našim súborom Haviar a letnú nedeľnú sériu zakončí 24. augusta Tinti Linti pesničkovým koncertom, ktorý uzavrie celé kultúrne leto vo veselom, hudobnom a rodinnom duchu.
„Všetky podujatia v rámci Rožňavského kultúrneho leta sú pre verejnosť bezplatné. Mesto Rožňava týmto pozýva svojich obyvateľov aj návštevníkov, aby si užili leto naplno – v rytme hudby, umenia a dobrej nálady,“ informovala Eva Hovorková z oddelenia kultúry.
Sledujte oficiálne kanály mesta Rožňava, aby ste nezmeškali žiadnu z kultúrnych udalostí. V prípade nepriaznivého počasia alebo organizačných zmien si usporiadateľ vyhradzuje právo na zmenu programu o ktorej bude informovať hneď, ako to bude možné.
Kompletný zoznam podujatí Rožňavského kultúrneho leta 2025:
HUDOBNÉ PIATKY · NÁDVORIE RADNICE
11. 07. 2025 | 19:00 – MARLETT
22. 08. 2025 | 19:00 – VIBRANS (gitarové kvarteto ZUŠ a hostia)
KOMORNÉ SOBOTY · PÓSCHOVA ZÁHRADA
26. 07. 2025 | 16:00 – VIERA KOTVASOVÁ
16. 08. 2025 | 16:00 – ACOUSTIC DUO (HU)
NEDEĽNÉ POPOLUDNIA PRE RODINY S DEŤMI · NÁMESTIE BANÍKOV
28. 06. 2025 | 11:00 – 4. ročník Gastro Gemer Fest „Jedlo spája“
04. 07. 2025 | 16:00 – Spomienka na sv. Cyrila a Metoda
06. 07. 2025 | 16:00 – ZUŠ Rožňava – Mladé talenty v akcii
13. 07. 2025 | 16:00 – Divadlo Théatrum „La Musica“ / Hravé leto s Baníckym múzeom
20. 07. 2025 | 16:00 – Dračia stopa – Indiánske leto
27. 07. 2025 | 16:00 – Športové popoludnie
03. 08. 2025 | 16:00 – TV JOJKO – Mojko a Kajka
10. 08. 2025 | 16:00 – Divadlo v kufri – Klauniáda (HU)
17. 08. 2025 | 16:00 – Folklórna nedeľa s Haviarom
24. 08. 2025 | 16:00 – Tinti Linti – Pesničkový koncert
Róbert Šimko - PR manažér
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.