Stanica bude slúžiť na simuláciu pobytu na Mesiaci či Marse a priblíži verejnosti vedecký výskum, technológie a život v extrémnych podmienkach mimo Zeme.
„Košický kraj ako prvý na Slovensku vstupuje do éry analógového vesmírneho výskumu. V spolupráci s inšpiratívnou vedkyňou Michaelou Musilovou sa nám podarilo premeniť víziu na realitu – v Rožňave vzniká prvá analógová vesmírna stanica, aká nemá na Slovensku obdobu,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka. „V jej priestoroch budú prebiehať simulované misie, počas ktorých posádky analógových astronautov zažijú podmienky blízke životu na Mesiaci či Marse. Zistíme, ako sa žije mimo základne, ako vyzerá ich každodenný režim, komunikácia, spolupráca aj výzvy. Striedajúce sa tímy priblížia verejnosti to, čo nás všetkých fascinuje – ako sa ľudstvo pripravuje na život mimo Zeme,“ doplnil.
Stanica pozostáva z troch prepojených modulov – vedeckého, obytného a prechodového s „airlockom“. V sparťanských podmienkach tu budú analógoví astronauti realizovať výskum a simulované misie, ktoré bude riadiť tím z kontrolného centra hvezdárne. Celý komplex umožní organizovať workshopy, prednášky, výskumné projekty, súťaže a simulované vesmírne misie predovšetkým pre študentov, ale aj pre verejnosť.
„Ako veliteľka viac než 30 simulovaných misií aj pre NASA a ESA viem, že podobné projekty majú obrovský vzdelávací aj inšpiračný dopad. Teší ma, že Slovensko - obzvlášť rožňavská hvezdáreň vďaka Košickému samosprávnemu kraju sa stáva súčasťou svetovej analógovej komunity,“ hovorí Dr. Michaela Musilová, astrobiologička a odborná garantka projektu.
Rožňava sa tak zaradí medzi tie miesta na svete, kde už analógové stanice fungujú. Slovenský „Kozmický región“ sa zároveň stáva súčasťou celosvetovej misie The World’s Biggest Analog – najväčšieho projektu simulovaných misií na svete. Už od 13. októbra sa doň zapoja tímy študentov rožňavských stredných škôl.
Slávnostné otvorenie pre verejnosť sa uskutoční 17. októbra 2025 o 17:00 v areáli Hvezdárne Gemerského osvetového strediska v Rožňave (Lesná 1).
Program ponúkne astro aktivity pre rodiny, MiniSci-fi drámu, online spojenie s rakúskym vesmírnym fórom (OWF) – koordinátorom projektu WBA a Dr. Michaelou Musilovou, prednášku vesmírneho architekta Augustína Ugróczyho a večerný koncert kapely HUDBA Z MARSU.
Pridajte sa a nechajte sa vtiahnuť do sveta vesmírnych misií, inovácií a vízií, ktoré menia budúcnosť!
Viac informácií na: ww.gos.sk a FB @hvezdarenroznava.
Vstup voľný. Podujatie sa koná prevažne v exteriéri – v areáli hvezdárne!
KOZMICKÝ REGIÓN – keď sa sci-fi stáva realitou.
Miesto : Hvezdáreň Gemerského osvetového strediska, Rožňava, Lesná 1.
Dátum: 17. október 2025 od 15:00 hod.
Projekt je realizovaný Gemerským osvetovým strediskom – kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja – s finančnou podporou KSK v rámci výzvy „Tradície inšpirujú inovácie“.
PODROBNÝ PROGRAM:
15:00 – 17:00
Tematické astro aktivity pre rodiny s deťmi
• tvorivé dielne s vesmírnou tematikou
• maľovanie na tvár
• veľkorozmerné 3D modely Zeme, Mesiaca a Marsu
• virtuálna realita a interaktívne zážitky
• premietanie krátkych filmov
• prehliadky objektov hvezdárne
• pozorovanie oblohy astronomickou technikou
__________________________________________________________________________________________
17:00
Slávnostné otvorenie Analógovej stanice simulovaných vesmírnych misií
• privítanie hostí a verejnosti
• otvorenie stanice „KOZMICKÝ REGIÓN“
• MiniScifi Dráma – umelecké stvárnenie pristátia astronautov z budúcnosti
___________________________________________________________________________________________
17:30
Online spojenie s posádkou OWF (Rakúske vesmírne fórum, Viedeň)
• medzinárodná spolupráca v rámci projektu The World’s Biggest Analog
• priamy prenos so svetovou inštitúciou, ktorá koordinuje analógové misie
___________________________________________________________________________________________
18:00
Online spojenie s Dr. Michaelou Musilovou
• rozhovor s odbornou garantkou projektu a veliteľkou viac než 30 simulovaných misií pre NASA a ESA
• témy: život analógových astronautov, vedecké experimenty, význam simulácií pre budúce misie na Mars a Mesiac
__________________________________________________________________________________________
19:00
Prednáška: Doba vesmírna
Lektor: Augustín Ugróczy, Space architekt
• nárast kozmických letov a pobytu ľudí v kozme, základy vesmírnej architektúry
• potreba prípravy novej generácie odborníkov, otázka budúceho osídlenia slnečnej sústavy
______________________________________________________________________________________________
20:00
Koncert – HUDBA Z MARSU
Legendárna slovenská skupina, ktorá už 29 rokov mieša reggae, ska a punk do jedinečného terapeutického hyperpopu.
Marťanská energia uzavrie deň, v ktorom sa sci-fi stáva realitou.
_______________________________________________________________________________________________
Kontaktná osoba:
Mgr. Anežka Kleinová, poverená riadením
Gemerské osvetové stredisko, Betliarska 8, Rožňava
0905 919 431,
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.